Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/102/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Mesto Sereď, Námestie republiky 1176/10, Sereď, IČO: 00 306 169, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, B., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. júna 2021, č.k. -41, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. X pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva nachádzajúci sa v dome so súp. č. XXX, postavený na CKN parc. č. 2562/2 na ulici C. D. E. B., zapísaný na LV č. XXX pre obec B., kat. územie B., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , vecne tým, že žaloba bola podaná v plnom rozsahu dôvodne. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa na súde domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti (bytu č. X, pozostávajúceho z jednej izby a príslušenstva, nachádzajúceho sa v dome s.č. XXX na ulici C. D. E. B.) z dôvodu, že strany sporu dňa 24.04.2020 uzatvorili nájomnú zmluvu č. 201/2020 na dobu určitú, od 01.05.2020 do 31.08.2020, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému predmetný byt a žalovaný, napriek tomu, že platnosť nájomnej zmluvy skončila dňa 31.08.2020, byt nevypratal a žalobcovi neodovzdal a to ani na základe jeho písomnej výzvy. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, dôvodil tým, že nemá finančné prostriedky na iné bývanie, je invalidný dôchodca, ktorý sa sám stará o maloletého syna a pokiaľ by výzve žalobcu vyhovel, životná existencia jeho ako aj jeho dieťaťa bude vážne ohrozená, pretože nemajú kam ísť. Žalobca zotrvával na podanej žalobe okrem iného z dôvodu rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti.

3. Súd prvej inštancie mal dokazovaním preukázané, že žalobca ako vlastník predmetného bytu, uzatvoril dňa 24.04.2020 so žalovaným nájomnú zmluvu č. 201/2020, predmetom ktorej bol uvedený byt, zmluva bola zverejnená na webovom sídle obce dňa 24.04.2020. Zmluva bola uzatvorená za účelom bývania pre žalovaného na dobu určitú od 01.05.2020 do 31.08.2020. Po uplynutí doby nájmu žalobca vyzval žalovaného na odovzdanie bytu v lehote do 5 dní od doručenia výzvy, ale márne. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania posúdil súd žalobu ako podanú dôvodne, nakoľko vzhľadom k tomu, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený nájomnou zmluvou zanikol uplynutím

doby nájmu dňa 31.08.2020, žalovaný od 01.09.2020 tak užíva byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Na základe uvedeného je povinný predmetný byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi. Preto súd žalobe vyhovel.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa pomeru úspechu strán v spore. Takto žalobcovi, ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Dôvodil, že s rozhodnutím súdu nemôže súhlasiť, lebo jeho akceptovanie by pre neho a jeho rodinu, ktorej členom je aj maloletá osoba, znamenalo vážne ohrozenie existencie a stali by sa bezdomovcami. Žalovaný poukazuje na to, že rozhodnutie je nespravodlivé, nezohľadňuje ľudské práva a slobody žalovaného, ktorý je sociálne a zdravotne odkázaným človekom. Žiadal tiež odpustiť mu platenie súdnych trov Mestu Sereď, keďže je sociálne odkázaný človek, invalidný dôchodca a dostáva mesačne iba 129 eur, o čom dokladá rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Tieto finančné prostriedky minie na lieky, nezostáva mu na živobytie, takže bez pomoci rodiny by vôbec nevedel existovať. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom návrhu, žiada nehnuteľnosť vypratať, keďže je jej vlastníkom a má zámer ju rekonštruovať, pričom žalovaný ju užíva bez právneho titulu.

7. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval, že nesúhlasí s jeho vysťahovaním. Žalobca nemá dôvod ho vysťahovať, keďže riadne za byt platí a riadne si plní voči mestu svoje povinnosti. Pokiaľ žalobca uvádza, že nehnuteľnosť chce prerábať, žalovaný poukazuje na to, že jeho susedia tam zostávajú bývať a mesto s tým nemá žiadny problém. Zopakoval, že je invalidný dôchodca, ktorý je vážne chorý, nemá kam ísť a už teraz sa cíti oveľa horšie odkedy mesto začalo podnikať kroky k jeho vysťahovaniu. Vyjadril presvedčenie, že žalobca zmení názor a uzavrie s ním novú nájomnú zmluvu.

8. Žalobca v odvolacej duplike zotrvával na svojom predošlom vyjadrení.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

10. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného žalobného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo vzťahu k nároku na vypratanie bytu, keď prvoinštančný súd vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozsudku sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa , ods. 1, 2 , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

14. Podľa , , nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

15. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v ustanovení je žaloba na vydanie (actio reivindicatio), ktorá má charakter žaloby na plnenie ( ). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom vlastníctva nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže vlastník domáhať žalobou na vydanie predmetu vlastníctva od toho, kto mu ho neprávom zadržiava. Vydanie môže byť tiež realizované formou vypratania.

16. Ustanovenie a nasl. upravuje osobitné spôsoby zániku nájmu bytu. Tieto ustanovenia sa použijú výlučne na nájom bytu, pričom ustanovenie jednoznačne vylučuje aplikáciu ustanovenia na nájom bytu, čo znamená, že pri nájme bytu sa neuplatní automatické predĺženie nájomného vzťahu zo zákona, ale je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu. V danom prípade zanikol nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným uplynutím doby uvedenej v nájomnej zmluve dňa 31.08.2020. Skončením nájmu bytu zaniklo právo žalovanému užívať predmetný byt, čo znamená, že pokiaľ ho žalovaný naďalej užíva, tak ho užíva bez právneho dôvodu. Žalobca si preto dôvodne uplatnil právo na vypratanie predmetného bytu a nakoľko žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal žiadnu skutočnosť, spochybňujúcu záver o dôvodnosti uplatneného nároku, súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel a žalovanému v súlade s právom uložil povinnosť vypratať predmetný byt.

17. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje, pretože vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ani konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by odôvodňovali záver o nesprávnosti odvolaním napadnutého rozsudku, pričom dôvody, uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, ktoré sa týkajú jeho nepriaznivej sociálnej situácie, nie sú spôsobilé spochybniť dôvodnosť žalobcovho nároku. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre záver, či výkon určitého práva alebo povinnosti je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho právo (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru odvolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci.

18. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, k čomu v skutočnosti smerovala vôľa účastníkov nájomnej zmluvy. Odvolací súd má za to, že žalovaný v dobe uzatvárania nájomnej zmluvy mal nepochybne vedomosť o tom, že uzatvára zmluvu na dobu určitú a rovnako žalobca považoval taktiež nájomnú zmluvu za zmluvu uzavretú na dobu určitú. Vôľa účastníkov nájomnej zmluvy tak smerovala jednoznačne k uzatvoreniu nájmu na dobu určitú do konkrétneho dátumu a to do 31.08.2020. Pokiaľ sa žalovaný odmieta z predmetného bytu aj po uplynutí tejto doby vysťahovať z dôvodu, že je invalidný dôchodca a nemá kam s maloletým dieťaťom ísť, nie je jeho argumentácia náležitá. V preskúmavanom prípade nemožno prehliadať okolnosť, že sa nejedná o prípad, kedy by žalovaný dlhodobo býval v predmetnom byte v presvedčení, že mu svedčí platný titul bývania; naopak mal vedomosť, že nájomnú zmluvu uzatvára na dobu určitú, ostatne, i samotné konanie o vypratanie predmetného bytu sa vedie vyše dvoch rokov. Bolo preukázané, že žalobca ako vlastník bytu nemá záujem obnoviť

so žalovaným nájomnú zmluvu. v poskytuje vlastníckemu právu ochranu a ustanovenie zakotvuje právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; vlastník sa najmä môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Z ustanovenia vyplýva právo vlastníka v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Uzavretie nájomnej zmluvy na predmet svojho vlastníctva je teda právom a nie povinnosťou vlastníka. Ak vlastník nemá záujem predmet svojho vlastníctva žalovaným prenajať, nemožno ho k tomu nútiť. Vychádzajúc z uvedeného, konanie žalobcu spočívajúce v uplatňovaní si zákonného a podloženého legitímneho nároku na vypratanie predmetného bytu nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to ani s prihliadnutím ku skutočnostiam namietaným žalovaným v odvolaní, preto súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel a odvolací súd posúdil odvolanie ako neopodstatnené.

19. Odvolací súd nedal za pravdu žalovanému ani v časti, v ktorej tento spochybňoval správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žiadal žalovaný rozhodnúť tak, že žalobcovi nebudú priznané trovy konania a to z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie žalovaného, keďže je invalidným dôchodcom, ktorý svoj príjem a to invalidný dôchodok vo výške 129,- eur, minie v podstate na lieky a živobytie si dokáže zabezpečovať iba s pomocou rodiny.

20. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav, pri ktorom súd návrhu v celom rozsahu vyhovie, čo je aj daný prípad.

24. Ustanovenie , v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a tiež od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania buď sčasti alebo vôbec neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu na oboch stranách sporu, vrátane dôvodov, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnej strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.

25. Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana sporu nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

26. V predmetnom spore sa žalobca ako vlastník bytu domáhal voči žalovanému jeho vypratania, keď žalovaný preukázateľne užíva byt bez právneho dôvodu po uplynutí dojednanej doby nájmu. Súd žalobu posúdil ako plne dôvodnú a vyhovel jej, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa výsledku konania tak, že v spore plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, podmienkami ustanovenia sa nezaoberal.

27. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval žalovaný jeho nepriaznivú sociálnu situáciu, keď ako nemajetný invalidný dôchodca s poberaným dôchodkom vo výške 129,- Eur, prežíva iba za podpory svojej rodiny. Uvedená argumentácia odvolateľa sa javí ako relevantná, odvolací súd však jej dôvodnosť musel posudzovať aj s ohľadom na všetky ostatné okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa názoru odvolacieho súdu z okolností prípadu nevyplývajú žiadne dôvody na odklon od zásady úspešnosti strany v spore. Žaloba bola celkom nepochybne podaná dôvodne, vznik sporu vyvolal svojim správaním žalovaný, ktorý si navyše bol od samého začiatku vedomý skutočnosti, že sú tu dôvody na jeho vypratanie, pretože byt od 01.09.2020 užíva bez právneho titulu. Žalovaný, ktorý uzavrel so žalobcom nájomnú zmluvu na dobu určitú, vedel, že nájomný pomer bol ukončený v dohodnutej lehote a on sám apeloval v priebehu konania na žalobcu, aby mu zmluvu predĺžil, na čo však žalobca nemienil pristúpiť. Treba zdôrazniť, že napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný zotrvával na svojom postoji (nesúhlase s vyprataním) počas celého trvania sporu. Berúc do úvahy uvedené okolnosti a postoj žalovaného nepovažoval odvolací súd za spravodlivé, aby žalovaný ako neúspešná strana sporu neniesol žiadnu zodpovednosť za výsledok konania. Prihliadnuc napokon aj na tú skutočnosť, že výška do úvahy pripadajúcej náhrady trov konania v danom prípade predstavuje v podstate len súdny poplatok 99,50 Eur zaplatený žalobcom z podaného návrhu na začatie konania, ktorá suma nemôže zásadným spôsobom ohroziť existenciu žalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. , pretože neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd úspešnému žalobcovi náhradu trov nemal priznať.

28. Vedený týmito úvahami odvolací súd preto za použitia ust. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil, vrátane priznaného nároku na náhradu trov konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).