Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/77/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: Monika A., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., F. 14, zast.: advokátskou kanceláriou JUDr. Renáta Dolanská, so sídlom v Košiciach, Kováčska 69, proti odporcom: 1. N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., J. XX, zast. JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1, 2. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v C., T. XX, zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

G. návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žiadala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu č. XX, zapísanému na LV č. XXXXX, kat. územia B., obec C. - G. B., okres C. IV, nachádzajúcemu sa na 5. poschodí bytového domu na B. 8, XX, XX, XX, XX, XX so súpisným číslom XXXX na ul. B. XX v C., nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva odporcu v 1. rade, odporcovi v 1. rade uložil povinnosť vyrovnať podiely zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatením navrhovateľke sumy XXXX,- eur a odporcovi v 2. rade sumy XXXX,- eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka a odporca v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti obaja v podiele X/X k celku, ktorý podiel nadobudli titulom Osvedčenia o dedičstve , a odporca v 1. rade je spoluvlastníkom v podiele 6/8 k celku, z toho 1/8 nadobudol dedením na základe Osvedčenia o dedičstva , a 5/8 nadobudol titulom darovacej zmluvy V-XXXX/XXXX. Na spoluvlastnícky podiel odporcu v 2. rade je vedených niekoľko exekučných konaní, v dôsledku ktorých došlo k zriadeniu exekučných záložných práv, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX. Predmetný byt pozostáva zo 4 obytných miestností a príslušenstva a v súčasnosti ho obýva matka spoluvlastníkov, teda účastníkov konania C. Q., v prospech ktorej je na predmetnom byte zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bytu a odporca v 2. rade so svojou maloletou dcérou Z. Q.. Navrhovateľka nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s odporcami, nakoľko sa v predmetnom byte nezdržiava ani inak ho nevyužíva. Pokúšala sa uzavrieť s odporcami dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak v dôsledku náročnej komunikácie a narušených vzťahov medzi spoluvlastníkmi, najmä s odporcom v 1. rade, k uzavretiu dohody nedošlo. Má za to, že s prihliadnutím na veľkosť podielu jednotlivých spoluvlastníkov je účelné, aby súd predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva odporcu v 1. rade, ktorý je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/8 k celku a zaviazať odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľke a odporcovi v 2. rade za ich podiely primeranú náhradu.

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 26.1.2014 (č.l. 47) uviedol, že od r. 2003 až doposiaľ je zo strany navrhovateľky a odporcu v 2. rade nútený k riešeniu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou aj napriek jeho snahe pokojného riešenia vyporiadania majetku. Od roku 2003 je správcom bytu č. 12 na Jenisejskej XX, pričom ide o byt po ich rodičoch, ohľadom ktorého sa zaviazal svojej matke C. Q., že jej zaručí pokojné dožitie v predmetnom byte. Predmetný byt odporca v 2. rade užíval do roku 2002 a navrhovateľka do roku 2003. Odporca v 1. rade byt opustil v roku 1991. Po prvom stretnutí s právnou zástupkyňou navrhovateľky hodnota podielu navrhovateľky sa znížila zo sumy 10.000,- eur na 8.150,- eur. Za účelom vyporiadanie podielového spoluvlastníctva požiadal VÚB banku o pôžičku vo výške 20.000,- eur s tým, že na zabezpečenie pôžičky ponúkol zriadenie záložného práva k spornému bytu, po predchádzajúcej dohode s matkou C. Q.. Jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu existencie exekúcii na liste vlastníctva. Pokúšal sa uhradiť záväzky odporcu v 2. rade vyplývajúce z exekúcií, ale neúspešne. Odporca v 2. rade mu totiž neposkytol žiadne informácie o exekúciách a danú situáciu nemá záujem riešiť. Poukázal na to, že manžel navrhovateľky E. A. býval v predmetnom byte od mája 2010 až do novembra 2013 na výslovnú žiadosť navrhovateľky. Žiadal, aby súd spravodlivo určil cenu, ktorá zohľadní aj skutočný stav nehnuteľnosti v akej sa momentálne nachádza. Od roku 2002 je nútený starať sa o nehnuteľnosť sám, bez pomoci ďalších spoluvlastníkov a teraz má nasilu kúpiť nehnuteľnosť.

Súdu sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť trvalý pobyt odporcu v 2. rade, preto mu uznesením zo dňa 27.1.2014 ustanovil opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.

Na pojednávaní dňa 29.4.2014 (prvé pojednávanie vo veci samej) odporca v 1.rade uviedol, že nesúhlasí s tým, aby boli prikázané spoluvlastnícke podiely navrhovateľky a odporcu v 2. rade do jeho výlučného vlastníctva.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 9.6.2014 (č.l. 100) uviedla, že opakovane sa snažila dospieť s odporcami k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nakoľko k takejto dohode nedošlo, pričom navrhovateľka nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, je nútená trvať na súdnom spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Reálne rozdelenie veci s ohľadom na druh nehnuteľnosti, ktorou je byt v danom prípade neprichádza do úvahy. V zmysle platnej právnej úpravy prichádza do úvahy zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Keďže voči odporcovi v 2. rade prebiehajú viaceré exekučné konania, za predpokladu súhlasu odporcu v 1. rade považuje navrhovateľka za vhodné vykonať vyporiadanie spôsobom prikázania veci do výlučného vlastníctva odporcu v 1. rade za primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom, ktorej výšku navrhovateľka v súlade s obvyklými cenami obdobných nehnuteľností v mieste a v čase podania na súd navrhla vo výške 8.150,- eur vo vzťahu k navrhovateľke aj odporcovi v 2. rade. Pokiaľ by odporca v 1. rade nesúhlasil s prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, navrhovateľka nesúhlasí s prikázaním veci do jej výlučného vlastníctva, ani do výlučného vlastníctva odporcu v 2. rade, nakoľko s poukazom na prebiehajúce exekučné konania je jeho nesolventnosť zrejmá, preto prichádza do úvahy už len zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou nariadenia predaja nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku medzi účastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Preto navrhla, aby súd pripustil zmenu návrhu, podľa ktorého súd zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti, nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva odporcu v 1. rade, ktorému uloží povinnosť vyrovnať podiely zo zrušeného spoluvlastníctva navrhovateľke vo výške 8.150,- eur a odporcovi v 2. rade vo výške 8.150,- eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Pre prípad, ak z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynie, že nebude možné vo veci rozhodnúť prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu v 1. rade, navrhovateľka navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti a nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok bude rozdelený medzi účastníkov konania podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.

Súd uznesením zo dňa 11.6.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2014 vyhovel návrhu navrhovateľky na zmenu návrhu v celom rozsahu (č.l. 106).

Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXXXX pre katastrálne územie B., obec C.- G. B., okres C. IV zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci bytu č. XX, ktorý sa nachádza na B. XX, vrátane

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXXX, a to odporca v 1. rade v podiele 5/8 titulom darovacej zmluvy Z. a v podiele 1/8 titulom Osvedčenia o dedičstve , , navrhovateľka a odporca v 2. rade v spoluvlastníckom podiele každý po 1/8 titulom Osvedčenia o dedičstve , . V časti C LV -ťarchy je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bytu v prospech C. Q., nar. XX.X.XXXX pod V-XXXX/XXXX, z informatívnej poznámky pri zapísanom spoluvlastníkovi odporcovi v 2. rade vyplýva, že na jeho spoluvlastnícky podiel je zriadené exekučné záložné právo Exekútorským úradom JUDr. Václava Kunu, Exekútorským úradom JUDr. Michala Fulku a Exekútorským úradom JUDr. Jána Ondáša (č.l. 103).

Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala odporcu v 1. rade na začatie rokovania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva listom zo dňa 18.9.2012 a listom zo dňa 16.4.2013 (č.l. 12 a 14).

C. Q., nar. XX.X.XXXX (matka účastníkov konania) v čestnom prehlásení zo dňa 27.1.2014 uviedla, že na nátlak zo strany navrhovateľky ubytovala vo svojom byte na B. XX jej manžela E. A. v máji 2010 v dôsledku tvrdenia, že je majiteľkou 1/8 bytu, ktorú má ako majiteľka právo užívať. Vzhľadom k svojmu veku a zdraviu E. A. ubytovala s dobrým pocitom, že manželom A. v čase ich nezhody pomôže morálne aj finančne. Aj napriek ich nie je veľmi zlej finančnej situácii, neobdržala za užívanie bytu E. A. žiadnu finančnú čiastku. O. E. A. poprosila, aby v novembri 2013 opustil byt (č.l. 62).

Odporca v 1. rade vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.9.2014 poukázal na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že je presvedčený, že v prejednávanej veci existujú minimálne dva dôvody, ktoré možno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je na mieste podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania nevyporiadať. Prvým z nich je, že navrhovateľka vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesleduje vyriešenie svojej bytovej otázky. Poukázal na to, že na byte vo vlastníctve navrhovateľky viazne ťarcha v podobe exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva vydaného exekútorom JUDr. Petrom Molnárom. Je možné dôvodne predpokladať, že navrhovateľka podaným návrhom nesleduje usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov, ale len získanie peňažného plnenia v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie. Za najviac významnú okolnosť svedčiacu v prospech nezrušenia a nevyporiadania podielového spoluvlastníctva však odporca považuje to, že prikázaním spoluvlastníckeho podielu B. Q. do jeho vlastníctva by došlo k tomu, že by bol zaviazaný zaplatiť za spoluvlastnícky podiel, ktorý bol pojatý do súpisu vecí podliehajúcich exekúcii. O tejto skutočnosti svedčí zápis na LV č. XXXXX, kde sú zapísané vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu patriacemu odporcovi v 2. rade ťarchy - exekučné príkazy na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva JUDr. Vierou Uhríkovou, JUDr. Václavom Kunom, JUDr. Zorou Ferdinandy. Odporca nemá žiadnu záruku, že odporca v 2. rade by z ceny za spoluvlastnícky podiel zodpovedne uspokojil veriteľov prostredníctvom jednotlivých exekútorov tak, aby došlo k výmazu vyššie uvedených tiarch, keďže súd v tomto konaní nemôže uložiť plniť peňažnú povinnosť iným subjektom ako tým, ktorí sú účastníkmi konania. Odporca uviedol, že nesúhlasí ani s alternatívnym návrhom navrhovateľky na predaj nehnuteľnosti z dôvodu, že k bytu je zriadené právo doživotného užívania v prospech C. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorá je matkou účastníkov konania. Táto má v okolí bytu svoj okruh kamarátok, ktoré jej pomáhajú v jej nepriaznivom zdravotnom stave, keďže trpí artériovou hypertenziou 3. stupňa, cukrovkou typu 2 a steatózou pečene. Odporca sa obáva, že po nadobudnutí bytu treťou osobou by mohol byť na matku vyvíjaný v istej podobe tlak na zrušenie vecného bremena, ktorý by mohol prispieť k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Takýto postup zvykne byť obvyklým v situácii, pokiaľ tretia osoba nadobúda nehnuteľnosť, na ktorej viazne vecné bremeno v prospech osoby rodinne nespriaznenej s nadobúdateľom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd zamietol návrh navrhovateľky a priznal mu náhradu trov konania (č.l. 118).

Z výpisu z LV č. 12388 kat. územia Jazero, obec C. - G. B., okres C. IV vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na F. XX v C., nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným č. XXX a pozemkov parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, ktoré sú zastavané bytovým domom, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom vo veľkosti 80/10000. Na týchto nehnuteľnostiach je zriadené exekučné záložné právo exekútorom JUDr. Petrom Molnárom (č.l. 120).

Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.9.2014 a 10.2.2015 uviedla, že od apríla 2014 bola práceneschopná, poberala nemocenské dávky vo výške 228,- eur mesačne, od októbra 2014 je nezamestnaná a zamestnanie napriek tomu, že hľadá si nevie nájsť kvôli zdravotným problémom. Jej príjmom sú sociálne dávky vo výške 200,- eur mesačne, detské prídavky vo výške 45,- eur mesačne a výživné od bývalého manžela na dve maloleté deti 10 - ročného syna a 7 - ročnú dcéru v celkovej výške 60,- eur mesačne, iný príjem nemá. V súčasnosti aj s dvoma maloletými deťmi býva v 1,5- izbovom byte, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva s jej bývalým manželom. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané, byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľky bez povinnosti vyplatiť podiel bývalého manžela. Na byte viazne exekúcia pre 1300,- eur, ktoré nezaplatil jej bývalý manžel. S bývalým manželom čerpali z VÚB úver, kde ich dlh v súčasnosti predstavuje 20.000,- eur. Tento návrh sa rozhodla podať z toho dôvodu, že vzťahy medzi ňou a jej matkou boli počas celého jej života zlé. Matka sa o ňu nestarala, týrala ju psychicky aj fyzicky, preto si myslí, že už dosť čakala na to, aby dostala svojej dedičstvo. Spoluvlastnícky podiel z predmetných nehnuteľností zdedila v dedičskom konaní po otcovi a 10 rokov čaká na to, aby ju matka alebo brat (odporca v 1. rade) vyplatili. Brat jej ponúkol za jej podiel 2600,- eur, ktorú sumu ona nemôže prijať. V spornom byte býva jej matka so svojou vnučkou, dcérou brata Júliusa Q., ktorá má v súčasnosti 17 rokov a je zverená do opatery jej matky. Medzi matkou a bratom Júliusom sú rovnako zlé vzťahy, matka svojej vnučke zakazuje stretávať sa so svojim otcom. Potom ako bývalého manžela vydeložovala zo spoločného bytu, pretože ju týral, nasťahoval sa k jej matke do sporného bytu a býval tam 3,5 roka. V tom čase ich spoločné deti navštevovali svojho otca u jej matky, avšak bývalý manžel a jej matka sa vyjadrovali negatívne vo vzťahu k osobe navrhovateľky. V súčasnosti nie je medzi ňou a jej matkou žiadny vzťah, nenavštevujú sa, nezaujíma sa ani o jej zdravotný stav. Uviedla, že jej otec zomrel v roku 2002, odvtedy sa jej vzťah s matkou ešte podstatne zhoršil. V čase smrti otca bývala v predmetnom byte, vtedy ešte nebola vydatá, nemala deti. Uviedla, že nevie akým spôsobom bolo zriadené právo doživotného užívania v prospech jej matky, pretože ona žiadnu takúto dohodu nepodpisovala, a to ani v rámci dedičského konania. Predmetný byt v súčasnosti neužíva, nemá ani možnosť užívať ho, pretože jej matka povedala, že nemá právo vkročiť do tohto bytu. Vzhľadom na to, že má svoj vlastný byt vo svojom výlučnom vlastníctve, nemá záujem bývať v byte, kde je len 1/8 spoluvlastníčkou a nemá ani prostriedky na vyplatenie ostatných podielových spoluvlastníkov, pretože hodnota jej vlastného bytu je nižšia ako hodnota podielov ostatných spoluvlastníkov v spornom byte. Čo sa týka jej vzťahu s odporcami, s odporcom v 1. rade ani nekomunikuje, s odporcom v 2. rade komunikujú, ale nie je medzi nimi dobrý vzťah. O zabezpečení iného bývania pre svoju matku ani neuvažuje, podľa nej by sa o ňu mal postarať brat Ervín, teda odporca v 1. rade. Navrhovateľka uviedla, že nemá žiadnu možnosť poskytnúť bývanie svojej matke.

Odporca v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.9.2014 a 10.2.2015 uviedol, že v predmetnom byte v súčasnosti býva jeho matka aj so svojou vnučkou, dcérou brata Júliusa, ktorá má toho času 17 rokov. Nikto iný v byte nebýva. Bývalý manžel navrhovateľky býval nejaký čas v tomto byte asi po dobu 3,5 roka. Ich matka v byte býva od roku 1972. Byt bol pridelený ich otcovi počas trvania manželstva s matkou. Zdravotný stav matky je zlý, nie je odkázaná na neustálu pomoc, je mobilná, ale treba jej pravidelne merať krvný tlak a v prípade potreby volá susedám, aby zavolali lekársku pomoc, ktoré to robia v rámci priateľskej pomoci. Od roku 2003 v trvaní asi troch rokov celú réžiu predmetného bytu uhrádzal odporca v 1. rade, čo znamenalo, že uhrádzal mesačne okolo 300,- eur. Kompletnú výšku réžie stále posielal svojej matke a ona následne z týchto peňazí platila mesačný predpis za byt. Posledné dva roky už si matka sama platí byt, už jej neprispieva žiadnou sumou, pretože nemá na to financie. Daň z nehnuteľnosti za predmetný byt v celom rozsahu každoročne uhrádza odporca v 1. rade. O údržbu a opravy v byte sa stará odporca v 1. rade, opravy vie urobiť sám. Ich matka je starobná dôchodkyňa a jej príjem pozostáva zo starobného dôchodku, ale výšku uviesť nevedel. Odporcova neter, ktorá býva s jeho matkou v byte má 17 rokov a navštevuje 2. ročník strednej školy. Odporca v 1. rade uviedol, že okrem uvedeného bytu má v bezpodielovom spoluvlastníctve, spoločne so svojou manželkou, 3 - izbový byt, v ktorom bývajú aj s ich dospelým synom, ktorý študuje na vysokej škole. Od septembra 2014 je nezamestnaný až doposiaľ, vedený na Úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nepoberá žiadne sociálne dávky, pretože nespĺňa podmienky. Jediným príjmom ich domácnosti je mzda jeho manželky vo výške okolo 700,- eur mesačne. Z rodičovského bytu odišiel v roku 1992 a vzhľadom na uvedené nie je odkázaný na bývanie v spornom byte. V roku 2006 bola reálna hodnota 1/8 podielu navrhovateľky v spornom byte 2600,- eur a vtedy ponúkol navrhovateľke, že

jej túto sumu vyplatí, keďže v tom čase bol zamestnaný, mal príjem, mohol si zobrať pôžičku. V roku 2002 zomrel ich otec a v roku 2003 prebehlo dedičské konanie, v rámci ktorého všetci traja súrodenci nadobudli podiel po 1/8. Následne v roku 2003 mu matka darovala celý svoj podiel, teda zvyšných 5/8 darovacou zmluvou, v ktorej sa dohodli aj na zriadení práva doživotného užívania v prospech matky ohľadom tých 5/8, ktoré mu darovala. Náhradné bývanie pre svoju matku nevie zabezpečiť. Ich matka má zdravotné problémy s vysokým krvným tlakom a so srdcom. Chcel by, aby ich matka v tomto byte dožila a po jej smrti sa byt môže predať alebo akýmkoľvek spôsobom vyporiadať podľa toho ako budú chcieť jeho súrodenci. Pokúšal sa pripraviť svoju matku na to, že prípadne bude musieť odísť z predmetného bytu, avšak vôbec sa s ňou na túto tému rozprávať nemôže, pretože pri poslednom takomto rozhovore jeho matka skolabovala, odviezla ju sanitka. Čo sa týka ich netere, teda dcéry ich brata Júliusa, odporcu v 2. rade o túto sa rodičia nezaujímajú, práve preto si ju zobrala ich matka do svojej opatery. O bratovi Júliusovi ani nevedia, kde sa zdržiava, o dcéru sa nezaujíma. Matka svoju dcéru opustila ako polročnú, čiže v prípade potreby ani táto si nevie nijakým spôsobom riešiť svoju bytovú otázku.

Svedkyňa Katarína Andrášiková, matka účastníkov konania vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 23.9.2014 uviedla, že medzi ňou a navrhovateľkou - jej dcérou je veľmi zlý vzťah, posledných 20 rokov sa už ani nerozprávajú. Medzi ňou a odporcom v 1. rade - jej synom je vzťah o niečo lepší, od smrti manžela riadne komunikujú, avšak pred smrťou jej manžela tiež bol ich vzťah zlý. Medzi ňou a odporcom v 2. rade - jej synom je zlý vzťah, 12 rokov sa vôbec nerozorávajú, ani ho nevidela a uviedla, že ho ani vidieť nechce. O predmete konania vie od svojej susedy, ktorá sa rozprávala s navrhovateľkou, že navrhovateľka ju chce z predmetného bytu dostať preč. Uviedla, že sporný byt dostali spoločne s jej manželom v roku 1972 od železiarní (VSŽ) a následne ho spoločne s manželom odkupovali. V súčasnosti v byte býva so svojou vnučkou, dcérou Júliusa Andrášika, ktorá má 17 rokov, je zverená do jej opatery, študuje na Hotelovej akadémii v 3. ročníku, ide o 6 - ročnú školu, chystá sa študovať na vysokej škole. O vnučku sa od jej narodenia stará. Svedkyňa uviedla, že je starobnou dôchodkyňou, poberá starobný dôchodok vo výške 500,- eur mesačne. Okrem toho poberá sociálne dávky za opateru vnučky vo výške okolo 200,- eur mesačne. Okrem toho nemá žiadny iný príjem. Za réžiu bytu uhrádza mesačne 200,- eur a uhrádza ďalšie bežné výdavky sebe aj vnučke. Réžiu bytu vrátane dane z nehnuteľností za sporný byt uhrádza svedkyňa a tak tomu bolo vždy, žiadne z jej detí jej nikdy ničím neprispelo na tieto výdavky. Uviedla, že jej manžel zomrel v auguste 2002, asi polroka po jeho smrti sa rozhodla darovať svoj spoluvlastnícky podiel zo svojho bytu synovi Ervínovi, odporcovi v 1. rade preto, lebo už nezvládala veci ani po psychickej ani po fyzickej stránke, keďže navrhovateľka a odporca v 2. rade sa jej vyhrážali zabitím. Pri uzatvorení darovacej zmluvy si vymienila, aby mohla v tomto byte dožiť, pokiaľ vnučka nedosiahne vek 18 rokov. Medzi ňou a synom Ervínom je uzavretá ústna dohoda, podľa ktorej, keď vnučka dosiahne vek 18 rokov, podiel, ktorý darovala synovi, on jej daruje naspäť a zase sa stane svedkyňa spoluvlastníčkou sporného bytu. V byte mieni zostať bývať dovtedy pokiaľ vnučka doštuduje na strednej, resp. aj na vysokej škole a následne chce odísť preč a „mať pokoj od všetkých“. Zatiaľ ešte nevie kam by chcela odísť, ale rozhodla sa, že byt predá a odsťahuje sa niekam. Jej bývalý zať (bývalý manžel navrhovateľky) býval u nej do novembra 2013, spätne asi 4 roky. Prišiel ku nej bývať z toho dôvodu, že ho vraj navrhovateľka vyhodila z ich spoločného bytu. S bývalým zaťom sa dohodli počas tej doby, čo u nej býval, že jej bude prispievať sumou 100,- eur mesačne na réžiu bytu. Túto sumu aj každý mesiac zaplatil, ale svedkyňa mu to v podstate vždy aj vrátila, pretože buď mu dala peniaze na to, aby si vybral nejaké veci zo záložne alebo mu kúpila stravu, navarila a poslala jedlo navrhovateľke a ich deťom. Neskôr už deti navrhovateľky chodili ku nej. Svedkyňa uviedla, že viac ako pred 10 rokmi ponúkla navrhovateľke aj ostatným svojim deťom, že vyplatí ich podiely, ktoré majú z dedičstva po ich nebohom otcovi. Navrhovateľke ponúkla za jej podiel 1.300,- eur. Navrhovateľka však tieto peniaze nechcela prijať s tým, že vraj trvá na tom, aby bola vysťahovaná z bytu. Svedkyňa uviedla, že nie ochotná ani v súčasnosti odkúpiť podiel navrhovateľky z predmetného bytu. Dohodu o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného užívania v tomto byte uzatvárala s odporcom v 1. rade. Súhlas od navrhovateľky ani odporcu v 2. rade nežiadala.

Odporca v 1. rade predložil Darovaciu zmluvu s vecným bremenom, ktorú uzatvorila ako darkyňa C. Q. a obdarovaný N. Q. dňa 28.10.2003, na základe ktorej darkyňa darovala odporcovi v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel 5/8 z predmetného bytu. V článku IV sa účastníci tejto zmluvy dohodli, že v prospech darkyne sa zriaďuje vecné bremeno k prevádzanému bytu, ktoré spočíva v bezplatnom doživotnom užívacom práve. Vklad vlastníckeho práva a vecného bremena podľa tejto zmluvy bol Katastrálnym úradom v Košiciach povolený dňa 26.11.2013 pod číslom V 2188/03 (č.l. 132).

Zo záznamu advokátky - právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 6.11.2014 vyplýva, že sa do jej advokátskej kancelárie dňa 6.11.2014 dostavil B. Q. - odporca v 2. rade, ktorý k tejto veci uviedol, že od svojej sestry - navrhovateľky má informáciu, že na súde prebieha konanie vo veci bytu, ktorý zdedili po otcovi. Vyhlásil, že on o svoju časť z bytu ani o byt nemá záujem a svoju časť prenecháva exekútorom (č.l. 143).

Na pojednávaní dňa 10.2.2015 právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na to, že z predloženej darovacej zmluvy je zrejmé, že zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania Kataríny Andrášikovej na základe zmluvy uzavretej s odporcom v 1. rade je neplatný právny úkon, pretože pri zriadení vecného bremena účastníkmi tohto úkonu neboli ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti, teda navrhovateľka a odporca v 2. rade. Právna zástupkyňa odporcu k tomu uviedla, že tento právny úkon podľa jej názoru bol uzavretý platne, keďže ho uzavrel odporca v 1. rade ako väčšinový spoluvlastník.

Podľa ust. § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a to 4 - izbového bytu č. 12, ktorý sa nachádza v Košiciach na Jenisejskej ul. XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 85/10000, ktoré je zapísané na LV č. XXXXX, katastrálneho územia Jazero, pričom navrhovateľka je spoluvlastníčkou podielu v 1/8, odporca v 1. rade v 6/8 a odporca v 2. rade v 1/8. Všetci účastníci konania, ktorí sú súrodencami, nadobudli podiel vo veľkosti 1/8 dedením po svojom zomrelom otcovi v roku 2002. Odporca v 1. rade ďalší podiel v 5/8 nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.10.2003 od svojej matky C. Q., v ktorej sa dohodli na zriadení vecného bremena k prevádzanému bytu, ktoré spočíva v bezplatnom doživotnom užívacom práve C. Q.. Z výpovedí účastníkov konania aj z výpovede svedkyne C. Q. vyplynulo a nebolo to medzi účastníkmi konania ani sporné, že predmetný byt bol pridelený rodičom účastníkov konania v roku 1974 a následne si ho odkupovali do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. V predmetnom byte od roku 1974 nepretržite býva matka účastníkov konania C. Q., nar. XX.X.XXXX a jej vnučka, dcéra B. Q. - odporcu v 2. rade, ktorá má 17 rokov a študuje na Hotelovej akadémii a ktorú má Katarína Andrášiková vo svojej opatere od jej narodenia, pretože jej rodičia o ňu nejavili záujem. Navrhovateľka žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať tak, že jej podiel súd prikáže do výlučného vlastníctva odporcu v 1. rade s čím, ale odporca v 1. rade nesúhlasil, preto alternatívne navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil predaj tejto nehnuteľnosti a výťažok z predaja rozdelil medzi všetkých spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Trvala na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z toho dôvodu, že vzťahy medzi súrodencami aj vzťahy medzi matkou a súrodencami sú veľmi zlé a mala za to, že na svoj dedičský podiel už čaká viac ako 10 rokov, pričom v súčasnosti aj ona je v ťažkej sociálnej situácii, keď je nezamestnaná, má dve maloleté deti, ktoré sú výživou na ňu odkázané a 1,5 - izbový byt, v ktorom býva aj s maloletými deťmi, je zaťažený exekučným záložným právom v dôsledku konania jej bývalého manžela. V súčasnosti jej príjmom sú sociálne dávky vo výške 200,- eur, prídavky na deti vo výške 45,- eur a výživné od bývalého manžela na obe deti vo výške 60,- eur mesačne. Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Mal za to, že navrhovateľka vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesleduje vyriešenie svojej bytovej otázky, ale len získanie

peňažného plnenia v dôsledku svojej nepriaznivej ekonomickej situácie a navyše k spornému bytu je zriadené právo doživotného užívania v prospech ich matky, ktorá má rôzne zdravotné problémy.

Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd svojim rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Musí však ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem odporcu ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom navrhovateľa zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech odporcu alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov konania v neprospech navrhovateľa. Vo všeobecnosti na prospech odporcu sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času po ktorý vec užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech navrhovateľa môže byť napr. to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia jeho žalobe alebo, že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.2.1998 sp. zn. ).

V prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka nechce byť ďalej v spoluvlastníckom podiele s odporcami. Nakoľko nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, podala tento návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva súdom. Súd návrh zamietol pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré umožňujú súdu nezrušiť podielové spoluvlastníctvo. Vychádzal z toho, že záujem odporcu v 1. rade, ale predovšetkým matky účastníkov konania a ich netere ponechať podielové spoluvlastníctvo nezmenené, je prednejšie a významnejšie pred záujmom navrhovateľky vyporiadať ho. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje to, že predmetný byt od roku 1974 užíva matka účastníkov konania C. Q. (narodená v roku XXXX). Pôvodne byt do svojho užívania nadobudla spoločne so svojim manželom a neskôr ho odkúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Otec účastníkov konania zomrel v roku 2002. Po jeho smrti pri vyporiadaní dedičstva nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely všetci účastníci konania každý po 1/8. Matka účastníkov konania svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5/8 darovacou zmluvou z roku 2003 previedla na odporcu v 1. rade, pričom C. Q. a odporca v 1. rade sa dohodli na zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v práve doživotného užívania predmetného bytu C. Q.. V byte okrem Kataríny Andrášikovej býva aj jej vnučka, dcéra odporcu v 2. rade, ktorá je zverená do opatery svojej starej matky od svojho narodenia, v súčasnosti má 17 rokov a študuje na strednej škole. Z uvedeného vyplýva, že svojou výživou je odkázaná na C. Záujem o bývanie v predmetnom byte nemá žiadny z účastníkov konania, keďže navrhovateľka aj odporca v 1. rade majú vlastné byty vo svojom výlučnom (resp. bezpodielovom) vlastníctve. Pobyt odporcu v 2. rade sa zistiť nepodarilo, čiže súd nevedel zistiť ani to, či je jeho bytová otázka vyriešená. Navrhovateľka aj odporca v 1. rade zhodne uviedli, že v prípade zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva nemajú žiadnu možnosť zabezpečiť iné bývanie svojej matke a prípadne aj netere. Rovnako aj C. Q. potvrdila, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemá inú možnosť zabezpečiť si pre seba a svoju vnučku iné bývanie.

Navyše súd poukazuje aj na tú okolnosť, že na spoluvlastnícky podiel odporcu v 2. rade je zriadených viacero exekučných záložných práv, pričom odporca v 2. rade sa zdržiava na neznámom mieste a svoju finančnú situáciu nerieši a táto okolnosť by podstatne sťažovala aj prípadný predaj predmetnej nehnuteľnosti. Súd má za to, že v prípade vyhovenia tomuto návrhu na začatie konania by došlo k ohrozeniu existencie matky účastníkov konania C. Q. ako aj ich maloletej netere, ktorá je v opatere C. Q., a to vzhľadom na vek C. Q. (69 rokov), jej zdravotný stav a aj vzhľadom na to, že jej vnučka je doposiaľ maloletá a odkázaná na výživu svojej starej matky. Naopak zamietnutím tohto návrhu na strane navrhovateľky nenastanú také dôsledky, ktoré by ohrozili jej existenciu, pretože nie je odkázaná na bývanie v tomto byte, má byt vo svojom výlučnom vlastníctve. Vzhľadom na svoj vek je v neporovnateľne výhodnejšej situácii oproti 69-ročnej matke a maloletej neteri, pokiaľ ide o možnosť nájsť si zamestnanie a vyriešiť svoje finančné problémy, ktoré chcela riešiť zrušením podielového spoluvlastníctva.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 O.s.p.. Odporcovia boli v tomto konaní úspešní, pričom náhradu trov konania si uplatnil v 1. rade, ktorý bol zastúpený advokátom. Odporca v 2. rade zastúpený opatrovníkom si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním ani nevznikli. Za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. súd považoval sociálnu situáciu navrhovateľky, ktorá má zverené do svojej osobnej starostlivosti dve maloleté deti, je rozvedená, od októbra 2014 je nezamestnaná a jej jediným príjmom sú sociálne dávky vo výške 200,- eur mesačne, prídavky na deti vo výške 45,- eur mesačne a výživné od jej bývalého manžela na obe deti vo výške 60,- eur mesačne, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.