Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Er/1032/2010

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Z. A. A., so sídlom O. slovenskej XX, XXX XX A., L.: XX XXX XXX, proti povinnému: H. Z., spol. s.r.o., so sídlom D. XXXX, D. A. L.: XX XXX 754, zast. JUDr. Lukášom Tykom, advokátom so sídlom Banícka 61, Pezinok, o vymoženie istiny vo výške 1.915,39 eur s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného H. na zastavenie exekúcie z a m i e t a . II. Návrh povinného H. na odklad exekúcie z a m i e t a . III. Náhradu trov právneho zastúpenia povinnému n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa XX.XX.XXXX domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Z. poisťovne, pobočka A. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. A. exekúcie podľa návrhu oprávneného je vymoženie istiny vo výške X.XXX,XX eur s prísl..

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Ivanovi Ružičkovi udelené dňa XX.XX.XXXX.

Povinný podal dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Lukáša Tyku, advokáta, návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným. Dôvody neúčinnosti rozhodnutia spočívajú podľa povinného v nasledovnom:

- 19.09.2009, teda zverejnením uznesenia Okresného súdu Trenčín o začatí reštrukturalizačného konania, začalo reštrukturalizačné konanie.

- právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky neuplatnili v reštrukturalizácií riadne a včas prihláškou, právo vymáhať tieto nároky zaniká /v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu/.

- podľa § 120 ods. 2 ZKR, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania sú prednostnými pohľadávkami, na ktoré nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu. Z citovaného ustanovenia § 120 vyplýva, že pre určenie či ide o prednostnú pohľadávku je rozhodujúce kedy pohľadávka vznikla /nie kedy nastala splatnosť/.

- pohľadávka oprávneného na poistnom a príspevkoch za časť mesiaca september /ktorá je vymáhaná exekučným titulom/, vznikala podľa oprávneného každým dňom počas mesiaca september, teda pred začatím reštrukturalizačného konania povinného a mala byť uplatnená do reštrukturalizačného konania prihláškou. Keďže oprávnený si riadne a včas neprihlásil svoju pohľadávku týkajúcu sa poistného a príspevkov za časť mesiaca september 2009 do reštrukturalizačného konania, jeho právo vymáhať uvedenú pohľadávku voči povinnému zaniklo.

K oprávnenosti vymáhať predmetnú pohľadávku v exekučnom konaní, sa oprávnený vyjadril už v skoršom podaní zo dňa 18.07.2013, ktorým sa vyjadroval k námietkam povinného proti exekúcií. V tomto vyjadrení uviedol, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch sa účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov alebo iného účtovného dokladu, ak je známa suma. Pohľadávka Sociálnej poisťovne v sume 1.915,39 eura predstavuje poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie september 2009 na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov predloženého povinným dňa 03.11.2009. Vzhľadom na to, že reštrukturalizačné konanie voči povinnému bolo začaté dňa XX.XX.XXXX zverejnením uznesenia OS Trenčín sp.zn. XXR/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a s poukázaním na § 120 ods. 2 zákon č. 7/2005 Z. z., je táto pohľadávka prednostnou pohľadávkou, tzn. v reštrukturalizácii sa neuplatňuje prihláškou a nepôsobia na ňu účinky reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom. Podľa § 57 ods. 2 exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto a alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z obsahu písomného návrhu povinného a vyjadrenia oprávneného súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný.

Súd z námietok povinného proti exekúcii, vyjadrenia oprávneného, exekučného spisu sp.zn. XEr/ XXXX/XXXX, exekučného titulu - rozhodnutie Z. poisťovne, pobočka A. č. XXXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, z P. vestníka a z P. registra SR, zistil nasledovné. X. P. súdu H. sp.zn. XXR/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo zverejnené dňa XX.XX.XXXX, bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania voči povinnému. Ďalej uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. XXR/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo zverejnené dňa XX.XX.XXXX, bola povolená reštrukturalizácia povinného. X. OS TN č.k. XXR/X/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo zverejnené dňa XX.XX.XXXX, bol potvrdený reštrukturalizačný plán a zároveň bolo rozhodnuté o skončení reštrukturalizácie.

Reštrukturalizačné konanie začína zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku, v tomto prípade dňa XX.XX.XXXX.

Povinný bol exekučným titulom - rozhodnutie Z. poisťovne, pobočka A. č. XXXX-XXXXXXXXXX-GCXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX, zaviazaný uhradiť poistné v celkovej výške X.XXX,XX eur, a to za obdobie september XXXX. Za rozhodujúce pri posúdení či vymáhaná pohľadávka je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., je vznik pohľadávky oprávneného (Sociálnej poisťovne) voči povinnému ako platiteľovi poistného.

Poistné je povinný ako zamestnávateľ, povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistné sa platí na účet

Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Naviac túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm a/ bod 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), tak ako to bolo urobené aj v tomto prípade - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Na základe uvedeného právo oprávneného požadovať poistné (uplatniť pohľadávku) za mesiac september 2009 nemohlo vzniknúť v septembri 2009 (tzn. ešte pred začatím reštrukturalizačného konania), ak výplata miezd za august 2009 sa viaže k 30.09.2009. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva oprávnenie oprávneného ako poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu určenému na výplatu mesačnej mzdy. Uvedený právny názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 28.06.2012.

Keďže podľa názoru súdu, pohľadávka oprávneného vznikla až po začatí reštrukturalizačného konania, preto uvedenú pohľadávku považuje za prednostnú pohľadávku /§ 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z./, tzn. v reštrukturalizácii sa neuplatňuje prihláškou a nepôsobia na ňu účinky reštrukturalizačného konania. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku nedošlo k zániku práva oprávneného vymáhať pohľadávku priznanú exekučným titulom - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. uznesenia, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, nástupca súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku, postúpil súdu dňa XX.XX.XXXX aj návrh povinného na odklad exekúcie, a to z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže podľa názoru povinného možno očakávať, že súd rozhodnutím o návrhu povinného na zastavene exekúcie vyššie uvedenú exekúciu zastaví, povinný navrhuje odklad exekúcie.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, (Exekučný poriadok), na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 56 ods. 3 Exekučného poriadku súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.

Podľa § 56 ods. 4 Exekučného poriadku súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. 6a) Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.

Rozhodujúc o odklade exekúcie súd konštatuje, že povinný neodôvodnil podaný návrh žiadnou zo zákona ustanovených skutočností, pre ktoré by mohol súd jeho návrhu vyhovieť.

Z citovaného ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že pre povolenie odkladu exekúcie je potrebné kumulatívne splniť dve podmienky. Prvou podmienkou je skúmať či sa povinný bez vlastného zavinenia ocitol prechodne v postavení, pri ktorom by neodkladné vykonanie exekúcie znamenalo pre neho alebo členov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Druhou podmienkou je, že oprávnený nebude odkladom exekúcie vážne poškodený.

Z citovaného ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Súd sa však nestotožnil s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, resp. s dôvodmi, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. XXXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Povinný svoj návrh na povolenie odkladu neodôvodnil žiadnou zo zákona ustanovených skutočností, pre ktoré by mohol súd jeho návrhu vyhovieť. Vzhľadom na to súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

Súčasne s podaním návrhu na zastavenie exekúcie povinný podal aj návrh na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 176,07 eur, ktorá suma zahŕňa odmenu za dva úkony právnej pomoci /jeden úkon právnej pomoci á 65,56 eur bez DPH/ a náhradu režijných paušálnych výdavkov za dva úkony.

Súd povinnému náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, a to v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ktorým vyslovil, že právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému, takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah medzi exekútorom a oprávneným. V odôvodnení uviedol, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od rozhodovania o trovách konania podľa O.s.p. a použitie ustanovení O.s.p. o trovách konania v exekučnom konaní zásadne neprichádza do úvahy. Exekučný poriadok v stave účinnom do 31.10.2013 (toto exekučné konanie začalo dňa 06.3.2013), pritom vôbec nepočíta s možnosťou náhrady tých trov, ktoré pri výkone exekúcie vznikli povinnému, a teda ani s možnosťou uloženia povinnosti na náhradu takýchto trov ktorémukoľvek z ostatných účastníkov exekučného konania. Zároveň súd uvádza, že ustanovenie § 200 ods. 1 posledná veta, ktoré upravuje, že povinný má nárok na náhradu trov, ktoré vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo, bolo zmenné až zákonom č. 299/2013 Z.z., účinné je až od 1.11.2013. V zmysle § 243b ods. 1, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Poučenie:

Proti výroku I. o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/. Proti výroku II. o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 56 ods. 7 Exekučného poriadku). Proti výroku III. o náhrade trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. / § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v stave účinnom do 31.10.2013/. Podľa § 205 ods.l , O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.