Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15Co-1142-2014.pdf
PDF · 82.29 KB
Case nature
Subarea
15Co/1142/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, XXX XX F. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42 309 166, so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 784,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Revúca zo dňa 27. 10. 2014, č. k. 5C/140/2013-71, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42 309 166, trovy prvostupňového konania, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42 309 166, trovy odvolacieho konania vo výške 24,64 eur, k rukám právneho zástupcu Mgr. Henricha Schindlera, J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O. s. p.“) s odôvodnením, že navrhovateľ svoj návrh doručený súdu dňa 30. 11. 2012, dňa 10. 10. 2014 zobral späť. Zároveň súd rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 17,30 eur a upravil Daňový úrad v Bratislave tento poplatok vrátiť navrhovateľovi do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., prihliadol na procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení konania. Odporkyni, ktorá má právo na náhradu trov konania, náhradu trov nepriznal, pretože náhradu trov neuplatnila a žiadne trovy jej ani nevznikli. Z rovnakého dôvodu ako odporkyni súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, občianskemu združeniu, IČO: 42 176 778, ktoré oznámilo súdu svoj vstup do konania dňa 11. 01. 2013, ale dňa 13. 11. 2013 z tohto konania vystúpilo. Súd priznal náhradu trov iba vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42 309 166, zastúpenému advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, ktoré do konania vstúpilo dňa 23. 07. 2014 a súd trovy ním vynaložené považoval za účelné a uplatnené v súlade s vyhláškou o odmenách advokátov a v súlade s ust. § 18, 24, 25 a § 93 ods. 4 O. s. p..
Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z.. Uznesenie v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 eur.
V prípade trov vedľajšieho účastníka sa nejedná o účelne vynaložené trovy na uplatnenie a bránenie práva.
Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých na vstup nebol žiaden dôvod, navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení NS SR zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6M Cdo 5/2013, vo veci mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, v zmysle ktorého „trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej- ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od iných predpoklad než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné.“
Podľa názoru navrhovateľa, vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou aj personálnou základňou v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporou ministerstva.
Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov konania. Sú tu i dôvody podľa § 150 ods. 2 O. s. p., ide o drobný spor, kedy súd nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia vo výške zjavne neúmernej výške istiny a povahe konania.
K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie v napadnutej časti navrhol potvrdiť a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,77 eur.
Do konania nevstúpil hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe. Jeho vyjadrenie nebolo formulárové. K doručenému návrhu sa vyjadril v rozsahu, ako považoval za potrebné, aby boli dôsledne bránené práva odporkyne ako spotrebiteľa. Trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a viedli k úspechu odporkyne.
Odporkyňa zostala nečinná.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. V ostatnej časti uznesenie nie je dotknuté.
Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania použil správne ustanovenie o trovách konania, keď vo veci aplikoval § § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný týmto ustanovením, podľa zásady procesného zavinenia na zastavení konania. V danom prípade zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ. Keďže odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania, patrí náhrada trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jej strane.
Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom (§ 18, § 24, § 25 ods. 1 O. s. p. ). Je účelné a v súlade so zásadami ochrany spotrebiteľa, aby spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní, kde na strane odporcu vystupuje spotrebiteľ a pomáhať mu k uplatneniu jeho práv aj prostredníctvom kvalifikovaných advokátskych služieb, zvlášť, ak na druhej strane je skúsený dodávateľ, ktorý sa dá v každej veci zastúpiť silnou advokátskou kanceláriou. To, že konajú prostredníctvom advokáta, je ich ústavným právom (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Pokiaľ platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník má právo zvoliť si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj vedľajší účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Preto námietky navrhovateľa v tomto zmysle uvádzané v jeho odvolaní, nie sú opodstatnené.
Vedľajší účastník využil zákonné právo a je zastúpený advokátom, toto právo mu nemožno upierať, ako aj poukazovať na to, že takéto trovy nie sú účelné. Je treba rozlišovať vzťah medzi navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Novelizované znenie ustanovenia § 137 O. s. p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
Rozhodnutie okresného súdu je správne aj z hľadiska prisúdenej výšky trov, ktorú konkrétne odvolateľ ani nenamietal.
Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. , ktoré navrhol vo veci aplikovať odvolateľ platí, že ak sú trovy konania v drobných sporoch (§ 200ea - predmet sporu do 1000,00 eur, do 1.1.2013 išlo o sumu 500,00 eur) neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Toto ustanovenie upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. V prípade drobných sporov často dochádza k situácii, že trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako sama pohľadávka, ktorá je predmetom sporu. V prejednávanom prípade nejde o takúto situáciu. Istina pohľadávky síce je iba 784,29 eur, avšak prisúdené prvostupňové trovy vedľajšieho účastníka nedosahujú ani túto sumu, 118,98 eur.
Situáciu navrhovateľa nie je potrebné zmierňovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p., či už podľa ods. 2 (ako navrhovateľ navrhol), alebo ods. 1, aj preto, že oproti vedľajšiemu účastníkovi sa nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení. Navrhovateľ je súčasťou nadnárodnej spoločnosti, jeho hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok, k tomu má rozsiahly aparát, pričom je všeobecne známe, že pri podnikaní dosahuje značný zisk a jeho majetková sféra zaplatením priznanej náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi nebude ohrozená.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu priznal súd právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa.
Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom v zmysle § 9 ods. 1 za základ sadzby tarifnej odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania nebola suma o zaplatenie 784,29 eur, ktorá predstavovala základ pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa zaoberal len nárokom na náhradu trov a za základ pre výpočet trov považoval spornú výšku priznaných trov 118,98 eur. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 118,98 eur, z ktorej v súlade s § 10 ods. l citovanej vyhlášky je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 eur a v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 režijný paušál je vo výške 8,04 eur. Trovy odvolacieho konania sú 24,64 eur (bez DPH, ktorá uplatnená nebola).
Rozhodnutie bol prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.