Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/58/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: S. T. D., J.. XX.XX.XXXX I. H., M. F. V. (Ď. X. „.), M. Š. K., K.Ú. J., S. I. - N. I., M. K. Y. K. I. L. I. S. H., S. Č. J. X, N., K. H., M., toho času miesto pobytu adresa prechodného pobytu H. XXX, G. Č.. XX, I. X, Ž., právne zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-208-29/PO-Ž-2014 zo dňa 05.11.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU-208-29/PO-Ž-2014 zo dňa 05.11.2014 v časti o neudelení azylu.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-208-29/PO-Ž-2014 zo dňa 05.11.2014 odporca podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia a mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo svojom rozhodnutí odporca uviedol, že navrhovateľ po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) dňa 26.06.2014 pred pracovníkmi ÚPZC Sečovce požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život. Počas pohovoru navrhovateľ uviedol, že po ukončení strednej školy v H. pokračoval na H. W. M. E. O., ktorú ukončil v roku XXXX. Počas posledného štvrtého ročníka začal pracovať ako tlmočník pre americkú armádu a po skončení školy v tom pokračoval. Z toho dôvodu požiadal o azyl, lebo sa mu stalo, že sa mu vo väzení pri tlmočení vyhrážali Talibanci, že ak ho niekde nájdu, tak ho zabijú. Chodievali aj za jeho mamou a kontaktovali ju aj telefonicky. Po skončení práce tlmočníka sa necítil v bezpečí, do H. nechodieval a zdržiaval sa iba v H.Á., odkiaľ vycestoval letecky v júni 2014 do S., potom do H., až bol zadržaný políciou. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obával príslušníkov Talibanu kvôli tomu, že pracoval ako tlmočník a tiež vzhľadom na celkovú bezpečnostnú situáciu v krajine.

Odporca posúdil skutočnosti uvedené žiadateľom v súlade so spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe pojmu „utečenec“ zo dňa 04.03.1996, so zohľadnením a .

Vylúčil prenasledovanie osoby žiadateľa štátnymi orgánmi, keďže počas pohovoru uviedol, že nebolo voči nemu vedené trestné konanie, neprišiel do styku s armádou, políciou, súdnictvom, ani inými štátnymi

orgánmi. Nevykonával žiadnu vojenskú službu, nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a ani sa v M. politicky neangažoval.

Odporca pristúpil ku skúmaniu podmienok prenasledovania neštátnymi aktérmi, a to príslušníkmi militantného hnutia Taliban z dôvodu, uvádzaného navrhovateľom, že sa obával o svoju bezpečnosť z dôvodu výkonu práce tlmočníka pre americkú armádu od roku 2009 vo väzenskom zariadení v K., ktoré bolo súčasťou americkej vojenskej základne. Stalo sa mu, že sa mu priamo pri tlmočení príslušníci Talibanu vyhrážali, čo podľa odporcu sa mohlo skutočne stať, nakoľko je všeobecne známe, že protivládne a radikálne skupiny využívajú rôzne formy zastrašovania na to, aby prinútili jednotlivcov pracovať pre medzinárodné ozbrojené sily pod hrozbou smrti. Okrem toho sa mu však príslušníci Talibanu nevyhrážali a počas výkonu práce tlmočníka nebol akýmkoľvek spôsobom ohrozený. Podľa operatívnej príručky: M. (Ministerstvo vnútra Spojeného kráľovstva) z júna 2013, takýto jedinci sú vystavení riziku zastrašovania aj prenasledovania v dôsledku spolupráce s cudzincami, ale vo všeobecnosti ukončenie ich pracovného pomeru alebo premiestnenie sa, túto hrozbu ruší, ak neexistujú špecifické faktory, ktoré tomu bránia.

Odporca skutočnosť, že by navrhovateľ mohol čeliť problémom zo strany príslušníkov hnutia Taliban, vyhodnotil tak, že síce v rámci psychického násilia môže napĺňať znaky prenasledovania, ale nekorešponduje s definíciou utečenca v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951, ani . Z informácií síce vyplýva, že tlmočníci patria medzi rizikové skupiny, ktoré však nie je možné stotožňovať so sociálnymi skupinami v zmysle uvedeného Dohovoru, pričom citoval definíciu Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 27.02.2007. V posudzovanom prípade chýba objektívny prvok odôvodnenosti strachu z prenasledovania. Odporca poukázal na fakty z výpovede navrhovateľa ohľadom jeho tety, ktorá všade oznamovala kde navrhovateľ pracuje a preto k jeho mame domov začali chodievať príslušníci hnutia Taliban. Teta do styku s príslušníkmi hnutia Taliban neprišla a odporca považoval za ťažko predstaviteľné, že by niekto vystavil celú rodinu možnému nebezpečenstvu zo strany Talibanu. Odporca konštatoval, že samotný navrhovateľ sa nesnažil žiadnym ďalším spôsobom situáciu riešiť, ani cez takzvané osobitné imigračné víza (SIV). Navrhovateľ to odôvodnil tým, že proces je zdĺhavý a on nemohol tak dlho čakať. Odporúčacie listy od svojich nadriadených pre udelenie predmetných osobitných víz obdržal už v polovici roku 2012 a mal dostatok času na to, aby proces schvaľovania jeho žiadosti prebehol (približne 287 pracovných dní), nakoľko krajinu pôvodu opustil až v júni 2014. K žiadnemu kontaktu s príslušníkmi Talibanu neprišiel u tety v H., ani v období od októbra 2013 do júna 2014, kedy už pre americkú armádu nepracoval a zdržiaval sa v hlavnom meste. Okrem vyhrážok počas tlmočenia jemu, vyhrážok jeho mame, sa jeho rodine v súvislosti s jeho prácou nikdy nič nestalo.

Ďalším dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľ rozhodol opustiť M., bola celková bezpečnostná situácia v krajine, ktorá súvisí s pretrvávajúcim vojnovým konfliktom, ktorá však sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Dôvody, ktoré navrhovateľ v konaní uviedol, považoval odporca z hľadiska azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany, za absolútne irelevantné.

Odporca poukázal na to, že za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa boli využité najmä informácie Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č. p. MÚ-ODZS-2014/00065-087 z 01.10.2014, č. MÚ-ODZS-2014/00065-069 z 25.08.2014, č. MÚ-OZDS 2014/000065-092 z 09.10.2014 a č. MÚ-ODZS 2014/000065-058 zo 04.07.2014.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu, uvedené v alebo v , neudelil sa mu azyl na území SR. Súčasne sa mu však podľa a poskytla doplnková ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok - návrh, prostredníctvom pošty dňa 12.12.2014, v zákonnej lehote, prostredníctvom splnomocnenej advokátky. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a jeho nesprávne právne posúdenie a preto navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť v plnom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je osobou pracujúcou pre americkú armádu ako tlmočník a príslušník K. národnostnej menšiny. Navrhovateľa mal odporca posudzovať minimálne v rozsahu prisudzovaného politického presvedčenia (kvôli spolupráci s americkou armádou a príslušnosti k K.

národnostnej menšine). Poukázal na príručku UNHCR, ktorá hovorí, že v závislosti od konkrétnych okolností prípadu, osoby spájané alebo vnímané ako podporujúce vládu alebo medzinárodné spoločenstvo, zahrňujúc medzinárodné vojenské sily, môžu potrebovať medzinárodnú ochranu utečencov z dôvodu ich (imputovaného) politického názoru.

Ohľadom postavenia národnostných menšín navrhovateľ namietal, že je príslušníkom K. národnosti, čím sa odporca nezaoberal napriek tomu, že v M. spoločnosti stále pretrváva silná etnická diverzifikácia s potláčaním práv menšín. V zmysle Príručky UNHCR: Posudzovanie žiadostí žiadateľov z M., sú takéto osoby spôsobilé na medzinárodnú ochranu vo forme azylu z dôvodu ich politického (imputovaného) presvedčenia. Namietal preto, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci.

V zmysle odvolacích dôvodov odporca na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu prípadu navrhovateľa, keď tieto subsumoval iba pod dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany, hoci tieto sú postačujúce na to, aby bol navrhovateľovi udelený azyl. K pôvodcovi prenasledovania neštátnym aktérom poukázal aj na v súčasnosti nestabilnú situáciu v regióne a preto nemožno argumentovať údajne celkom dobrou situáciou v regióne v čase, keď navrhovateľ opustil územie M., ale je treba vychádzať z aktuálnych správ. Objektívnosť navrhovateľových obáv z prenasledovania je preukázaná jednak všeobecnými informáciami o krajine pôvodu, ako aj tými, ktoré sú zaradené v spise odporcu a dostupnými informáciami z Príručky UNHCR: Posudzovanie žiadostí žiadateľov o azyl z M..

Navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej advokátky navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie Migračného úradu zrušil v časti neudelenia azylu a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca svojim podaním zo dňa 12.01.2015 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné, nakoľko navrhovateľ počas konania o udelenie azylu, ani v opravnom prostriedku, neuviedol také dôvody, ktoré by oprávňovali správny orgán udeliť azyl, nakoľko absentuje odôvodnenosť navrhovateľovej obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v , keď na udelenie azylu musia byť splnené všetky štyri predpoklady na jeho udelenie, teda opodstatnenosť obavy z prenasledovania z dôvodov rasových, národnostných, náboženských, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd. Odporca tiež poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ nikdy nepožiadal o azyl z dôvodu svojej K. národnosti a táto odvolacia námietka sa javí ako účelová. Odporca v konečnom dôsledku akceptoval navrhovateľove pôsobenie ako tlmočníka pre americkú armádu, čo sa prejavilo v tom, že mu poskytol doplnkovú ochranu ako formu medzinárodnej ochrany pred eventuálnym bezprávím. Navrhol preto, aby súd potvrdil napadnuté rozhodnutie v časti o neudelení azylu.

Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia v platnom znení (ďalej len „“) ako vecne a miestne príslušný súd ( , , o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia ustanovenia dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

V zmysle ustanovenia ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani , Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré definuje ako prenasledovanie (), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe

- navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľovi žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle .

Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle , je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa .

V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo .

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedol ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu K. národnosti zažíval nejaké problémy v krajine pôvodu. Z toho dôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa postavenia národnostných menšín, nestotožňuje.

K odvolacej námietke, že pri skúmaní dôvodov prenasledovania a pôvodcov prenasledovania je potrebné vychádzať z aktuálnych správ, krajský súd zdôrazňuje, že pri skúmaní podmienok pre udelenie azylu je potrebné vychádzať z času, kedy navrhovateľ opustil krajinu pôvodu, na rozdiel od aplikácie inštitútu doplnkovej ochrany, ktorá sa viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam, nastavajúcim v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu. Poskytnutím doplnkovej ochrany, vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia v tejto časti, sa krajský súd nezaoberal.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so , keď v zmysle ustanovení odporca navrhovateľovi azyl neudelil. Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci za dôvodné. Námietky navrhovateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. V podrobnostiach ohľadom skutkového stavu veci a hodnotením dôkazov krajský súd poukazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu, s ktorým sa súd stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje.

Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom došiel k záveru, že ten dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení a , podľa ustanovenia .

Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa .

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s .p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní a nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.