Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/201/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko a.s., Ul. Metodova č. 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Dr. Vl. Celmentisa č. 10, IČO 35 855 673 proti odporcovi: Š. L., L.. XX.XX.XXXX, L. J. O. D., D. O. Č.. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou R. T., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, IČO 42 326 923, zastúpený Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, IČO 40 260 194 o zaplatenie sumy 318,- eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 109,- eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 109,- eur od 27.07.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 27.01.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 318,- eur z toho dôvodu, že odporca nezaplatil navrhovateľovi za poskytnuté elektronické komunikačné služby cenu vo výške 109,- eur a tiež nezaplatil vzniknutú škodu, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón a predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t. j. sumu vo výške 209,- eur. Súčasne žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z celej dlžnej sumy 318,- eur od 27.07.2012 až do zaplatenia.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že odporca s ním uzavrel Zmluvu č. 00052308 zo dňa 28.12.1998 vrátane dodatku zo dňa 06.11.2010, na základe ktorých poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby.

Pri uplatňovaní svojho nároku na cene služieb vo výške 109,- eur vychádzal navrhovateľ z neuhradených faktúr a to z faktúr č. 2146023256 zo dňa 16.03.2012 na sumu 63,61 eur, č. 2152903728 zo dňa 16.05.2012 na sumu 5,92 eur, č. 2149499355 zo dňa 16.04.2012 na sumu 1,33 eur a č. 2149457459 zo dňa 16.04.2012 na sumu 38,14 eur čo spolu predstavuje žalovanú sumu na službách vo výške 109,- eur.

Pri uplatňovaní svojho nároku na náhradu škody vo výške 209,- eur vychádzal navrhovateľ z tej skutočnosti, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a povinnosť riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.

Vo veci bol tunajším súdom dňa 17.04.2014 č. vydaný platobný rozkaz, ktorý bol uznesením zo dňa 13.01.2015 č. -57 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk.

Vzhľadom na to, že odporca sa nachádza na neznámom mieste ustanovil mu súd uznesením zo dňa 13.01.2015 č. -57 opatrovníčku, ktorá ho bude v konaní zastupovať, kým sám nevstúpi do konania.

Súd výzvou zo dňa 13.01.2015 č. -59 vyzval opatrovníčku odporcu, aby sa vyjadrila k návrhu, pričom jej riadne doručil návrh vrátane predložených príloh k návrhu a procesného poučenia. Opatrovníčka odporca výzvu súdu prevzal dňa 13.01.2015 a v určenej lehote 15 dní sa k návrhu nevyjadrila.

Podaním zo dňa 03.02.2015 navrhovateľ vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a súčasne mailovým podaním zo dňa 09.02.2015 oznámil súdu, že na tejto námietke netrvá, preto sa ňou súd nezaoberal.

Vo veci ide o drobný spor ( ), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) dňa 10.02.2015 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 13.08.2014 vstúpil do konania podľa ust. vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA a to na podporu odporcu. Vo vyjadrení k návrhu zo dňa 24.01.2015 vedľajší účastník uviedol, že vstupuje do konania iba v časti nároku na náhradu škody, ktorý je uplatnený v rozpore so spotrebiteľským právom, t.j. ohľadne nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže ohľadne zvyšného nároku (cena služieb) práva spotrebiteľa porušované nie sú. Vo vzťahu k trovám konania navrhol rozhodnúť tak, že navrhovateľa súd zaviaže zaplatiť mu trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia, pretože v konaní vystupoval na podporu odporcu

a bol v celom rozsahu úspešný. K účelnosti trov poukázal na SR a ust. , v zmysle ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom, realizujúc tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi.

K vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd poukazuje na ust. v znení platnom do 31.12.2014, z ktorého vyplýva možnosť zúčastniť sa konania. Z tejto zákonnej formulácie nevyplýva, že vedľajší účastník ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu nemá možnosť vstúpiť do konania aj čo len v časti uplatneného nároku, pričom v danom prípade predmetom sporu sú samostatné právne nároky na zaplatenie ceny služieb a na náhradu škody.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, faktúrami, pokusom o pokonávku zo dňa 12.017.2012, Zmluvou o poskytovaní služieb GSM zo dňa 28.12.1998 vrátane dodatku zo dňa 06.11.2010, Všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len VP ), s podaním navrhovateľa zo dňa 03.02.2015, s mailovým podaním navrhovateľa zo dňa 09.02.2015.

Súd na základe Zmluvy č.00052308 zo dňa 28.12.1998 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 06.11.2010 zistil, že odporca obdržal od navrhovateľa mobilný telefón LG GT540 Optimus za kúpnu cenu 1,- euro vrátane DPH.

Z Dodatku zo dňa 06.11.2010 k Zmluve konkrétne z článku 3. odsek 3.7, súd zistil, že odporca si bol vedomý toho, že mobilný telefón kupuje za zľavnenú cenu za podmienky, že bude užívať služby poskytovanému mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu má za následok vznik škody pre navrhovateľa minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.

Z prehľadu s názvom akcie " Výmeny 2009 " súd zistil, že akciová cena mobilného telefónu LG GT540 Optimus bola v čase jeho predaja odporcovi 1,- euro, predajná (spotrebiteľská) cena 210,- eur, pričom doba viazanosti mala určené trvanie od 06.11.2010 do 06.11.2012.

V súvislosti so zmluvou č.00052308 zo dňa 28.12.1998 vyhotovil navrhovateľ odporcovi nasledovné faktúry za cenu služieb :

fa. č. 2146023256 zo dňa 16.03.2012 na sumu 63,61 eur, za obdobie od 13.02.2012 do 12.03.2012,

fa. č. 2152903728 zo dňa 16.05.2012 na sumu 5,92 eur, za obdobie od 13.05.2012 do 12.06.2012,

fa č. 2149499355 zo dňa 16.04.2012 na sumu 1,33 eur,

fa č. 2149457459 zo dňa 16.04.2012 na sumu 38,14 eur, za obdobie od 13.03.2012 do 12.05.2012.

Spolu vyfakturovaná suma na cene služieb predstavuje sumu 109,- eur, na ktorú odporca nevykonal žiadnu ani čiastočnú úhradu. Preto potom súd ohľadne sumy 109,- eur považoval návrh za dôvodný v zmysle ust. o elektronických komunikáciách a zaviazal odporcu na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné služby podľa zmluvy o pripojení.

Z pokusu o pokonávku zo dňa 12.07.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnej pokuty, resp.

náhrady škody v lehote do 26.07.2012. Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporca si voči navrhovateľovi svoj peňažný záväzok na doručení pokusu o pokonávku, nesplnil.

Súčasne si navrhovateľ uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 209,- eur. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím

majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Preto potom súd nárok na náhradu škody vrátane uplatneného príslušenstva z nej zamietol.

Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo z nároku na cene služieb súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania a to vo výške 8,75 % ročne zo sumy 109,- eur (ceny služieb) od 27.07.2012 (tj. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie stanovenej v pokuse o pokonávku) až do zaplatenia.

Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku dňu 27.07.2012 (počiatok omeškania ohľadne ceny služieb) bola účinná základná úroková sadzba vo výške 0,75 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov podľa a Nar. vlády v znení neskorších predpisov predstavuje 8,75 %, (ide totiž o záväzkový vzťah, ktorý vznikol pred 01.02.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31.01. 2013).

Podľa ust. , podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nar. vlády v znení platnom do 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O náhrade trov konania odporcu rozhodol súd podľa , pretože odporca bol v tomto konaní v prevažnej miere úspešnejším účastníkom a jeho úspech v konaní predstavuje 65,73% a neúspech predstavuje 34,27%, z čoho vyplýva, že mu vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom v konaní, t.j. vo výške 31,46 %. Keďže odporca nepodal súdu návrh na náhradu trov konania a zo spisového materiálu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa ust. pretože vystupoval v konaní na strane účastníka, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom v konaní t.j. vo výške 31,46 %. Vedľajší účastník si podaním zo dňa 24.01.2015 podal návrh na náhradu trov konania vo výške 56,27 eur (za dva úkony právnej služby po 19,92 eur + 1 x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur režijný paušál) a súd o tomto návrhu rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že uplatnené trovy nepovažoval za účelne vynaložené, keďže vstúpil do konania len v časti nároku týkajúcom sa zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorý nárok nie je vôbec predmetom konania. Teda realizoval obranu netýkajúcu sa predmetu sporu.

Podľa ust. je odporca povinný prisúdenú sumu zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Spolu vyfakturovaná suma na cene služieb predstavuje sumu 109,- eur, na ktorú odporca nevykonal žiadnu ani čiastočnú úhradu. Preto potom súd ohľadne sumy 109,- eur považoval návrh za dôvodný v zmysle ust. o elektronických komunikáciách a zaviazal odporcu na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné služby podľa zmluvy o pripojení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.