Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-281-2014.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/281/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. Y.Q., V.. X.XX.XXXX D. Y. Y., V.. XX.X.XXXX, bytom ako otec, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov R. Y., V.. X.X.XXXX, P. Y., R. XX, t.č. Y., Y. XX a J. Y.Q., V.. X.X.XXXX, P. H., V. 16, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. Jozefom Jaselským, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bardejov, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloleté deti Miroslav a Peter Pitoňákové sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca R. Y., prechodne bytom Poprad, Moyzesova 19.
Matka maloletých detí Jana Pitoňáková sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. Miroslava sumou 80 eur mesačne a na výživu mal. Petra sumou 80 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
Zaostalé výživné od 1.9.2014 do 31.1.2015 v sume 800 eur je matka povinná uhradiť v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh otca na úpravu rodičovských práv k maloletým deťom R. D. Y. Y., v ktorom žiadal, aby súd zveril mal. deti do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku úhradou výživného na tom skutkovom základe, že rodičia už po dobu troch rokov nežijú v spoločnej domácnosti.
Otec v návrhu ako aj na pojednávaní uviedol, že matka maloletých detí zo spoločnej domácnosti odišla v marci 2012 a od vtedy on prevzal zodpovednosť za chod domácnosti a starostlivosť o obe maloleté deti. Keďže je manželstvo neusporiadané, podal aj návrh na rozvod, ktoré konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Otec ďalej uviedol, že býva spolu s deťmi v podnájme, kde náklady predstavujú 250,- eur mesačne. Je zamestnaný v spoločnosti D.,D..T..Y. s priemerným mesačným zárobkom 650,- eur. Maloletý Miroslav navštevuje 1. ročník SOU Poprad, odbor kuchár a maloletý Y. navštevuje X. I. T. Y. - Y. T.. Náklady na štúdium znáša výlučne otec, matka sa na týchto nákladoch nepodieľa žiadnym spôsobom. Už po dobu troch rokov s matkou nežijú v spoločnej domácnosti a za celé toto obdobie matka neprispela žiadnym výživným. Obe deti športujú, otec dopláca aj na športovú činnosť maloletých. Zdravotný stav maloletých deti je dobrý. Na pojednávaní otec upravil svoj návrh tak, že žiada na každé z maloletých detí výživné 80,- eur mesačne, a to od začiatku školského roku t.j. od 1.9.2014. V prevyšujúcej časti zobral návrh späť.
Matka maloletých deti sa t.č. nachádza na neznámom mieste, preto jej súd podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka. Tento sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a určiť výživné vo výške 80,- eur mesačne na každé z maloletých detí od ich nástupu na strednú školu, t.j. od 1.9.2014.
Zo správy od zamestnávateľa otca vyplýva, že tento je zamestnaný vo firme ARPROG a.s. Poprad, kde dosahuje priemerný zárobok cca 650,- eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletých deti, ktoré už v súčasnosti navštevujú strednú školu, a teda ich výdavky sú už nepomerne vyššie ako v prípade deti útlejšieho veku. taktiež u detí sa zmenil aj charakter potrieb. Pokiaľ sa týka príjmu rodičov, tento bol zistený na strane otca a je nesporné, že pri výdavkoch na nájom 250,- eur mesačne otcovi ostáva minimum finančných prostriedkov pre troch členov domácnosti. Príjem na strane matky zistený nebol, avšak aj bez ohľadu na uvedenú skutočnosť, výška výživného 80,- eur pokryje aspoň základné náklady na maloleté deti. Súd preto matku zaviazal takouto úhradou výživného, a to v zmysle návrhu otca od 1.9.2014.
Zaostalé výživné od 1.9.2014 do 31.1.2015 celkovo predstavuje sumu 800,- eur (160,- eur mesačne x 5 mesiacov), ktorú sumu súd povolil matke splácať v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Otec v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.