Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-93-2014.pdf
PDF · 105.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: BECK FINANC, s.r.o., IČO: 35 830 522, Rožňavská 1, Bratislava, zastúpený: Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, proti odporcovi: M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. C. XX, o zaplatenie 199,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 199,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 199,- eur od 23.11.2012 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť BECK INTERNATIONAL s.r.o., IČO: 35 833 858, (ďalej aj len „právny predchodca navrhovateľa“ alebo „predávajúci“), uzavrela dňa 12.11.2012 s odporcom kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej odovzdala odporcovi predmet zmluvy a odporca sa zaviazal zaplatiť do 22.11.2012 kúpnu cenu, no svoj záväzok nesplnil. Dňa 17.12.2013 uzavrela spoločnosť BECK INTERNATIONAL s.r.o., IČO: 35 833 858, ako postupca s navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok, vrátane pohľadávky voči odporcovi. Odporca kúpnu cenu doposiaľ neuhradil.
Súd vydal vo veci dňa 16.10.2014 platobný rozkaz č. k. 13Ro/112/2014-21, proti ktorému podal odporca včas odpor. Tento odôvodnil tým, že dňa 12.11.2012 sa zúčastnil akcie, na ktorej podpísal zmluvu č. XX XXXXX a čestné prehlásenie. Následne prevzal parný čistič a tzv. titánové nože údajne ako náhradu za raňajky v H. v čiastke 199,- eur. Odporca vôbec nemal v úmysle kupovať uvedený tovar. Kúpnu zmluvu podpísal v časovej tiesni bez možnosti dôkladne si premyslieť kúpu tovaru. Predávajúci im predložil na podpis čestné prehlásenie s textom, ktorému odporca pre jeho komplikovanosť a nezrozumiteľnosť vôbec nerozumel. Z obavy, že odporca bude predávajúcimi zosmiešnený ako viacerí účastníci, prípadne, že keď bude chcieť, aby mu bol dôkladne vysvetlený význam textu čestného prehlásenia, bude vykázaný z miestnosti ako viacerí účastníci akcie, to podpísal. Ani nevedel, že sa jedná o dve spoločnosti, ktoré mali veľmi dobre pripravený predaj predraženého tovaru dôverčivým dôchodcom. Podľa textu v čestnom prehlásení bol presvedčený, že keď to mala byť náhrada za raňajky v H., čiastku 199,- eur uhradí spoločnosť, v ktorej objednal zájazd. O tejto skutočnosti právneho predchodcu navrhovateľa aj informoval. Listom zo dňa 07.11.2013 odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa oznámil, že spoločnosti BECK reisen, u ktorej mal objednaný zájazd s predmetnými raňajkami, uhradil 200,- eur. Kúpna zmluva spolu s čestným prehlásením bola predávajúcim zostavená účelovo nejasne až zmätočne ako obchodná praktika predávajúceho, ktorá nesie znaky klamlivého konania a agresívnej obchodnej
praktiky tak, ako je uvedené v § 7, 8, 9 zákona č. 250/2007 Z. z. Celá kúpna zmluva môže byť posúdená ako neplatná pre rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Navrhovateľ k odporu uviedol, že uzavrel dňa 12.11.2012 s odporcom dve zmluvy, a to kúpnu zmluvu č. XXXXXXX a cestovnú zmluvu č. XXXXXXXX. V uvedený deň bolo na prezentačnej akcii uzavretých viacero zmlúv. Všetci účastníci mali možnosť v zákonom stanovenej lehote na odstúpenie od zmluvy. Od zmluvy XXXXXXXX odporca v zákonnej lehote odstúpil a zo strany navrhovateľa mu boli vrátené finančné prostriedky, ktoré za zmluvu uhradil. Od zmluvy č. XXXXXXX odporca neodstúpil. Navrhovateľ nemá vedomosť o čestnom prehlásení, nakoľko klientom čestné prehlásenia podpisovať nedáva.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením listinných dôkazov, a to kúpnej zmluvy, zmluvy o postúpení pohľadávky, čestného vyhlásenia, listov odporcu adresovaných právnemu predchodcovi navrhovateľa a písomných podaní účastníkov.
Odporca na pojednávaní uviedol, že v schránke mal lístok o akcii, na ktorú sa prihlásil. Šofér ich zobral a šli tam. Pravdepodobne to bolo v A. za H.. Na akcii predvádzali rôzny tovar, dávali ho na ukážku na stôl. Bolo to také našponované, aby len šikovno podpísali zmluvu. Bolo to nespravodlivé. Kúpnu zmluvu odporca podpísal na tej akcii, tovar tam nedostal a ten mu doručil asi do dvoch týždňov kuriér. Sumu 199,- eur zaplatil najskôr za zájazd, ktorý potom zrušil. Tieto peniaze poslal do O. a keď chceli od odporcu peniaze z N. za tovar, tak im povedal, že peniaze zaplatil za zájazd, ktorý zrušil a oni mu povedali, že si to s nimi dajú do poriadku. Údaj v zmluve, že mu bol tovar dodaný pri podpise, nie je pravda a kuriér to doviezol k odporcovi domov. Čestné vyhlásenie, ktoré predložil, mu dali zaručene podpísať na tej akcii. Nebolo to spravodlivé. Ešte im zaplatil 1 450,- eur, čo splácal po 80,- eur mesačne za 21-dielnú sadu hrncov.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že spoločnosť BECK INTERNATIONAL s.r.o., IČO: XX XXX XXX, uzavrela dňa 12.11.2012 na predvádzacej akcii s odporcom kúpnu zmluvu č. XX XXXXXX, na základe ktorej predala odporcovi tovar - parný čistič, tašku, nástavec, titániové nože a tašku za kúpnu cenu 199,- eur. Odporca sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu do 22.11.2012. V zmluve sú začiarknuté políčka, že všetok tovar bol odporcovi dodaný pri podpise zmluvy. Pod označením „dodacie podmienky“ je v časti poznámky uvedené: „Xos raňajky V.“. Dňa 07.11.2013 zaslal odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa list, v ktorom uviedol, že tovar, ktorý od neho požaduje predávajúci zaplatiť, bol náhradou za raňajky, dôkazom čoho je poznámka na kúpnej zmluve. Sumu 200,- eur odporca zaplatil dňa 14.12.2012 poštovou poukážkou adresátovi Beck reisen s.r.o. Dňa 17.12.2013 uzavrela spoločnosť BECK INTERNATIONAL s.r.o., IČO: XX XXX XXX, ako postupca s navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok, vrátane pohľadávky voči odporcovi. Odporca predložil čestné vyhlásenie datované dňom 12.11.2012, podpísané ním a s uvedením čísla kúpnej zmluvy. V čestnom vyhlásení sa uvádza, že potvrdzuje, že bol informovaný o tom, že v prípade neabsolvovaní objednaného zájazdu, za čo zaplatil odmenu za spísanie zmluvy vo výške 20,- eur za osobu, nebude požadovať navrátenie tejto čiastky s čím súhlasí. Je oboznámený aj s tým, že pri jeho neúčasti na zájazde si ponechá za cenu raňajok v H. t. j. 199,- eur parný čistič (DRK s príslušenstvom) a 3 ks Titaniové nože (TI), ktoré zaplatí do týždňa a následne po jeho osobe nebude spoločnosť chcieť doplatiť pôvodne vyššiu cenu tohto tovaru. Zaplatením tohto dostane raňajky na dovolenke pre 2 osoby.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 2 písm. p), q), r) a w) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie
p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi,
q) agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil,
w) neprimeraným vplyvom využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul nátlak aj bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie.
Podľa § 4 ods. 6 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
Podľa § 7 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa § 8 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k
a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,
b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili zmluvu ako dodávateľ - predávajúci a kupujúci - spotrebiteľ, čiže spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva bola uzatvorená na prezentačnej akcii usporiadanej predávajúcim, čo nebolo sporné a vyplýva to z vyjadrení odporcu, ako aj z vyjadrenia navrhovateľa k odporu. Predávajúci uzatvoril s odporcom kúpnu zmluvu v písomnej forme, pričom ide o formulárovú zmluvu a odporca (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť jej obsah. V zmysle § 4 ods. 6 Zákona o ochrane spotrebiteľa bol predávajúci povinný formulovať zmluvné podmienky zrozumiteľne. V zmluve je síce uvedená cena tovaru, ako aj platobné podmienky, podľa ktorých mala byť cena zaplatená do 10 dní, no zároveň je v dodacích podmienkach v časti poznámky uvedené „2os raňajky AZUR“, pričom zo žiadnej inej časti zmluvy nie je zrejmé čo táto poznámka znamená. V zmysle citovaného ustanovenia v pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy nie je možné zistiť, čo uvedená poznámka znamená. V nadväznosti na ďalšie dôkazy však dospel súd k záveru, že uvedená prezentačná akcia bola takým konaním predávajúceho, ktoré v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyhodnotil súd ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď jeho konanie využíva najmä omyl, lesť a nerovnosť zmluvných strán. K tomuto záveru dospel súd na základe toho, že šlo o prezentačnú akciu, kde bez pochyby boli s jej účastníkmi uzatvárané zmluvy. S odporcom konkrétne kúpna zmluva a cestovná zmluva (s iným dodávateľom), od ktorej odstúpil. V poznámke v kúpnej zmluve je uvedený text o raňajkách AZUR pre 2 osoby, čo nedáva žiaden rozumný a zrozumiteľný súvis s uzatvorenou kúpnou zmluvou. Predložené čestné vyhlásenie je skutočne pre bežného spotrebiteľa ťažko zrozumiteľné, je nejasné a neurčité v tom, že na jednej strane si má odporca ponechať tovar za cenu raňajok v H., no zároveň je v ňom veta, že zaplatením tohto dostane raňajky na dovolenke pre 2 osoby. Navrhovateľ uviedol, že nemá vedomosť o čestnom prehlásení, nakoľko klientom čestné prehlásenia podpisovať nedáva. Takéto tvrdenie je ale irelevantné, keďže navrhovateľ je len postupníkom a podľa tvrdenia odporcu mu na prezentačnej akcii dal toto podpísať predávajúci. Toto vyjadrenie odporcu, ani vyjadrenia o podpisovaní zmlúv v časovej tiesni a ani o zosmiešňovaní účastníkov akcie (spotrebiteľov) zo strany predávajúceho neboli ničím relevantne spochybnené a vzhľadom na bezprostredne vnímanie výpovede odporcu súdom, najmä spôsob jej podania a jej obsah v nadväznosti na listy odporcu, obsah kúpnej zmluvy a vyjadrenie samotného navrhovateľa (o uzatvorení 2 zmlúv, prezentačnej akcii a vrátení peňazí navrhovateľom, keď tento nemal byť ani zmluvnou stranou s odporcom) považoval ju súd za dôveryhodnú. Text o raňajkách v
kúpnej zmluve v spojení s výpoveďou odporcu a predloženým čestným vyhlásením sú dôkazmi, ktoré vo vzájomnej súvislosti odôvodňujú ten záver, že predávajúci na prezentačnej akcii konanej dňa 12.11.2012 postupoval v rozpore s dobrými mravmi, využil omyl, lesť a svoje silnejšie postavenie, keď spotrebiteľ mal získať pôvodne zájazd s raňajkami pre dve osoby v H. za cenu už na prvý pohľad nízku (199,- eur), no nakoniec za túto cenu získal tovar. Takúto praktiku predávajúceho považuje súd zároveň za nekalú, pretože podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, keď spotrebiteľ je predávajúcim nalákaný na lacný zájazd pre dve osoby, následne za neznámych okolností zmluvu zruší, no zároveň si v uvedenej cene ponechá tovar, ktorý pôvodne ani nechcel kupovať. Na strane odporcu ide pritom o spotrebiteľa, ktorý je osobitne zraniteľný z dôvodu vyššieho veku. Nekalá obchodná praktika predávajúceho je v tomto prípade klamlivou, keď zapríčinila, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii (kúpa tovaru), ktoré by inak neurobil, pretože obsahovala nesprávne informácie a uvádzala odporcu do omylu v otázke toho, čo za svoje peniaze má pôvodne dostať. Navrhovateľ vo svojom návrhu argumentoval tým, že výrok o neplatnosti zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi sa nemôže odvodzovať od výšky čísla, ale od celkovej situácie v danom prípade, od konania strán a od zmyslu predmetných inštitútov a zámeru s akým zákonodarca tieto inštitúty uzákonil v právnom predpise. S týmto sa súd môže iba stotožniť. Kúpna zmluva, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval svoje nároky v tomto konaní, je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi, a preto navrhovateľovi nemožno priznať nárok na zaplatenie kúpnej ceny s príslušenstvom z neplatnej kúpnej zmluvy. K záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi dospel súd práve na základe konania navrhovateľa bezprostredne pred a pri jej uzatváraní, keď toto jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi a zároveň nekalou obchodnou praktikou, pričom tieto inštitúty zákonodarca definoval v Zákone o ochrane spotrebiteľa so zámerom chrániť spotrebiteľa pred klamaním, ľsťou a uvádzaním do omylu zo strany dodávateľa, ktoré má za cieľ ovplyvniť a zmanipulovať spotrebiteľa do tej miery, že pod zámienkou získania lacného zájazdu (prípadne iného benefitu) napokon uzatvorí takú zmluvu, ktorá nebola vo sfére jeho záujmu a dodávateľ si zároveň zabezpečí zisk.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.