Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7SaZ-16-2022.pdf
PDF · 72.49 KB
No categories available
7SaZ/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: F. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti F. kráľovstvo, bez platných dokladov totožnosti, ID: XXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK.: MU-DS-690-11/2022-DŽ zo dňa 14.11.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zo dňa 02.12.2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 02.12.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 06.12.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK.: MU- DS-690-11/2022-DŽ zo dňa 14.11.2022, (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o odovzdaní žalobcu na územie Bulharskej republiky podľa ustanovenia § 46a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). 2. Žalobca spolu so žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku žalobe do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 213 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uviedol, že uskutočnením transferu na územie Bulharskej republiky dôjde k porušeniu článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Namieta, že žalovaný nevypočutím žalobcu v konaní pochybil, keď vychádzal iba zo zápisnice spísanej policajným útvarom v konaní o jeho zaistení a neoveril, či transferom žalobcu na územie Bulharskej republiky hrozí nejaké riziko, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité pre vydanie rozhodnutia v súlade s článkom 3 Dohovoru. Zo správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Amnesty International publikovanej v marci 2014 a výzvy Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov o pozastavenie tzv. dublinských transferov žiadateľov o azyl do Bulharska, publikovanej v januári 2014, je zjavné, že Bulharská republika nespĺňa požiadavky smernice EÚ o prijímaní žiadateľov o azyl a pre štátnych príslušníkov tretích krajín predstavuje krajinu, kde sú títo vystavení hrozbe ponižujúceho a neľudského zaobchádzania. 3. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.12.2022 a žiadal návrh na priznanie odkladného účinku ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné dôvody v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Žalobca navyše hrozbu závažnej ujmy nepodložil žiadnym konkrétnym dôkazom a správy, na ktoré v návrhu odkazuje sú už neaktuálne a neaplikovateľné. Uviedol, že najnovšie informácie v súvislosti s Bulharskou republikou je možné nájsť aj v Operačnom pláne 2022 uzavretým medzi Európskym podporným úradom pre azyl („EUAA“) a Bulharskou republikou s účinnosťou do konca roka 2022, zahŕňajúcim pomoc s prevádzkovými a technickými problémami, ktorý má zabezpečiť zlepšenie úrovne azylového systému v tejto krajine.
Záverom žalovaný poukázal na relatívne nízku mieru obsadenosti azylových centier v Bulharskej republike (47%) a podotkol, že žalobca nie je osobou so špecifickými potrebami a ani zraniteľnou osobou v zmysle prijímacích podmienok. 4. Podľa § 46c zákona o azyle, proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok. 5. Podľa § 213 ods. 1 SSP, podanie správnej žaloby má odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 213 ods. 2 SSP, ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe predstavuje osobitný spôsob ochrany práv účastníka konania, keď správny súd na základe dispozičného úkonu žalobcu pozastaví právne účinky namietaného rozhodnutia žalovaného. K takýmto podmienkam patrí nielen dispozitívne oprávnenie žalobcu v podobe návrhu, ale aj preukázanie tvrdenej hrozby závažnej ujmy. 11. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal žalobe odkladný účinok je tak stav, kedy by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Závažnosť hroziacej ujmy posudzuje správny súd nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu. 12. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. 13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu, vyjadrením žalovaného a preskúmaní administratívneho spisu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci azylu. Dôvody pre priznanie odkladného účinku sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 185 SSP. V zmysle predmetného ustanovenia, priznanie odkladného účinku vyžaduje existenciu hrozby bez naplnenia príslušného následku, no zároveň je existenciu hrozby nutné podložiť relevantnými dôkazmi, ktoré odôvodňujú priznanie odkladného účinku. Správu medzinárodnej mimovládnej organizácie publikovanej v marci 2014 ako aj výzvu Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov o pozastavenie tzv. dublinských transferov žiadateľov o azyl do Bulharska, publikovanej v januári 2014, na ktoré žalobca v návrhu poukázal, nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci dôvodnosť návrhu. Ako totiž vyplýva z vyjadrenia hovorkyne Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov z tlačovej konferencie v Palais des Nations v Ženeve dňa 15.04.2014, dočasné pozastavenie všetkých prevozov žiadateľov o azyl do Bulharska v Dubline bolo zrušené, a tak výzva Úradu už v súčasnosti nie je aktuálna. Žalobca teda správnemu súdu na podporu svojich tvrdení uvedených v návrhu o priznanie odkladného účinku žalobe nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Správny súd sa preto nestotožnil s tvrdením, že by žalobcovi okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného a odovzdaním na územie Bulharskej republiky hrozila závažná ujma v podobe ponižujúceho a neľudského zaobchádzania. 14. V neposlednom rade správny súd podotýka, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Je na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov na jeho právach. Skutkové tvrdenia bez ich osvedčenia sami osebe neodôvodňujú vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Rozhodujúcou skutočnosťou je tak osvedčenie hrozby závažnej ujmy, ktorú je nutné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca žiadnu hrozbu vyplývajúcu
z existujúceho stavu nepreukázal a informácie, ktoré súdu predložil, nenasvedčujú tomu, že by v jeho prípade takýto ohrozujúci stav mal, resp. mohol vzniknúť. Naviac žalobca správnemu súdu na podporu svojich tvrdení, uvedených v návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, nepredložil žiadne relevantné dôkazy. 15. Záverom správny súd zdôrazňuje, že v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku sa súd nevyjadruje k skutkovému stavu, ale posudzuje výlučne opodstatnenosť predmetného návrhu. 16. Vzhľadom na neosvedčenie splnenia zákonných podmienok návrhu definovaných v ustanovení § 185 SSP v spojení s ustanovením § 213 ods. 2 SSP, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 písm. e/ SSP).