Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/223/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa: B. O. X., X..H..E.., F. X, W., IČO XX XXX XXX, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., S. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, práv. zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, AK Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 110,52 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 74,27 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným súdu 09.06.2014 si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie sumy 110,52 eur spolu s vypočítaným úrokom z omeškania za obdobie od 21.06.2010 do 20.11.2010 vo výške 2,06 eur, ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 110,52 eur od 21.11.2010 do zaplatenia a trovami konania, pretože odporkyňa mu uplatnenú sumu dlhuje na základe nedodržania platobných podmienok za poskytnutý úver od X. X., Y..X.. ako jeho právneho predchodcu. Navrhoval vo veci rozhodnúť platobným rozkazom.

Súd vo veci platobný rozkaz nevydal z dôvodu, že uplatnená suma je premlčaná, a keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu, je potrebné na premlčanie prihliadnuť z úradnej moci v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z..

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a to Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami X. X., Y..X.., Oznámením o postúpení pohľadávky adresovanom odporkyni zo dňa 16.10.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.2012 s odovzdávacím protokolom a prílohou s údajmi o odporkyni ako klientovi, Pokusom o zmier z 09.05.2014 adresovanom odporkyni od právneho zástupcu navrhovateľa, a Uznaním záväzku odporkyňou z 18.02.2013.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že jeho právny predchodca- Slovenská sporiteľňa, a.s. - poskytol odporkyni na základe uzatvorenej zmluvy z 23.11.2005 peňažné prostriedky

vo výške 663,88 eur ( 20 000, Sk ), a to ako Miniúver do 10 minút. Tieto mala splácať v mesačných splátkach 18,42 eur ( 555,- Sk ) vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.11.2010 v počte 6 a v celkovej výške 110,52 eur. Úrok z omeškania oprel o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

Aktívna legitimácia navrhovateľa je v konaní preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/ CE zo dňa 27.09.2012, ktorou Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila aj svoju pohľadávku voči odporkyni na postupníka, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava. Postúpenie bolo oznámené odporkyni listom zo dňa 16.10.2012, a to postupcom.

Pokusom o zmier zo dňa 09.05.2014 zástupca navrhovateľa vyzval odporkyňu k úhrade dlžnej sumy vo výške 2 625,77 eur najneskôr do 12.05.2014 a súčasne jej oznámil bankové spojenie.

Dňa 10.02.2015 súd pojednával bez účasti navrhovateľa, ktorý sa z pojednávania ospravedlnil z dôvodu rešpektovania zásady hospodárnosti konania, a za účasti odporkyne. Do konania vstúpil dňa 10.11.2014 vedľajší účastník na podporu odporkyne ako spotrebiteľa. Dňa 02.12.2014 sa vo veci vyjadril tak, že zmluva medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom je zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 09.06.2014 po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Je irelevantné, či navrhovateľ úver zosplatnil alebo nie, pretože plynutie premlčacej doby začína plynúť už od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu. Právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru začína dňom omeškania hociktorej splátky, pretože v zmysle čl. 7 bodu 7.6.1 VOP banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní.

Ďalším vyjadrením doručeným súdu 15.01.2015 vedľajší účastník poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal, či peňažné prostriedky odporkyňa aj čerpala a akým spôsobom, ďalej kedy sa odporkyňa dostala do omeškania, ani to, či on alebo jeho predchodca vyzvali odporkyňu na splatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami; zosplatnením celého úveru nemôže byť oznámenie o postúpení pohľadávky. Spochybnil aj samotné postúpenie pohľadávky a jeho platnosť, pre ktoré bolo potrebné splniť určité podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, napr. písomné vyzvanie klienta zo strany banky na splnenie jeho záväzku, ak bol klient v omeškaní aspoň 90 dní.

Podaním doručeným súdu 06.02.2015 navrhovateľ vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v tomto konaní. V ňom uviedol, že nebol preukázaný súhlas odporcu, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, a teda jeho vstup do konania je právne neúčinný.

Pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania, súd sa prednostne musel vysporiadať s námietkou vznesenou zástupcom navrhovateľa, ktorý nesúhlasil s jeho vstupom do konania. S účinnosťou od 15.10.2008 O.s.p. zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci; ide o ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p. Citované ustanovenie nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu, vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva teda priamo z platnej legislatívy. V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa tak na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie, alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. V danom prípade vedľajší účastník podal návrh na vstup do konania, a to oznámením

doručeným súdu dňa 10.11.2014, teda z vlastného podnetu vstúpilo do konania, pričom jedná sa o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odporkyňa na súdnom pojednávaní na dotaz súdu uviedla, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí a súhlasí aj s jeho písemným vyjadrením vo veci, ktoré jej bolo doručené. Súd preto vyriekol, že námietku navrhovateľa proti jeho vstupu do konania zamieta, čím fakticky akceptuje existenciu vedľajšieho účastníka v konaní na strane odporkyne.

Súd zistil, že o uplatnenom návrhu je možné rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania, pričom prejednávanú vec takto právne uzatvára:

Podľa ustanovenia § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

V zmysle § 2 písm. d) a e) uvedeného zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V súlade s § 100 ods. 2 prvej vety premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

V zmysle § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky ( § 103 ). V súlade s § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 112 ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V súlade s § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

V prejednávanej veci bolo listinnými dôkazmi preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého bol odporkyni poskytnutý úver. V dôsledku porušenia povinností z jej strany navrhovateľ po tom, čo sa stal dňa 27.09.2012 vlastníkom pohľadávky na základe zmluvného postúpenia, vyzval dňa 09.05.2014 odporkyňu k zaplateniu dlhu vo výške 2 625,77 eur, a to do 12.05.2014. Do tejto sumy navrhovateľ pojal neuhradený úver 1 105,20 eur, zákonný úrok 827,32 eur, úrok vo výške 141,50 eur, úrok z omeškania 97,76 eur, zmluvný úrok 303,99 eur a náklady inkasného konania 150,- eur. Pred súdom si uplatnil len neuhradených šesť splátok, ktoré boli splatné v období od 20.06.2010 do 20.11.2010. Súd sa prednostne z úradnej moci musel zaoberať premlčaním uplatneného nároku, keďže sa prejednávajú nároky zo spotrebiteľského vzťahu a je nutné rešpektovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého pojednávajúci orgán prihliada pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Navyše námietku premlčania nároku vzniesol aj vedľajší účastník a s jeho vyjadrením sa stotožnila aj odporkyňa. Všeobecná premlčacia doba pre obchodno-právne vzťahy je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=424664-424665> štvorročná, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonník <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=27&p=3343973-3343974>a právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz. Postavenie dlžníka v obchodno-právnych vzťahoch je teda podstatne nevýhodnejšie, pretože dlžník musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok bez rizika úspešného vznesenia námietky premlčania. Po zakotvení právnej úpravy korigujúcej tvrdosti obchodno-právnych noriem na prospech spotrebiteľov bolo teda len otázkou času, kedy dlžníci - spotrebitelia - v rámci súdnych konaní o nároky z absolútnych obchodno-právnych vzťahov poukážu na rozdielnu dĺžku premlčacej doby a budú žiadať, aby sa v ich prípade v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=4548381> aplikovala kratšia, t. j. trojročná premlčacia doba. Slovenská súdna prax sa k otázke aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby v obchodno-právnych vzťahoch medzi podnikateľom a spotrebiteľom postavila kladne (i keď nie bez výnimky). Najčastejšie sa dĺžka premlčacej doby riešila vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim z rôznych druhov úverových zmlúv. Trojročná premlčacia doba bola napríklad aplikovaná v spore zo zmluvy o úvere, ktorá bola posúdená ako spotrebiteľská, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva spĺňala i charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím. Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd SR.

Všeobecná premlčacia doba pre daný záväzkový vzťah je teda v dĺžke tri roky a objektívny začiatok jej plynutia nastáva dňom, keď sa právo môže vykonať prvý raz, a teda keď je právo žalovateľné a môže sa uplatniť na súde. V tejto konkrétnej veci navrhovateľ žaluje len neuhradené splátky za obdobie od 20.06.2010 do 20.11.2010, teda za obdobie predchádzajúce trojročnej premlčacej dobe. V deň podania návrhu na začatie konania, teda 09.06.2014, už premlčacia lehota u týchto splátok uplynula. Navrhovateľ súdu nepreukázal, že by zosplatnil odporkyni celý zvyšok nesplateného úveru. Súd s poukazom na vyššieuvedené vrátane novelizovaného znenia § 52 ods. 2 ( doplnenie tretej vety o tom, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ) vychádza z toho, že otázku premlčania nie je možné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, i keď podľa navrhovateľa záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere je tzv. absolútnym obchodom. Návrh voči odporcovi bol teda podaný jednoznačne po uplynutí premlčacej doby, súd na premlčanie prihliadol ex offo a návrh v celom rozsahu zamietol. Námietku premlčania úspešne vzniesol aj vedľajší účastník na strane odporkyne, a to vo svojom písomnom vyjadrení doručenom dňa

02.12.2014. Ostatnými skutočnosťami namietanými vedľajším účastníkom v jeho písomnom vyjadrení doručenom súdu 15.01.2015 sa súd s ohľadom na premlčaný nárok navrhovateľa už nezaoberal.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto konaní bola úspešná odporkyňa, ale keďže jej v ňom nevznikli žiadne trovy a ani si nijaké trovy neuplatnila, súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Súd zaviazal neúspešného navrhovateľa na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva na strane vedľajšieho účastníka, čo vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Jeho trovy konania pozostávajú len z trov právneho zastúpenia vo výške 74,27 eur za tri úkony právnej služby po 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x písomné podanie na súd ) a tri režijné paušály, z toho dva po 8,04 eur a jeden po 8,39 eur, pričom navrhovateľ je tieto trovy povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).