Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sd/100/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa PharmDr. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - K., K. č. XXXXX/X, právne zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Nám. slobody 25 Humenné proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. októbra 2014 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250l ods. 2 písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 352,54 EUR, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Františkovi Svatuškovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

V preskúmavanej veci odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.10.2014 vydaným pod č. XXX XXX XXXX X zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 11.06.2014 podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., a to § 65 a § 274 ods. 1 a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a to § 21, § 132 ods. 1 a § 174.

Citovaný výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., a to § 65 nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia od dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanoví inak. Podľa § 274 citovaného zákona, nároky vyplývajúce so zaradenia zamestnaní do prvej a druhej pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Dôvodila tým, že podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14. ods. 2 písm. b), ak bol z toho zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e).

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l) alebo

e) 60 rokov.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.

b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií alebo

d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie, v uránových baniach. alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Odporkyňa ďalej uviedla, že z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 66407023905809/2-VUSZ/DO 2 zo dňa 03.02.2005 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2005 podľa § 123 ods. 2 a § 38 záona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Argumentovala tým, že pre nárok na výsluhový dôchodok a stanovenie jeho sumy bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.08.1978 do 31.07.1980 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru od 01.08.1980 do 01.09.1987 v I. kategórii funkcií, od 02.09.1987 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 01.01.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.12.2003 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 01.01.2004 do 31.12.2004 bez kategórie. Poukázala na to, že podľa § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa V. časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Odporkyňa uzavrela, že navrhovateľ v služobnom pomere I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) Zákona o sociálnom zabezpečení získal 16 rokov a 35 dní a v služobnom pomere II. kategórie funkcií získal 5 rokov a 123 dní, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Vzhľadom k tomu, že v služobnom pomere nebol zaradený do 1. kategórie funkcií k 31.12.2004 t.j. ku dňu prepustenia zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početného stavu ozbrojených síl alebo organizačných zmien, nárok na starobný dôchodok mu k 11.06.2014 nevznikol, a preto bola žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá.

Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ, ktorý žiadal toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové rozhodnutie a priznať náhradu trov konania. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že dôvodom pre zamietnutie žiadosti navrhovateľa je skutočnosť, že navrhovateľ v služobnom pomere nebol zaradený do I. kategórie funkcií k 31.12.2004, t.j. ku dňu prepustenia zo

služobného pomeru v dôsledku zníženia početného stavu ozbrojených síl alebo organizačných zmien a práve z tohto dôvodu podľa názoru odporkyne navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok k 11.06.2014. Navrhovateľ vytýkal odporkyni, že každé rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje, aby absolvovalo dostatočne jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. v ustanoveniach zákona a v opačnom prípade ide o nezákonné, resp. nesprávne rozhodnutie, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba dotknutá na svojich právach. Pretože rozhodnutie odporkyne, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 11.06.2014, t.j. po dosiahnutí 55. roku veku sa obmedzilo len na konštatovanie, že nebol zaradený do I. kategórie funkcií ku dňu prepustenia zo služobného pomeru, s týmto navrhovateľ nesúhlasí, lebo nemá oporu v ustanoveniach zákona uvádzaných odporkyňou a v odôvodnení rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľ prezentuje názor, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nesprávne.

Navrhovateľ uviedol, že pracoval ako vojak z povolania, pričom zo služobného pomeru bol prepustený dňom 31.12.2014 a službu vykonával po 26. ukončených rokoch. Následne mu už citovaným rozhodnutím v odôvodnení rozhodnutia bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2005. Pre splnenie podmienok na výsluhový dôchodok bolo zohľadnené obdobie poistenia so zaradením do jednotlivých pracovných kategórií. Z tohto potvrdenia ale aj z osobného listu dôchodkového poistenia vyplývajú obdobia služby, ktoré mal navrhovateľ zaradené do I. a II. pracovnej kategórie a súčasne z týchto dokladov vyplýva, že navrhovateľ bol ku dňu 31.12.1999 zaradený do I. kategórie funkcií. Argumentoval tým, že zákon č. 100/1988 Zb. v § 15 upravuje, že sa zamestnanie vykonávané po 31.12.1999 na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie, a to od účinnosti zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Ustanovenie § 21 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení hovorí, že občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov zamestnaný v uvedenom § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený, alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) a podľa § 12 ods. 3 písm. d) citovaného zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadalo na toto rozhodné obdobie. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v § 14 ods. 4 upravuje, že ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcie, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa V. časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Zákon o sociálnom poistení v § 255 ods. 5 upravuje.... Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003. Ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitého predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaný do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Navrhovateľ akcentoval, že je nesporné, že odpracoval v služobnom pomere dobu 26 rokov, čo vyplýva z rozhodnutia zo dňa 03.02.2005 a súčasne je nesporné a vyplýva to aj z osobného listu dôchodkového poistenia, že bol zaradený do I. pracovnej kategórie po dobu 16 rokov a 35 dní a do II. pracovnej kategórie po dobu 5 rokov a 123 dní. V I. pracovnej kategórii bol zaradený aj ku dňu 31.12.1999 a od 01.01.2000 už boli všetky povolania zaradené do III. pracovnej kategórie, pričom táto zmena vyplýva z § 15 Zákona o sociálnom zabezpečení. Je tiež zrejmé, že bol zo zmluvného pomeru profesionálneho vojaka prepustený v dôsledku zníženia početného stavu ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien, čo znamená, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov po odpracovaní 25 rokov, pretože bol najmenej 15 rokov zamestnaný v I. pracovnej kategórii s poukazom na § 21 ods. 2 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, ktoré spočívajú v určení nižšieho dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. alebo II. kategórie funkcií, v hodnotení doby služby ako obdobia dôchodkového

poistenia a hodnotenia príjmov dosiahnutých počas doby služby v rozsahu zodpovedajúcim osobným vymeriavacím základom a určení sumy dôchodkovej dávky podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj sume určenej podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 a následkom priznaní dôchodkovej dávky. Z uvedených skutočností podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že aj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok je potrebné pre vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť jednak dobu služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií, a to aj v súvislosti s nižším dôchodkovým vekom v súlade s ustanovením § 274 Zákona o sociálnom poistení. Práve v dôsledku vyššie uvedených skutočností nie je možné súhlasiť s konštatovaním odporkyne v odôvodnení rozhodnutia, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok k 11.06.2014 z dôvodu, že nebol zaradený do I. kategórie k 31.12.2004, t.j. ku dňu prepustenia zo služobného pomeru v dôsledku zníženia počtu stavu ozbrojených síl alebo organizačných zmien, pretože k tomuto dňu už nebolo možné radiť zamestnancov do I. alebo II. kategórie funkcií. Teda dôvod, ktorý uviedla odporkyňa v rozhodnutí nie je možné považovať za správny a potrebný pre záver odporkyne na zamietnutie žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 08.01.2015 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom vo vyjadrení citovala ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 65, § 274, ustanovenia Zákona o sociálnom zabezpečení, § 21, § 274 ods. 1, 2, § 132 ods. 1 poukázala na rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 03.02.2005 a s námietkou v opravnom prostriedku sa vyrovnala tak, že argumentovala ustanovením § 21 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e). Navrhovateľ bol zo služobného pomeru prepustený k 31.12.2004 a keďže k tomuto dňu sa zamestnania nezaraďovali do pracovných kategórií, nemohol byť navrhovateľ prevedený ani uvoľnený z pracovnej kategórie. Splnenie podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle uvedených právnych predpisov navrhovateľ nesplnil.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie, vypočul právneho zástupcu navrhovateľa odporkyne, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je nezrozumiteľné.

Z predloženého dávkového spisu odporkyne medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľ žiadosťou o starobný dôchodok zo dňa 04.08.2014 požiadal o jeho priznanie od 11.06.2014 a súčasne vo vzťahu k dobe zamestnania, poistenia a iných činností, uviedol, že od 01.07.1978 do 31.08.1978 nepracoval, od 01.08.1980 do 31.03.1984 ďalšia služba a od 01.4.1984 do 31.12.2004 vojak z povolania, v dobe od 01.01.2005 do 31.01.2006 Letecká vojenská nemocnica, a.s. Košice, od 01.02.2006 do 30.06.2006 nezamestnaný, neevidovaný. Od 01.07.2006 do 31.03.2007 FARMACENT, spol. s.r.o. Prešov, od 01.04.2007 do dňa podania žiadosti PHARMACOMFORT, s.r.o. Košice. Súčasne je z obsahu predloženého dávkového spisu zrejmé, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava dňa 03.02.2005 č. 65407025905829/2-VUSZ-DO2. Podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zmeny a doplnení niektorých zákonov bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2005 vo výške 23,477 SK mesačne.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi ako profesionálnemu vojakovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početného stavu ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien najskôr dňom 31.12.2001 a najneskôr dňom 31.12.2010 a ktorý vykonával najmenej 15 rokov služby patrí odo dňa účinnosti citovaného zákona výsluhový dôchodok podľa § 38, pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započítava skutočná doba služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia 38 rokov služby, ak mu nárok na dôchodok vznikol podľa doterajších predpisov prepočíta sa podľa tohto ustanovenia. Zo služobného pomeru bol navrhovateľ prepustený dňom 31.12.2004 a službu vykonával 26 ukončených rokov.

Tak ako namietal navrhovateľ, odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia síce citovala ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ustanovenia zákona č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a z týchto ustanovení vyvodila záver, že navrhovateľ k 31.12.2004 nebol zaradený do I. kategórie funkcií, a teda ku dňu prepustenia zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početného stavu ozbrojených síl alebo organizačných zmien, nárok na starobný dôchodok mu k 11.06.2014 nevznikol.

Súd je toho názoru, že takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá kritériám tak, ako ich upravuje Zákon o sociálnom poistení v § 209 ods. 4. Podľa tohto ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala.

Odporkyňa síce svoju argumentáciu doplnila vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa, avšak súd preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne, nie jej vyjadrenie. Ak navrhovateľovi z odôvodnenia rozhodnutia nebolo zrejmé, prečo bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá, s týmto názorom navrhovateľa sa súd stotožňuje. Rozhodnutie odporkyne musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné nielen správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydáva, ale aj občanovi poistencovi, laikovi, ktorý o dávku dôchodkového poistenia žiada. V napadnutom rozhodnutí chýba akákoľvek úvaha správneho orgánu, ktorá bola dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku navrhovateľa na dôchodkovú dávku. Za odôvodnenie rozhodnutia zodpovedajúceho citovanému rozhodnutiu § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je považovať také rozhodnutie, ktoré okrem citácie jednotlivých ustanovení právnych predpisov je bez úvahy, čo robí takéto rozhodnutie nepreskúmateľným.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250J ods. 2 písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporkyňa povinná o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok rozhodnúť opätovne a výrok rozhodnutia odôvodniť v zmysle ustanovenia § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech súd priznal náhradu trov konania. Trovy konania boli vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 10.02.2015 podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tak, že žiadal priznať trovy právneho zastúpenia, náhradu podľa § 11 ods. 4, § 17, a to tak, že žiadal priznať odmenu pozostávajúcu z úkonu právnej služby:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 14.11.2014 ..............................................61,87 EUR 2/ podanie návrhu na súd dňa 24.11.2014 ...............................................................61,87 EUR 3/ zastupovanie na pojednávaní dňa 10.02.2015 ........................................................64,53 EUR 4/ dvakrát režijný paušál za rok 2014 po 8,04 EUR...................................................16,08 EUR 5/ jedenkrát režijný paušál za rok 2015 po 8,39 EUR ................................................. 8,39 EUR 6/ náhrada za stratu času v počte 10 polhodín za cestu na pojednávanie a späť, pričom hodnota každej začatej polhodiny je 13,98 EUR ...................................................................139,80 EUR

Spolu......... ...............................................................................................................352,54 EUR

Po preskúmaní predloženého vyčíslenia súd dospel k záveru, že je správne, preto navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 352,54 EUR, ktoré je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi s povinnosťou zaplatiť ich právnemu zástupcovi na účet tohto právneho zástupcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu 0464237575/0900 do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).