Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-31-2013.pdf
PDF · 112.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa v 1/ rade A.. C. L., X.. XX. XX. XXXX, L. Y.S. XX, R. a navrhovateľa v 2/ rade E. L., V. L. R., J. N. XX/XX, v konaní zastúpeného navrhovateľom v 1/ rade, proti odporcovi E. L., X.. XX. XX. XXXX, L. R., J. M. XXX, v konaní zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Pestovateľská 2628/18, o náhradu škody vo výške 4 227,-- Eur, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a .
Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 636,71 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia podaným návrhom zo dňa 05. 02. 2013, doplnený podaním zo dňa 04. 04. 2013 a podaním zo dňa 28. 06. 2013 žiadali od odporcu zaplatiť spolu 4 227,-- Eur z titulu náhrady škody a to tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 2 779,-- Eur a navrhovateľovi 2/ sumu 1 448,-- Eur.
Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas a tento žiadal zamietnuť ako nedôvodný.
Navrhovateľ vo svojom návrhu, ktorý bol neskôr doplnený uviedol, že trvá na náhrade škody vo výške 4 227,-- Eur od odporcu, a to za 1/ mliečny úžitok oviec 864,-- Eur, 2/ úžitok z predaja jahniat 1 008,-- Eur, 3/ náhrada za 6 ks oviec - investícia 300,-- Eur, 4/ náhrada za spasenie 1 965,-- Eur, 5/ náhrada za ošetrenie pozemkov 90,-- Eur. Spolu teda 4 227,-- Eur, z čoho žiadal, aby pre navrhovateľa v 1/ rade bola nahradená táto škoda v rozsahu 2 779,-- Eur, a to za položku 1/ 288,-- Eur, za položku 2/ 336,-- Eur, za položku 3/ 100,-- Eur, za položku 4/ 1 965,-- Eur a za položku 5/ 90,-- Eur. Pre navrhovateľa 2/ žiadal náhradu škody vo výške 1 448,-- Eur, a to za položku 1/ 576,-- Eur, za položku 2/ 672,-- Eur a za položku 3/ 200,-- Eur.
Navrhovateľ 1/ aj ako zástupca za navrhovateľa 2/ na pojednávaní zdôvodnil svoj návrh nasledovne: 1/ Náhrada za mliečny úžitok oviec, kde navrhovateľ v 1/ rade uviedol, že niekedy koncom apríla roku 2008 dal odporcovi do salaša 4 ovce, ktoré však neboli jeho, ale boli navrhovateľa v 2/ rade a on sám mu dal do salaša 2 ovce niekedy koncom mája toho istého roka. Uviedol, že žiadny doklad o tejto skutočnosti nemá, nevie túto skutočnosť preukázať, avšak je normálna vec, že do salaša sa ovce dávajú. Uviedol, že niekedy v novembri roku 2008 si ich bol pýtať naspäť, avšak odporca mu tieto ovce nevrátil. Uviedol, že tento mliečny úžitok, ktorého náhrady sa domáha vypočítal tak, že ovca dojí 150 dní, pričom každý deň podojí asi 0,82 l. Pri šiestich ovciach za štyri roky je to 2 808 l pri cene mlieka za 1 l, ktorý je v rozpätí od 0,50 až 0,60 Eur, predstavuje táto suma 1 685,-- Eur. Navrhovateľ však uviedol, že takýto mliečny úžitok, teda mlieko prepočítal na syr, pretože z jednej ovce je asi 5 až 7 kg syra. Takýto syr sa
predáva za 1 kg 5 alebo 7,-- Eur. Týmto spôsobom vypočítal sumu 864,-- Eur. Bližšie zdôvodnenie k takýmto tvrdeniam uviesť nevedel.
2/ Navrhovateľ ďalej zdôvodnil náhradu za úžitok z predaja jahniat, kde uviedol, že je jasné, že jedna ovca má jedno jahňa, aj keď pripustil, že môže mať aj dve alebo aj žiadne. Pri šiestich ovciach je to teda šesť jahniat, kedy počítal s tým, že jedno jahňa váži 15 kg a mäso sa predáva za 2,80 Eur za kg, čo pri 24 kusoch jahniat je 360 kg mäsa a teda náhrada by mala patriť vo výške 1 008,-- Eur. Okolnosti, že takéto jahňatá existovali, ich počet resp. váhu preukázať nevedel s tým, že uvádzal, že žiaden doklad o tom nemá a ani tú okolnosť, že by odporca takéto jahňatá predal uviedol, že preukázať nevie.
3/ Navrhovateľ žiadal náhradu za 6 ks oviec - investíciu, čo podľa jeho zdôvodnenia znamenalo, že boli ovce kúpené za 50,-- Eur za ovcu, pretože je to bežná cena. Navrhovateľ uviedol, že doklad o takomto nákupe nemá, kedy on proste chodil po dedinách a lazoch a takýmto spôsobom tieto ovce nakúpil.
4/ Navrhovateľ žiadal náhradu za spasenie, kedy uvádzal, že je vlastníkom trvalých trávnatých porastov pasienkov v rozsahu 7,4 ha, pričom z jedného ha je zelenej hmoty asi 4 tony a sena asi 74 m3. Jeden m3 sa predáva po 200,-- Sk, pričom uviedol, že nevie povedať koľko je to eur, pretože to treba prepočítať. Týmto spôsobom dospel k sume 1 965,-- Eur. Bližšie okolnosti takých tvrdení navrhovateľ neuviedol.
5/ Navrhovateľ 1/ sa ďalej domáhal náhrady za ošetrenie pozemkov, ktoré zdôvodnil tak, že robil mulčovanie, za ktoré zaplatil sumu 90,-- Eur, jednalo sa o mulčovanie jeho pozemkov, z ktorých on úžitok žiadny nemal. Okolnosť ohľadne zaplatenia takejto sumy preukázať nevedel a uviedol, že takúto sumu dal tým ľuďom, ktorí tieto práce vykonávali.
Navrhovatelia 1/ a 2/ k preukázaniu svojich tvrdení v konaní predložili listinné dôkazy a to Osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka zo dňa 05. 03. 1992, z ktorého súd zistil, že navrhovateľ v 1/ rade je zapísaný do evidencie na Obecnom úrade v R. od 02. 01. 1992 na dobu neurčitú, ako samostatne hospodáriaci roľník. Ďalším listinným dôkazom, ktorý navrhovatelia predložili bol článok z Roľníckych novín zrejme z 22. 01. 2010 pod názvom Hodnotenie dojiteľnosti bahníc, z ktorého textu článku je zrejmé, že porovnanie dojiteľnosti bahníc chovaných v našich podmienkach s priemernou dennou úžitkovosťou počas meraného obdobia predstavuje pri plemene cigája 0,82 l, u plemena lacaune 1,07 l, u plemena zošľachtená valaška 0,78 l, pred podaním oxitocínu; po podaní oxitocínu a pri tých istých podmienkach to u plemena cigája predstavuje 1,06 l, u plemena lacaune 1,2 l a u plemena zošľachtená valaška 1,18 l.
Zároveň navrhovatelia predložili do súdneho spisu zoznam poľnohospodárskych pozemkov vydaných Poľnohospodárskou platobnou agentúrou, ktorý tvorí prílohu k jednotnej žiadosti na rok 2012, ktoré navrhovateľ v sumáre výmer užívanej poľnohospodárskej pôdy z predošlého listu v časti Š. G. F. G. XXXX/X, S. Y. XXX,XX Á., Y. K. X,XX P. C. X,XX P. C. V. V. J., registračné číslo žiadateľa je XXXXXXXXXX. Zároveň navrhovatelia predložili zoznam poľnohospodárskych pozemkov poľnohospodárskej platobnej agentúry ako prílohu k jednotnej žiadosti na rok 2012 v sumáre výmer užívanej poľnohospodárskej pôdy Š. G. kód dielu 5201/1 a 5201/1, o výmere XXX,XX Á., X,XX P. C. X,XX P..
Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie Protokolom o vyčlenení pozemkov v zmysle § 15 zákona č. 330/1991 Zb., z ktorého je zrejmé, že žiadateľ navrhovateľ v 1/ rade podal takúto žiadosť Pozemkovému úradu Banská Bystrica, z ktorej len farebným spôsobom vyznačil parcely U. XXXX, U. XXXX, U. XXXX, U. XXXX C. U. XXXX s popisom výmery a druhom pozemku. Takýto istý protokol je evidovaný aj na navrhovateľa v 2/ rade a odporcu.
Súd ďalej vykonal dokazovanie uznesením Obvodného oddelenia PZ Slovenská Ľupča zo dňa 08. 09. 2012 pod Č.: S.-XXXX/SL-L.-XXXX, z ktorého je zrejmé, že na základe oznámenia navrhovateľa v 1/ rade za spáchanie prečinu neoprávnené užívanie cudzej veci podľa § 215 ods. 1 a ods.2 písm.a) Trestného zákona, ktorým mala vzniknúť škoda navrhovateľom 1/ a 2/ vo výške 1 965,-- Eur chovom a úžitkom uvedených oviec a neoprávneným užívaním pozemkov bolo odmietnuté v zmysle § 197 ods.2 Trestného poriadku. Uvedené konanie sa viedlo na základe oznámenia navrhovateľa v 1/ rade o tom, že od roku 2008 odporca užíval 6 kusov oviec, ktoré boli majetkom navrhovateľa v 1/ a navrhovateľa v 2/ rade, avšak z chovu uvedených oviec majiteľom nedal úžitok, ktorý ovce vyprodukovali, čím mala vzniknúť
škoda pozostávajúca za mliečneho úžitku z oviec vo výške 864,-- Eur, z úžitku z predaja jahniat vo výške 1 008,-- Eur a nevrátením oviec vo výške 300,-- Eur.
Odporca v rámci tohto konania uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ ho požiadali, aby im 6 kusov oviec pásol, pričom sa dohodli, že podľa toho aká ovca bude produktívna, toľko syra dostanú. Uviedol, že dňa 17. 05. 2008 dostali 7 kg syra, dňa 18. 07. 2008 2 ks oštiepky. Dňa 26. 07. 2008 dostali 3 ks oštiepkov a dňa 16. 08. 2008 ďalšie 2 ks oštiepkov. Uviedol ďalej, že jedna z oviec bola neproduktívna a niekedy v roku 2008 alebo 2009 jednu ovcu zožral medveď, ostatné uhynuli na starobu, o čom navrhovateľa priebežne informoval. Uviedol ďalej, že zo 6 kusov oviec, ktoré dostal do starostlivosti už tieto uhynuli, počas doby ich života odovzdal príslušnú časť produktu navrhovateľom 1/ a 2/ a počas tejto doby obce neporodili žiadne jahňa.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 01. 10. 2012 pod č. XPn XXX/XX-X súd zistil, že prokurátor na základe sťažnosti navrhovateľa v 1/ rade proti uzneseniu policajta podľa § 197 ods.1 písm.d) Trestného poriadku, ktorý vec odmietol, takúto sťažnosť zamieta, pretože nie je dôvodná.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že on sám nie je súkromne hospodáriacim roľníkom, nevlastní poľnohospodársku pôdu, na ktorej by hospodáril, ani nevykonával samostatnú hospodársku činnosť, pričom tieto skutočnosti uvádza vzhľadom na to, že navrhovatelia 1/ a 2/ ho označili ako chovateľa oviec a súkromného podnikateľa. Na základe takéhoto tvrdenia odporca predložil osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka vydaného Obcou Selce dňa 12. 04. 2005, kedy od tohto dátumu bol odporca zapísaný do tejto evidencie na dobu neurčitú. Zo zrušenia osvedčenia zo dňa 16. 10. 2006 vydaného Obcou Selce súd zistil, že takýto zápis do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka bol zrušený.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že z návrhu nie je zrejmé, kedy a za akým účelom došlo k odovzdaniu 6 kusov oviec do chovu odporcu, kedy navrhovateľ tvrdil, že odovzdané ovce mali vek 3 rokov v dobe odovzdania teda v roku 2008. Je vecou navrhovateľa aby preukázal ako podnikateľský subjekt, čo bez pochyby je, prípadne nadobudnutie, prevod či stratu v majetku podnikateľa. Uviedol, že je na navrhovateľovi, aby preukázal aká hodnota 6 resp. 2 kusov oviec bola pri nadobudnutí týchto oviec, dátum a dôvod prevodu držby 6 resp. 2 oviec zo stáda navrhovateľa do stáda odporcu a písomný dôkaz o tom, že tieto boli odovzdané a prevzaté tak, ako to navrhovateľ tvrdí. Zároveň žiadal, aby predložil navrhovateľ zoznam o vyradení 6 resp. 2 kusov oviec z chovu v dôsledku úhynu alebo odcudzenia, pokiaľ k nemu malo dôjsť v priebehu roku 2008. Uviedol, že na preukázanie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody ako zmenšenie majetku navrhovateľa, kedy navrhovateľ ako podnikateľ je povinný viesť o všetkých zložkách majetku, pohyboch, nadobudnutí či úbytku účtovné záznamy. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľovi v priebehu roku 2008 bolo oznámené, že jedna ovca uhynula, jednu strhol medveď a v priebehu roku 2009 ostatné ovce uhynuli vzhľadom na vek a zdravotný stav. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil náhradu škody za nevydané ovce v počte 6 kusov, bol o tejto skutočnosti navrhovateľ informovaný v priebehu rokov 2008 a 2009, kedy si preberal syr a oštiepky. V tejto súvislosti odporca vzniesol aj námietku premlčania, pretože od doby, kedy sa navrhovateľ dozvedel o úhyne zvierat do podania návrhu na súd uplynuli aspoň 4 roky.
Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali nároku na náhradu ušlého zisku teda mliečneho úžitku a úžitku z predaja jahniat, odporca uviedol, že takýto nárok považuje tak isto za premlčaný, pretože nebol uplatnený u povinného resp. na súde riadne a včas. Uviedol, že okrem prekážky premlčania tu existuje ďalšia zákonná prekážka v neprospech navrhovateľa a to aj prekážka v podobe prírodných zákonov o tom, že pokiaľ ovca nie je pripustená, teda oplodnená po styku s baranom vzhľadom na vek, zdravotný stav alebo pre neochotu majiteľa platiť za plemenitbu jednoducho nie je oplodnená a v dôsledku toho nemá jahňa a nenastane u nej laktácia. Náhrada za nenarodené jahňa v dôsledku neoplodnenia preto navrhovateľovi nepatrí a nepatrí mu nakoľko odmietol poskytnúť platenú službu pripustenie ovce. Z tohto dôvodu potom majiteľovi ovce nepatrí ani náhrada za mlieko a syr v roku, v ktorom nebola pripustená, nenastala u nej laktácia po pôrode jahňaťa, a preto nebola ani dojená a neprodukovala mlieko a teda nebolo možné vyrobiť syr. Pokiaľ navrhovatelia žiadali nárok za spasenie a to neoprávnené pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa odporcom, odporca v tejto súvislosti poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé, pretože uvedené pozemky tak, ako ich označil a to parcely č. U. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX C. XXXX majú svojich vlastníkov a v žiadnom prípade nepatria navrhovateľovi a to ani sčasti. Navrhovatelia teda nie sú vlastníci uvedených pozemkov a nepreukázali, že by tieto pozemky užívali
titulom nájmu od vlastníkov a preto im nemôže patriť náhrada za spasenie, aj keby k tomu dochádzalo. Pokiaľ navrhovatelia deklarujú o to, že užívajú pozemky dielu č. 5201/1, takáto skutočnosť môže byť nanajvýš predmetom podnetu na prešetrenie oprávnenosti poberania dotácie na strane navrhovateľa, najmä pokiaľ sú tieto pozemky v prírode neudržiavané a nijako hospodársky nepoužívané v zmysle záväzných postupov hospodárenia. Vzhľadom k tomu, že tieto pozemky nepatria navrhovateľom, nie je dôvod platiť im akúkoľvek náhradu za prípadné spasenie. V tejto súvislosti predložil odporca výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Banská Bystrica, S. R., F..Ú.. R., z ktorého vyplýva, že parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parcelných čísiel XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX C. XXXX, sú evidované na takto určenom mapovom operáte, pričom ani jeden z vlastníkov či spoluvlastníkov týchto nehnuteľností nie sú navrhovatelia 1/ a 2/.
Odporca vo svojej ústnej výpovedi na pojednávaní ďalej uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ nemajú na takúto náhradu škody nárok z toho dôvodu, že aj pokiaľ teda navrhovatelia 1/ a 2/ priviezli nejaké ovce, tieto boli buď roztrhané medveďom alebo vlkom a ďalšie uhynuli v nasledujúci rok. Keďže takéto ovce od navrhovateľov 1/ a 2/ odporca nemal, teda ich nemohol ani pásť, nemohli byť pripustené, pretože to vlastne ani zákon nedovoľuje, z toho dôvodu neexistovali žiadne jahňatá, ktoré by mohol predať resp. mliečny či syrový úžitok. Zotrvával na tom tvrdení, že tieto pozemky navrhovateľom 1/ a 2/ nepatria a preto nebol dôvod, aby tieto pozemky mulčovali a tak isto nebolo v konaní preukázané, koľko sena alebo zelenej hmoty by z takýchto pozemkov bolo, aké boli poveternostné podmienky, či bolo sucho a podobne. Uviedol ďalej, že každá ovca musí byť evidovaná, musí byť označené od koho bolo zakúpená a o každom takomto zvierati musí existovať doklad a musí existovať tzv. ušná značka. V priebehu konania súdu predložil k nahliadnutiu individuálny register oviec a kôz na farme tak, ako je vydaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR, štátnym plemenárskym ústavom SR a centrálnou evidenciou hospodárskych zvierat. Uviedol, že v takomto individuálnom registri sú teda zapísané všetky ovce podľa čísiel, dátumov narodenia a podobne. Odporca ďalej teda tvrdil, aby navrhovateľ preukázal takouto formou, aké a koľko týchto oviec mal, aké mali čísla ušných značiek a podobne. Na tvrdenia navrhovateľa o tom, že pokiaľ došlo k úhynu oviec resp. boli usmrtené inak, túto skutočnosť orgánom príslušným na takéto hlásenie vykonať nemohol, pretože tieto ovce neboli evidované. Z týchto dôvodov preto žiadal súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietnuť ako nedôvodný.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu uvádza, že pri rozhodovaní v sporoch o právo medzi dvomi stranami je občiansky súdny proces charakterizovaný ako konanie sporové. Takéto konanie sporové je ovládané zásadou prejednacou, teda iniciatíva na zhromažďovanie skutkového základu leží zásadne na účastníkoch konania. Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť a súd sa k nej môže len priblížiť. Súd získava poznatky určeným postupom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach. Vyplýva to z toho, že v procese sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O skutočnostiach sa súd dozvedá z prednesov jednotlivých účastníkov a z vykonaného dokazovania.
Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti v § 79 ods.1 OSP tomu, kto podáva návrh na začatie konania. V § 101 ods.1 je uložená povinnosť účastníkom konania úplne tvrdiť potrebné skutočnosti.
Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní ovládanom zásadou prejednacou teda v konaní sporovom. Nesplnením tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Ak sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak, napr. z výsledku dokazovania, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanom zásadou prejednacou
nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Takýto procesný dôsledok sa označuje tiež ako bremeno tvrdenia. Toto je možné vymedziť ako procesný dôsledok postihujúci účastníka konania za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na odôvodnenie návrhu účastníka urobeného v sporovom konaní. Ten kto má povinnosť tvrdenia, má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno.
Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonávať iba navrhnuté dôkazy ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania tak ako ho navrhnú účastníci konania.
Súd v prejednávanej veci mal za preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ svojím návrhom neuniesli jednak bremeno tvrdenia a na to logicky nadväzujúce ani bremeno dôkazu, ktoré by ich tvrdenia preukazovali. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojím návrhom domáhali náhrady škody, ktorú identifikovali tak, že táto sa mala týkať škody na mliečnom úžitku oviec, úžitku z predaja jahniat, náhrady za 6 kusov oviec, náhrady za spasenie pozemkov a náhrady za ošetrenie pozemkov. Všeobecná zodpovednosť za škodu je vytváraná v systéme občianskoprávnej zodpovednosti za škodu tak, že ide o zodpovednosť fyzických či právnických osôb, ktorí spôsobili škodu iným osobám pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku toho došlo k spôsobeniu škody inej osobe. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody a 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Zároveň zákon vyžaduje v niektorých prípadoch aj zavinenie. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, jedná sa o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona v danom prípade predpokladá.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť jednak porušením zmluvných alebo iných záväzkov resp. porušením povinností, ktoré sú uložené zákonom. Navrhovateľ v konaní nepreukázal porušenie takejto právnej povinnosti vyplývajúcej či už zo zmluvy resp. z povinnosti, ktorú ukladá zákon. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ odovzdali v priebehu roka konkrétne v apríli roka 2008 6 kusov oviec, ktoré v novembri 2008 pokiaľ ich navrhovatelia 1/ a 2/ od odporcu žiadali navrátiť, tento ich nevrátil. Odporca tvrdil, že v priebehu roka 2008 resp. 2009 došlo k usmrteniu týchto zvierat jednak zabitím iným zvieraťom resp. došlo k ich uhynutiu prirodzenou cestou z dôvodu zdravotného stavu a veku zvierat. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že pokiaľ odporca mal v dispozícii tieto zvieratá, úžitky t. j. mlieko resp. syr navrhovateľom 1/ a 2/ vydal. Navrhovatelia 1/ a 2/ v tejto súvislosti neuniesli bremeno tvrdenia o tom, na základe akých právnych skutočností alebo z akého titulu, ktorý by súd mohol na základe ich skutkových tvrdení identifikovať, boli takéto hospodárske zvieratá odovzdané odporcovi. Navrhovatelia 1/ a 2/ nijakým spôsobom ani netvrdili a ani nepreukazovali identifikáciu týchto hospodárskych zvierat, čo sa týka ich veku, hmotnosti a podobne tak, ako to aj namietal odporca, pričom je nepochybné, že každé takéto hospodárske zviera musí byť evidované v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Samotné tvrdenie o tom, že takéto hospodárske zvieratá odporca navrhovateľom 1/ a 2/ nevrátil by mohlo svedči o tom, že došlo k porušeniu právnej povinnosti na jeho strane, avšak odporca v čase pokiaľ navrhovatelia 1/ a 2/ od neho žiadali vydanie týchto hospodárskych zvierat už ich k dispozícii nemal, pretože došlo k ich uhynutiu v priebehu rokov 2008 resp. 2009. Navrhovatelia 1/ a 2/ nijakým spôsobom nepreukazovali tvrdenie o tom, že odporca tieto hospodárske zvieratá nevydal tak, aby bolo preukázané, že tvrdenie odporcu o tom, že v priebehu rokov 2008 a 2009 ich pravidelne informoval o tom, že došlo k úhynu týchto zvierat sa ukázalo ako nepravdivé. Súd mal teda za preukázané to, že vzhľadom na nedostatočné skutkové zdôvodnenie návrhu navrhovateľov a nepreukázanie rozhodných skutočností, na základe ktorých by mohol posúdiť oprávnenosť návrhu v časti zistenia porušenia právnej povinnosti zo strany odporcu, musí konštatovať, že k takémuto porušeniu právnej povinnosti na strane odporcu nedošlo.
Ďalším atribútom, ktorý musí byť bezpodmienečne splnený pri úspešnom uplatňovaní si práva na náhradu škody je preukázanie vzniku škody ako predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. Teoretická definícia škody je vyjadrená tak, že sa musí jednať o majetkovú ujmu, teda ujmu ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného. Takáto ujma musí existovať a musí byť objektívne vyjadriteľná v peniazoch.
Súd konštatuje, že táto požiadavka splnená v konaní nebola, resp. nebola nijakým spôsobom preukázaná. Navrhovatelia 1/ a 2/ len v teoretickej rovine uvádzali to, že jedna ovca dojí 150 dní, pričom každý deň podojí 0,82 l, čo za štyri roky predstavuje 2 808 l pri cene mlieka v rozpätí od 0,50 až 0,80 Eur, táto skutočnosť predstavuje sumu 1 685,-- Eur. Zároveň sa však navrhovatelia nedomáhali práva na náhradu škody z titulu mliečneho úžitku, pretože takto získané mlieko prepočítali navrhovatelia na syr, kedy tvrdili, že z jednej ovce je 5 až 7 kg syra a kilogram syra stojí 5 alebo 7,- Eur. Týmto spôsobom vypočítali sumu 864,-- Eur, pričom bližšie zdôvodnenie súdu neposkytli a ani dôkazy takéhoto tvrdenia nepredložili, ani ho neoznačili. Pri škode nie je možné hovoriť ani v časti pokiaľ sa navrhovatelia domáhali úžitku z predaja jahniat, pretože v konaní nebolo ani jednoznačne tvrdené ani preukázané o tom, že ovce, ktoré odovzdali odporcovi mali nejaké jahňatá, pričom sami navrhovatelia pripustili, že ovca môže mať jedno alebo dve alebo aj žiadne jahňa. Teda navrhovatelia vychádzali z predpokladu, že každá z oviec, ktorú odovzdali odporcovi mala jedno jahňa, čo však pre určenie výšky škody je nepostačujúce. Nevedeli preukázať teda počet jahniat, ich hmotnosť resp. cenu za prípadný kilogram mäsa.
Zároveň navrhovatelia nevedeli preukázať tvrdenie o tom, že tieto ovce zakúpili za 50,-- Eur za ovcu, o takejto skutočnosti žiadny listinný dôkaz nepredložili, nenavrhli, ani neoznačili iné dokazovanie na preukázanie takéhoto tvrdenia. Tak isto v rozsahu náhrady za spasenie pozemkov súd konštatuje, že jednak v konaní nebolo preukázané vlastnícke právo navrhovateľov 1/ a 2/ k týmto nehnuteľnostiam, ani nebol preukázaný iný právny titul, ktorý by oprávňoval navrhovateľov 1/ a 2/ užívať tieto pozemky, resp. brať z nich úžitok. V konaní nebolo preukázané nijakým spôsobom o tom, že odporca tieto pozemky spásal hospodárskymi zvieratami jemu patriacimi. Navrhovatelia poskytli len teoretické údaje o tom, koľko zelenej hmoty resp. sena je možné vyprodukovať z jedného hektára a aká je odhadovaná cena na trhu za takéto seno resp. zelenú hmotu.
Tak isto navrhovatelia nepreukázali náhradu za ošetrenie pozemkov, o ktorej tvrdili, že zaplatil navrhovateľ v 1/ rade 90,-- Eur, teda súd konštatuje, že podmienka určenia vzniku škody ako majetkovej ujmy na strane navrhovateľov 1/ a 2/ v konaní preukázaná nebola.
Súd zároveň uvádza, že posledným atribútom pre úspešné uplatnenie si náhrady za škodu v rámci občianskoprávneho konania je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Takáto príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená alebo domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno zaťažuje v zásade účastníka konania, ktorý sa takéhoto nároku domáha. Vzťah príčiny a následku musí byť v konaní bezpečne preukázaný, bezprostredný, pričom absencia bezprostrednosti môže viesť k hypotetickosti a z pohľadu uplatneného nároku nespôsobilého privodiť priaznivý výsledok pre poškodeného. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané ani porušenie právnej povinnosti, ani vznik škody, nie je možné konštatovať, že by medzi takto nepreukázanými atribútmi pre úspešné uplatnenie si práva na náhradu škody existovala príčinná súvislosť.
Vzhľadom k tomu, že súd sa o potrebných skutočnostiach teda rozhodných tvrdení navrhovateľa o tom, akým spôsobom došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany odporcu tvrdením o výške škody a jej preukázaním a tak isto absencii príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, súd musí konštatovať, že návrh navrhovateľa pre nedostatočné odôvodnenie, kedy sám navrhovateľ v 1/ rade vo svojej ústnej výpovedi na pojednávaní uvádzal, že bližšie okolnosti ohľadne tvrdených skutočností vyššie popísaných, resp. dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nemá, resp. ich nevie uviesť, spôsobili tú skutočnosť, že súd sa o potrebných skutočnostiach nedozvedel ani z predložených listinných dôkazov tak, ako boli poskytnuté zo strany navrhovateľov 1/ a 2/, a preto návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ nemohol vyhovieť a návrh zamietol ako nedôvodný.
Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka o tom, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tejto súvislosti napriek absencii rozhodných skutočností pre posúdenie vznesenej námietky premlčania, keďže tieto skutkové okolnosti tvrdené v konaní neboli, či už zo strany navrhovateľa resp. odporcu, je možné predpokladať, že pokiaľ odporca nevrátil hospodárske zvieratá podľa tvrdenia navrhovateľa koncom roka 2008, tak navrhovatelia 1/ a 2/ mali vedomosť o tom, že im vzniká škoda a kto za takúto
škodu zodpovedá. Z uvedeného je potom zrejmé, že aj pri splnení atribútov na náhradu škody tak, ako sú popísané vyššie, by súd návrhu navrhovateľov vyhovieť nemohol, pretože právo navrhovateľov 1/ a 2/ bolo premlčané vzhľadom k tomu, že odporca vzniesol námietku premlčania.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, ktoré priznal odporcovi voči navrhovateľom 1/ a 2/, ktorí úspešní v konaní neboli, naopak odporca úspešný v konaní bol v zmysle § 142 ods.1 OSP. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 636,71 Eur a to v zmysle § 10 ods.1 a § 16 ods.3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby a to príprava a prevzatie 151,05 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, vyjadrenie odporcu k žalobe zo dňa 13. 06. 2014 151,05 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, pojednávanei dňa 30. 10. 2014 151,05 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, pojednávanie dňa 10. 02. 2015 151,05 Eur + režijný paušál 8,39 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.