Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2P-70-2014.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D. Y., nar. X. X. XXXX, bytom Y. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov G. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. P., t.č. bytom J.. str. X, XXXXX T., L. a D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 5C/172/2001-27 zo dňa 05.11.2001 vo výroku o výživnom pre mal. dieťa tak, že toto výživné zo strany otca mal. dieťaťa G. Y., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. D. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 800,- Sk (26,55 eur) mesačne na sumu 70,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 2P/70/2014 zo dňa 04.08.2014 začal súd z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného pre mal. dieťa D. Y., nar. X.X.XXXX, a to zo strany otca, z dôvodu ustanovení § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pretože naposledy bolo o výživnom pre mal. dieťa rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/172/2001-27 zo dňa 05.11.2001 a toto t.č. už nezodpovedá aktuálnej minimálnej výške výživného.
Súd uznesením č.k. 2P/70/2014-26 zo dňa 17.12.2014 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni /ďalej ÚPSVaR/
Následne súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, otcovi a kolíznemu opatrovníkovi spolu s návrhom na vyjadrenie a vo veci nariadil pojednávanie.
Otec mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu pobytu v zahraničí, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Otec súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
V písomnom vyjadrení uviedol, že si je plne vedomý toho, že svojmu dieťaťu je dlžný výživné a je pripravený toto doplatiť. Za tým účelom žiadal, aby mu matka oznámila číslo účtu, na ktorý môže výživné uhradiť. Uviedol, že predkladá súdu príjem za rok 2012, faktúru za vykonané práce za obdobie od 1.6.2014 do 26.6.2014 a doklad o platbe nájomného.
Matka mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že návrh na zvýšenie výživného doposiaľ z vlastnej iniciatívy nedávala, pretože otec aj tak neuhrádzal riadne ani doposiaľ určené výživné. V minulosti podala trestné
oznámenia z titulu neplatenia výživného, ale neskôr to nechala tak, pretože aj tak to nikde neviedlo. Spolu s mal. synom žije u svojich rodičov v Obci Y., pracuje vo firme M-Kem, spol. s r.o. Stará Ľubovňa a jej príjem činí 450 eur čistej mzdy mesačne. Rodičom prispieva na výdaje súvisiace s chodom domácnosti v priemere mesačne sumou 100 eur. Pokiaľ ide o mal. D., tento je t.č. žiakom 9. ročníka ZŠ, X.X.XXXX dovŕšil vek 15 rokov. Naposledy bolo o výživnom pre mal. dieťa rozhodované pred 13 rokmi, čiže v roku 2001, kedy dieťa malo iba jeden rok. Od vtedy výživné nebolo upravované. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toho názoru, že je potrebné zvýšiť výživné pre mal. dieťa. Otec sa žiadnym iným spôsobom na výžive syna nepodieľa a ani riadne neplatí doposiaľ určené výživné, ktoré bolo určené sumou 800,- Sk mesačne, čo je 26,50 eur. Na výživnom má doposiaľ dlh. Pokiaľ ide o údaje, ktoré otec požaduje súvisiace s číslom účtu, na ktorý je ochotný poslať výživné, účet má vedený vo E. Banke. Banku osloví s tým, aby jej poskytli všetky údaje, ktoré ona následne oznámi otcovi do L. na to, aby on mohol zrealizovať platbu zo zahraničia a zaplatiť výživné na jej účet.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní poukázala nato, že naposledy bolo o výživnom pre mal. dieťa rozhodované v roku 2001, čiže od uvedenej doby uplynulo už 13 rokov. Medzitým mal. dieťa podrástlo, začalo navštevovať ZŠ, t.č. je v 9. ročníku. Vzhľadom na potreby mal. dieťaťa, ako aj zárobok, ktorý otec doložil do súdneho spisu a na jeho vyjadrenie, že teda výživné neplatí, ale je ochotný toto matke dieťaťa doplatiť navrhla súdu, aby zvážiac všetky náklady pre mal. dieťa, príjem na strane otca rozhodol o zvýšení výživného a to zo sumy doposiaľ uhrádzanej na sumu 70 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/172/2001-27 zo dňa 05.11.2001 bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené, zároveň súd rozhodol o výživnom pre mal. dieťa a toto určil sumou 800,- Sk /26,55 eur/ mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2001. Od tohto obdobia výživné na maloleté dieťa nebolo zvyšované.
Matka mal. dieťaťa pracuje vo firme M-Kem, spol. s r.o. Stará Ľubovňa a jej príjem činí 450,- eur čistej mzdy mesačne. Mal. dieťa v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom malo vek 10 mesiacov a t.č. má vek 15-tich rokov. Mal. D. je t.č. žiakom 9. ročníka základnej školy, od septembra 2015 bude pokračovať v štúdiu na strednej škole. Dieťa je zdravé, výdaje súvisia predovšetkým so stravovaním, oblečením a zabezpečovaním školských potrieb. Počas celej doby 14-tich rokov výživné pre mal. dieťa nebolo upravované a jeho výška je teda nezmenená od roku 2001. Z uvedeného je teda zrejmé, že náklady na dieťa 10-mesačné, resp. ročné dieťa a náklady na 15-ročného syna v pubertálnom veku sú neporovnateľné a teda oveľa vyššie ako pred 14-timi rokmi. Na strane mal. dieťaťa teda došlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie pôvodnej sumy výživného.
Otec mal. dieťaťa, ako to vyplynulo z jeho písomného stanoviska, už dlhší čas pracuje v zahraničí - Nemecku /minimálne od roku 2012/ ako stavebný robotník. Z potvrdenia, ktoré súdu zaslal vyplýva, že za obdobie od 1.6.2014 do 26.6.2014 jeho príjem bol 1.450,50 eur hrubej mzdy /na takúto sumu znie predložená faktúra/. Z ďalšieho dokladu vyplýva mesačný výdaj na nájomné vo výške 500,- eur a suma 50 eur z titulu platenia mesačnej zálohy na bývanie. Súd však konštatuje, že ide o sumu písanú iba rukou a naviac pôvodná suma na tomto doklade bola 300,- eur /tiež len ručne písaná/, táto bola však modrým perom škrtnutá a nad ňu otec dieťaťa napísal novú sumu 500,- eur. Takýto doklad o výdajoch súd nepovažuje za vierohodný, ide skôr o účelovosť prepísania pôvodnej sumy.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa od. 5 cit. zák. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predmetom konania je zvýšenie výživného na mal. dieťa.
Súd na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného zo strany otca mal. dieťaťa z toho dôvodu, že doposiaľ určené výživné vo výške 26,55 eur mesačne je už nepostačujúce na zabezpečenie čo i len najzákladnejších potrieb 15- ročného dieťaťa.
Bez ohľadu na to, aké doklady o príjmoch predložil otec mal. dieťaťa, súd konštatuje, že jeho príjem je postačujúci na to, aby platil mal. synovi zvýšené výživné v sume 70,- eur mesačne. Toto tvrdenie súd ďalej opiera o tú skutočnosť, že otec dieťaťa pracuje v Nemecku minimálne od roku 2012 t.j. cca 4 roky, a teda jeho zárobkové pomery sú zrejme vyššie ako na Slovensku, a teda aj otec dieťaťa je s nimi spokojný, keďže v zahraničí pracuje už dlhšie. Naviac z predloženej faktúry vyplýva, že otec v Nemecku zrejme pracuje na živnosť.
Vzhľadom na uvedené cit. zák. ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.