Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/153/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľky F.. V. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na X. ul. č. X zastúpenej JUDr. Beátou Topoľčániovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Vojenskej ul. č. 3 proti manželovi F. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v B. B. na ul. G. armády č. XX t.č. J. A. XX zastúpenému advokátskou kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici na Hornej Striebornej ul. č. 4 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: O. O. nar. X.X.XXXX a T. O. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní navrhovateľky a manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.2.20222 č.k. -252 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného ( III. a IV. ) a úprave styku ( V. ) .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Manželstvo účastníkov F.. V. O. rod. O., nar. XX.X.XXXX a F. O., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 08.08.2015 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Košice I vo zväzku 20, ročník 2015, strana 174, poradové číslo 116 rozvádza.

II. Mal. deti O. O., nar. XX.XX.XXXX a T. O., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 230 € mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva do budúcna.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu mal. T. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 270 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva do budúcna.

V. Otec je oprávnený stretávať sa mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX a T. O., nar. XX.XX.XXXX každý tretí týždeň v každom druhom po sebe nasledujúcom mesiaci a to so začiatkom stretnutia v sobotu od 10,00 hod. kedy si otec prevezme mal. deti pred bydliskom matky do nasledujúcej soboty do 18,00 hod., kedy otec mal. deti odovzdá matke pred jej bydliskom.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi O. O., nar. XX.XX.XXXX a T. O., nar. XX.XX.XXXX počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od prvého dňa školských prázdnin od 10,00 hod. do 27.12. do 17,00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 10,00 hod. do 06.01. do 17,00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka.

Počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od štvrtka od 10,00 hod. do veľkonočného pondelka do 16,00 hod.. Počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17,00 hod.. Počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. v čase od 10,00 hod do 15.07. do 18,00 hod a od 01.08. v čase od 10,00 hod. do 15.08. do 18,00 hod.

Matka je povinná mal. deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a za účelom realizácie styku otca s mal. deťmi otcovi deti odovzdať a prevziať pred bydliskom matky.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi prostredníctvom internetovo vizuálnej telekomunikačnej aplikácie WhatsApp každý týždeň v kalendárnom roku v stredu a v nedeľu v čase od 18,30 hod. do 19,00 hod. s tým, že matka je povinná zabezpečiť uvedenú formu kontaktu a to písomným oznámením telefónneho čísla, mailovej adresy a prihlasovacieho hesla otcovi do troch dní od vykonateľnosti tohto rozsudku a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť mal. detí pri uvedenom technickokomunikačnom prostriedku.

VI. Matka je povinná otca mal. detí pravidelne vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci informovať o zdravotnom stave mal. detí.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom o určení výživného (výrok III. a IV.) a úprave styku (V.) podala navrhovateľka (ďalej len matka) v zákonnej lehote odvolanie podľa a navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroky zmenil tak, že uloží otcovi prispievať na výživu maloletej O. sumou 350 Eur mesačne a maloletého T. sumou 400 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Napadnutý výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi (V.) navrhla zmeniť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi na území Mesta Košice, každý tretí týždeň v každom druhom po sebe nasledujúcom mesiaci a to zo začiatkom stretnutia v sobotu od 10.00 hod., kedy si otec prevezme maloleté deti pred jej bydliskom do nasledujúcej soboty do 18.00 hod., kedy jej otec maloleté deti odovzdá. Uviedla, že súd pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté deti posúdil jej náklady na zakúpenie stravy deťom predškolského veku v hodnote 496 Eur mesačne ako značne nadhodnotené. Opakovane uvádzala, že suma 496 Eur pri rozpočítaní na jednotlivé dni v mesiaci, vrátane pochutín a pitného režimu v rámci bežných dní ako aj víkendov je adekvátna. Po rozpočítaní uvedená suma na dve maloleté deti je vo výške 16 Eur denne. V uvedenej sume je započítaná položka na obed, kúpa pochutín, jogurtov, keksíkov, ovocia, pitia a ostatných potravín pre deti, nakoľko je všeobecne známe, že deti v školských zariadeniach nemajú dostatok nutrične vyváženej strany, ktorá by pokryla ich výživovú potrebu do večera. Zároveň uviedla, že počas víkendov sa deti vždy stravujú plnohodnotne doma i mimo domova, nakoľko im vypĺňa voľný čas športovými a inými aktivitami. Vychádzajúc z daného algoritmu suma 2,66 Eur na jedlo vrátane pochutín a pitia je možné považovať za primeranú položku. Poukázala na to, že deti sú vo veku, kedy je potrebné rozvíjať ich fyzický i psychický potenciál, súťaživosť a zmyselnosť. Je normálne a žiaduce zapájať ich do rôznych aktivít, rozvíjať a kreovať ich tvorivosť. Je nelogické, aby všetky aktivity detí boli odsúhlasované druhým rodičom. Nejedná sa o aktivity, ktoré by ich akýmkoľvek spôsobom ohrozovali, alebo predstavovali nadštandardné výdavky. Maloleté deti majú obrovský potenciál energie, ktorú je potrebné usmerniť a rozvíjať správnym smerom. Vo vzťahu k preberaniu rodinných prídavkov z Holandska uviedla, že tieto nepoberala už 5 mesiacov. Otec nebol schopný preukázať holandským úradom splnenie ich požiadavky, v dôsledku čoho bola žiadosť na prídavky zamietnutá. Otec túto požiadavku ani nebol schopný preukázať, keďže výživné platil štvrťročne na jedno dieťa vo výške 300 Eur. Potvrdila, že v Holandsku vlastní rodinný dom, v ktorom bývala celá rodina a ktorý po jej odchode na Slovensko prenajíma za sumu 1.300 Eur. Táto suma je však používaná na úhradu splátok za úver na kúpu domu, ktorý bol čerpaný vo výške 196.600 Eur. Mesačná splátka úveru je 1.094,- Eur spolu s daňou vo výške 124,- Eur. Spolu uhrádza mesačne sumu 1.218 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že suma za prenájom domu v Holandsku, nie je používaná na úhradu jej bežných každodenných životných potrieb, nakoľko pokrýva náklady spojené s jeho existenciou a údržbou. Momentálne je nezamestnaná, pričom si aktívne hľadá zamestnanie. Ďalšou podstatnou okolnosťou je, že mal. T. nastúpil do 1. ročníka Základnej školy od 9/22 a jeho výdavky budú vyššie než ako ich deklarovala vo svojom návrhu v r. 2020. V dôsledku nesprávneho posúdenia uvedených skutočností, súd nesprávne dospel k záveru, že jej finančná situácia je dobrá a to aj napriek tomu, že t.č. je dobrovoľne nezamestnaná. Na základe svojej finančnej situácie vynakladá na obe maloleté deti výdavky v takej miere, ktorá zodpovedá ich potrebám a ich veku a preto výživné, ktoré žiadala v návrhu je adekvátne a primerané potrebám detí a možnostiam otca. Zabezpečuje všestrannú osobnú starostlivosť o deti, pričom je potrebné prihliadnuť aj na fakt, že otec nežije v meste, ktoré je bydliskom detí, a teda nie je schopný poskytnúť deťom ani čiastočne sporadicky starostlivosť. Preto tento fakt žiadala zohľadniť aj v sume vyhradenej na detskú pestúnku, nakoľko niektoré aktivity je potrebné riešiť bez doprovodu detí a práve na tento účel slúži detská opatrovateľka. Spolu s deťmi žije v domácnosti sama a výlučne sama obstaráva všetky životné potreby pre seba ako i deti. Logicky je opodstatnený jej nárok na to, aby súd vzal do úvahy aj túto jej nákladovú položku. Zdôraznila, že finančná ochota otca počas obdobia do rozvodu bola minimálna, nakoľko tento jej prispieval na obe deti sumou 200 Eur mesačne. Vo vzťahu k výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi uviedla, že určený rozsah je nevhodný a nevyhovujúci z dôvodu, že bežná úprava styku nie je v súlade s potrebami detí najmä aktuálne maloletého T., a zároveň je v rozpore s platnou legislatívou. Maloletý T. nastúpil povinnú školskú dochádzku v septembri 2022. Táto skutočnosť nekorešponduje s rozvojom času stretávania počas bežného roka, nakoľko nie je možné ani žiaduce, aby maloletý T. každé dva mesiace počas školského roku absentoval v rozsahu týždňa a vyučovaní. Tento model stretávania je v rozpore s jeho záujmami a potrebami i z dôvodu, že jeho sestra bude schopná do času tento model realizovať a on nebude môcť kvôli školskej výučbe. Obe deti sú na seba citovo naviazané a ich oddeľovanie by mohlo spôsobiť neželané reakcie a psychické záťaže. Je preto nevyhnutné, aby styk otca s maloletými deťmi neohrozoval ich povinnosti vyplývajúce zo školskej dochádzky. Vo vzťahu k uvedenému poukazuje na nález Ústavného súdu ČR 363/03. V prílohe predložila doklad o úvere, doklad o splácaní, foto poškodenia plotu pri dome v dôsledku víchrice, potvrdenie o psychickej zrelosti a spôsobilosti maloletého.

3. Proti výrokom o určení výživného (III. a IV.) podal v zákonnej lehote odvolanie manžel (ďalej len otec) a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v uvedených výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. napadnuté výroky zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého T. 200 Eur mesačne a maloletej O. 150 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna. Uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal objektívnymi listinnými dôkazmi jeho príjmy a zároveň mesačné náklady. Súd nezobral do úvahy výdavok na jeho ubytovanie vo výške 600 Eur mesačne, ktorý pravidelne platí nájomcovi. V týchto súvislostiach uviedol, že je nelogická úvaha, že za ubytovanie jednoducho neplatí. Zároveň uviedol, že ak by súd čestným prehlásením podpísaným prenajímateľom túto skutočnosť mal za nepreukázanú, tak trval na vypočutí prenajímateľa nehnuteľnosti a prijímateľa mesačnej platby 600 Eur za prenájom vrátane elektrickej energie. Súdu pravdivo uviedol, že sa stali situácie, kedy si nájomné započítali s inou pohľadávkou, teda pokutou prenajímateľa, avšak toto sa stalo len niekoľko krát. Žiaden zákon v Holandsku mu neprikazuje, aby sumu 600 Eur, ktorú reálne platí ako mesačné nájomné zasielal prenajímateľovi prostredníctvom bankového prevodu. Jednoducho tieto finančné prostriedky dáva prenajímateľovi vo väčšej miere priamo na ruku a je to aj z dôvodu, že takto je jeho nájom cca o 100 Eur nižší ako by bol, keby prenajímateľovi tieto finančné prostriedky zasielal priamo na účet. V ďalšom súd prvej inštancie opomenul tú skutočnosť, že síce má príjem cca 2.100 Eur mesačne ako skladník, avšak hodnotu a výšku príjmu nemožno zrovnávať s totožným príjmom na Slovensku, keďže náklady v Holandsku sú neporovnateľne vyššie. Jeho príjem v Holandsku v tejto výške patrí medzi veľmi nízke príjmy. Poukázal na to, že v období začiatku celosvetovej koronakrízy sa stal nezamestnaným pretože zamestnávateľ ukončil jeho prácu z dôvodu presunutia zamestnancov do Poľska, čo tak isto preukázal listinnými dôkazmi. Prežíval veľmi ťažké obdobie a bolo náročné si počas pandemických opatrení v r. 2021 nájsť prácu. To, že na cestu do práce minie na pohonné hmoty 100 Eur je reálny náklad a fakt, čo preukázal súčasným obvyklým pobytom a miestom súčasného zamestnania. Okolnosť, že sa nedal zaočkovať, a teda prichádza za maloletými deťmi výlučne motorovým vozidlom, je jeho súkromným rozhodnutím, ktoré nemôže ovplyvňovať rozhodnutie súdu ohľadom určenia výšky výživného. Skutočnosť, že je nezaočkovaný ho predsa nemôže diskriminovať v súdnom rozhodnutí pri úprave výživného, čo považuje za neakceptovateľné a v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami upravenými v Ústave SR, ako aj so zásadami demokratického a právneho štátu. Naďalej tvrdil, že výdavky uvedené matkou sú neprimerane nadhodnotené na maloleté deti. Samozrejme deťom chce dopriať kvalitnú biostravu, ako aj všetky krúžky s trénermi, avšak je potrebné povedať, že matka predtým, než učiní takéto rozhodnutie a deti si zvyknú na nadštandard, je potrebné, aby sa ho na takéto náklady dopredu opýtali. Obaja musia žiť takým životom, na ktorý reálne majú a ktorý vedia so svojimi záväzkami utiahnuť. Taktiež považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že matka je dobrovoľne nezamestnaná a napriek tomu, že má dostatok pracovných možností, mohla by mať riadny mesačný príjem. Je nepochybné, že obaja chcú pre deti čo najviac, avšak musia prihliadnuť na súčasné finančné možnosti a schopnosti a v tomto smere poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynula okolnosť, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ktorý naopak vlastní výlučne matka, teda majetkové pomery aj v tento časti sú diametrálne odlišné, keďže matka vlastní nielen dom v Holandsku, ale je aj spoluvlastníčkou bytu v Košiciach. Súd prvej inštancie nevyhodnocoval majetkové pomery na oboch stranách súhrnne, ale tieto vyhodnotil v jeho neprospech aj napriek tomu, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Taktiež súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezohľadnil, že cestuje niekoľko stoviek kilometrov za deťmi, kedy si musí vziať v práci voľno, aby mohol byť s deťmi v čo najširšom rozsahu. V tejto súvislosti uviedol, že sa všetkému snažil prispôsobiť, aby deti situáciu čo najmenej pociťovali, pretože to bol on, ktorému sa zmenil doslova celý život, keď matka v priebehu krátkeho času odišla z ich spoločnej domácnosti aj s deťmi. V prílohe predložil potvrdenie GEMEENTE Rotterdam z 25.3.2022.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že by deťom doprial, čokoľvek extra navyše, avšak jednoducho, keď on, ani matka nemajú naviac finančné prostriedky, nemôžu od neho vyžadovať náklady, ktoré nie sú bežnými nákladmi na deti. Sumu cca 500 Eur na stravu pre deti považuje za nepreukázanú, ale aj za nadhodnotenú. Čo sa týka krúžkov, matka s ním aktivitu maloletých detí nepreberala. Aj tieto náklady by sa dali znížiť tým, že deti nebudú mať osobných trénerov, ale zaradia sa do väčšej skupiny počtu detí, kedy nákladová položka na takýto krúžok by mohla byť nižšia. Čo sa týka akýchkoľvek výdavkov na deti uviedol, že všetky prídavky vždy poberala matka. Nezazlieva jej, že chcela vytiahnuť všetky výhody zo sociálneho systému v Holandsku, tak deti v podstate ani nie sú vedené v zdravotných poisťovniach na území Slovenskej republiky. Opakovane uviedol, že v Holandsku stále žije, oslovujú ho holandské úrady, ktorým nemohol dať inú informáciu ako pravdivú, že matka s deťmi v Holandsku nežije. O nadštandardných príjmoch a úsporách matky svedčí aj to, že táto ho po neprávoplatnom rozhodnutí súdu prvej inštancie oslovila s tým, že by chcela ísť s deťmi po dobu jedného mesiaca na dovolenku do USA, kedy od neho žiadala súhlas s vycestovaním. Je evidentné, že takáto dovolenka po dobu jedného mesiaca je taktiež hlboko nadštandardným nákladom. Pôvodne matke udeliť súhlas nechcel, avšak matka uviedla, že súhlas od neho nepotrebuje. Taktiež by mal záujem tráviť dovolenku s maloletými deťmi v USA, avšak si ju v žiadnom prípade nemôže finančne dovoliť. Pokiaľ matka uvádzala, že syn nastúpi v septembri 2022 do školy, s čím jej vzniknú ďalšie náklady, k tomu poznamenal, že súd nerozhoduje o nákladoch do budúcna, ale len o tých, ktoré sú reálne ku dňu rozhodovania súdu. Nie je pravdou, že by neprispel nad rámec výživného maloletým deťom, ktoré matke posielal na deti aj iným spôsobom. Deťom kupoval darčeky, priniesol oblečenie, kedy mu však matka s nimi zamedzovala styk. Čo sa týka matkinho odvolania proti výroku o úprave styku uviedol, že styk detí s ním súd upravil na základe dohody a vzájomných prednesov. Preto nerozumie matkinmu odvolaniu v tomto smere, keď matka so všetkým súhlasila. Konanie matky preto považuje za účelové, s cieľom robiť mu čo najväčšie príkoria. Považoval za absolútne neprijateľné, aby sa jeho osobný styk s deťmi počas roka realizoval len v meste Košice. Nerozumie, prečo by mal byť takto jeho styk obmedzený. Bolo by to nielen v rozpore so záujmami detí, ale aj zasahovanie do jeho práv a povinností bez akéhokoľvek dôvodného predpokladu. Taktiež uviedol, že video hovory s deťmi prebiehajú v podstate za plnej prítomnosti matky, kedy nemá žiadnu možnosť s deťmi rozprávať bez toho, aby matka zasahovala do telefonických rozhovorov, resp. video hovorov. V prílohe predložil sms komunikáciu medzi nimi.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd položku bývania otca pri posudzovaní vyhodnotil správne. Je nelogické, aby otec dochádzal do zamestnania 100 km denne a uhrádzal s tým súvisiace nadhodnotené náklady na bývanie a cestovanie, ak je možnosť si nájsť prácu v mieste bydliska, prípadne bývať v mieste pracoviska. Taktiež súd správne vyhodnotil, že otec žije v Holandsku, vo vyspelej civilizovanej krajine, ktorá ponúka množstvo pracovných i ubytovacích príležitostí a kedy je neuveriteľné a nepravdepodobné, aby si nenašiel prácu a bývanie v primeranej vzdialenosti tak, aby nebolo nutné na tieto položky vynakladať neprimerane vysoké náklady. Poukázala na to, že otec je dospelý človek, s ustálenými potrebami a je v jeho schopnostiach a možnostiach tieto potreby korigovať do takej miery, aby bol schopný v prvom rade pokryť nevyhnutné potreby maloletých detí. V tejto súvislosti chce uviesť, že je tiež dospelou osobou a má rovnako svoje osobné potreby, ktoré si však neuhrádza na úkor detí. Vo vzťahu k preukázaniu nákladov na bývanie uviedla, že otec nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť ohľadom úhrad za nájomné. V ďalšom otec riadne nezdokladoval ani ostatné svoje deklarované náklady, na čo upozorňovala v konaní. Taktiež súd neskúmal hlbšie deklarované náklady otca, ktorých neadekvátnu výšku namietala. Tieto náklady mu značne rozpočtovo navyšovali jeho mesačné výdavky, pričom boli iba deklarované, nie preukázané. Otec nemá žiadne zdravotné ani iné obmedzenia, pre ktoré by nemohol prispôsobiť miesto svojho žitia deťom, ak chce s nimi tráviť maximálne množstvo času. Obaja rodičia sú zodpovední za rozpad manželstva , avšak tento fakt ich nezbavuje plniť si svoje rodičovské povinnosti v maximálnom rozsahu. Otázka styku s deťmi v súvislosti so začatím školskej dochádzky je otázkou podstatnou a preto je potrebné vziať na zreteľ fakt, ktorú otec pripomína, v čase rozhodovania súdu táto skutočnosť ešte nenastala. V prípade, že súd nerozhodne, bude nútená podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže maloletý v mesiaci september 2022 začne navštevovať školské zariadenie. V ďalšom uviedla, že otec od vydania rozhodnutia toto nerešpektuje a výživné neuhrádza riadne a včas. Z jej pohľadu je prvoradý záujem detí a starostlivosť o ne. Deti navštevujú škôlku, absolvujú športové aktivity samostatne v rámci krúžkov i počas víkendov s ňou a jej ostatnou rodinou. Nevidí preto dôvod, aby otec nemohol prispievať aspoň adekvátnym podielom finančného príspevku na zabezpečenie ich potrieb, ak je schopný pracovať, nemá žiadne zdravotné obmedzenia . Neustále opisuje, ako je ukrátený na svojich právach, avšak nič neurobil preto, aby dosiahol zmenu. Otec žije naďalej v podmienkach, kde zabezpečiť si príjem nie je problém. Neuvedomuje si však, že už má povinnosti rodiča voči dvom maloletým deťom. Vo vzťahu k jej pobytu v USA uviedla, že ju tam pozvala jej dlhoročná priateľka na mesačný pobyt spolu s deťmi, kam cestovala aj ona so svojou rodinou. Náklady na pobyt boli v bežnej výške, keďže bývali v dome, kde sa aj stravujú. Túto ponuku prijala, ako mnoho ľudí, ktorí majú obavy z prebiehajúcej situácie vojnového stavu priamych susedov na Ukrajine. Cestovné jej uhradili rodičia. Pobyt ukončili v máji a vrátili sa na Slovensko. Ohľadne jej majetkových pomerov uviedla, že žije v 60-ročnom byte, ktorý dostala spolu s bratom darom od matky, ktorá ho zdedila po svojich rodičoch. Jedná sa o dvojizbový byt s podlahovou plochou cca 60 m2, ktorý po návrate na Slovensko, so súhlasom brata a jeho finančnou i fyzickou podporou zrekonštruovala, aby mala kde bývať so svojimi deťmi. Nejedná sa o žiaden luxus, ide o bežný štandard, v ktorom majú deti vlastné izby. Keďže o prácu prišla pričinením otca detí, bola nútená hľadať si prácu podobného typu, vzhľadom na jej odbornosť je to o niečo zdĺhavejšie, nakoľko by rada pracovala home office systémom a jej profesné portfólio je na území Slovenskej republike uplatniteľné. Z tohto dôvodu si hľadá kontinuálne prácu dlhšie.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky a otca uviedol, že výroky o určení výživného sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V odvolacom konaní navrhuje, aby odvolací súd rozhodol na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí, príjmy a majetkové pomery oboch rodičov.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky z 27.4.2022 zotrval na svojich ústnych prednesoch, písomných podaniach ako aj odvolaní. Bol toho názoru, že v jeho možnostiach je platenie výživného tak, ako to uviedol v rámci svojho odvolania. Čo sa týka jeho nákladov na bývanie, mal za to, že toto dostatočne preukázal. Opakovane potvrdil, že si nevie nájsť ubytovanie v blízkosti pracoviska, čo mu v konaní nemôže byť na ujmu. Matka bola vždy tou, ktorá mu bránila po jej odchode z Holandska so stretávaním sa s deťmi. Preto nie je na mieste, keď uvádzala, že rozpad manželstva ho nezbavuje plniť si rodičovské povinností v maximálnom rozsahu, keď o ich plnenia sa musel domáhať súdnou cestou, a to aj formou vydania neodkladného opatrenia. Dodal, že vždy urobí všetko, aby deti boli vždy do školy riadne a včas pripravené, aj keď budú s ním, že nijakým spôsobom nebude narušovaná školská dochádzka a výučba. Z maloletých detí mal pocit, že sa boja pred matkou povedať, že sa s ním rozprávajú o veciach krúžkov a obzvlášť keď vidia, že u neho majú oporu v ich túžbach a u matky nie. Bol toho názoru, že keby matka prechádzala výber krúžkov s ním, vedeli by sa dopracovať k tomu, čo najviac vyhovuje deťom vzhľadom na ich túžby a určite aj v rámci platieb krúžkov k tomu, čo je reálne pre oboch finančne možné. Pokiaľ sa týka dovolenky matky s deťmi v USA, k tomuto uviedol, že jej tvrdenie o úhrade nákladov jej rodičmi za účelové. Matka jednoducho žije nadštandardným spôsobom života, na ktorý jednoducho sama nemá. Na záver uviedol, že absolútne odmieta to, že by akýmkoľvek jeho pričinením prišla matka o svoju prácu. Matka sa len vyhovára, aby zakryla realitu, že byť doma, nepracovať, poberať príspevky z Holandska a poberať výživné jej vyhovuje. Taktiež sa dôrazne ohradil, že by sa mal ku komukoľvek správať nevhodným a neprimeraným spôsobom vo forme neadekvátnych komentárov, vyhrážok a nátlaku a už vôbec nie voči matke. V prípade, že bude naďalej pokračovať so šírením takýchto neprávd o jeho osobe, bude nútený využiť všetky dostupné prostriedky na ochranu s využitím všetkých právnych predpisov v SR. Z uvedených dôvodov trvá na podanom odvolaní a na svojich vyjadreniach.

8. Otec podaním z 2.8.2022 oznámil, že jeho prvý osobný kontakt s deťmi od februára 2022 bol až 1.7.2022 do 15.7.2022. Aj k tomuto kontaktu musel vyvinúť maximálne úsilie a snahu o to, aby sa na uvedenom s matkou dohodli, nakoľko z jej strany nebolo možné dlhodobo nájsť konsenzus. Deti dokonca niekoľkokrát počas ich pobytu s ním v Holandsku prejavili záujem o zotrvanie na území Holandska, nakoľko sa s ním cítili veľmi dobre. Počas tohto obdobia, ako boli deti s ním, matke nikdy nebránil v kontakte s deťmi a to prostredníctvom videohovorov, ktoré im vždy umožnil zrealizovať. Deti matke odovzdal dňa 15.7.2022. Taktiež mu matka neumožňuje ani kontakt s deťmi prostredníctvom videohovorov. Matka ho neinformuje ani o zdravotnom stave detí, pričom nemá vedomosť o tom, či sú deti zdravotne poistené, nakoľko matka mu opakovane uvádzala, že deti sú poistené v Holandsku. Nad rámec uvedeného uviedol, že maloletý T. trpí od narodenia ochorením CPAM, pričom mu v Rotterdame dňa 25.7.2022 vybavil v špecializovanej ambulancii kontrolu. Matku požiadal o to, aby v júli mohol s maloletým túto kontrolu absolvovať, čo sa matke nepáčilo a trvala na tom, že v uvedenom čase budú v Chorvátsku. Preto termín musel zrušiť a čakať na iný termín. Matka mu k uvedenému uviedla len to, že ju to nezaujíma, že si mal dohodnúť termín vtedy, keď budú deti v Holandsku. Matka teda povyšuje svoje záujmy nad záujmami detí, ale dokonca tieto povyšuje aj nad ich zdravie. Uvedený stav, ktorý spôsobuje matka, je pre neho neakceptovateľný a z celej situácie je frustrovaný, nakoľko sa domáha iba toho, aby mohol byť s deťmi v pravidelnom kontakte a starať sa o ne, byť plne informovaný o ich zdravotnom stave. V prílohe predložil sms komunikáciu s matkou zo dňa a 18.7.2022.

9. Matka reagujúc na podanie otca o aktuálnom stave veci uviedla, že otec nerešpektuje súdne rozhodnutie o výživnom a naďalej uhrádza výživné 200 Eur na obe deti. Výživné preto od júla 2022 je v štádiu vymáhania prostredníctvom Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí. V prílohe predložila komunikáciu s otcom.

10. Otec podaním z 25.11.2022 oznámil, že naďalej trvá na skutočnostiach uvedených vo svojich vyjadreniach. V prílohe predložil presný a podrobný výpis jeho príjmov a výdavkov. Zopakoval, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, má príjem iba zo závislej činnosti, nepoberá žiadne dávky ani dôchodky, nemá finančný príjem zo žiadnych fondov alebo iných bankových produktov, ani príjem z nájmov nehnuteľností či výhier v lotérii a podobne. Jediný jeho majetok sú dva staršie automobily prihlásené v Holandsku, ktoré používa a všetky náklady s nimi spojené hradí jeho priateľ. Vo vzťahu k úprave styku naďalej zotrval na svojich návrhoch.

11. Matka v náväznosti na podanie otca uviedla, že zneužíva situáciu, kedy ešte odvolací súd nerozhodol a svojimi účelovými podaniami sa snaží dokresliť svoju ekonomickú situáciu ako likvidačnú s ohľadom na súdom určené výživné. Napadnuté rozhodnutie nerešpektuje a výživné neuhrádza v určenej výške i napriek tomu, že výživné je predbežne vykonateľné. Snažila sa podať návrh na výkon rozhodnutia, avšak nevie všetky podklady zabezpečiť v súvislosti s vymáhaním výživného pre Centrum medzinárodno

- právnej ochrany detí a mládeže do Bratislavy. Rovnako ako otec zdôraznila, že v dôsledku inflácie došlo k nárastu cien na bežné aj ostatné životné náklady a taktiež túto situáciu vníma citlivo, nakoľko zabezpečuje každodenné potreby pre maloleté deti. V prílohe pripojila svoje vlastné vyjadrenie k aktuálnym výdavkom a príjmom otca maloletých detí.

12. Otec k vyjadreniam matky uviedol, že sa pridržiava všetkých písomných podaní. Očierňovanie zo strany matky považoval len za tendenčné v rámci konania, nakoľko jediným, čím momentálne žije je práca a deti. Matka si isto uvedomuje, že rodina je pre neho na piedestáli, preto je pre neho ťažké čítať jej vyjadrenia. Veľmi dobre vie, že keď sa odsťahovala s deťmi späť na Slovensko, tak si nezobrala ani len jednu osobnú vec z Holandska. Všetky osobné veci ako aj vybavenie celého rodinného domu jej doniesol z Holandska autom do Košíc priamo k jej rukám a podotkol, že všetko na vlastné náklady. Rozhodne by uvedené nerobil, keby mu na rodine a deťoch nezáležalo. Vtedy matke nevadilo, že na Slovensko pricestoval autom a nešiel lietadlom tak, ako mu to odporúčala. Matka bola tou, ktorá opustila spoločnú domácnosť zo dňa na deň, kedy on prišiel o deti, ktoré veľmi ľúbi, a ktoré mali a majú s ním výborný vzťah. Preto považoval jej tvrdenia o tom, ako si vybral niečo iné pred rodinným životom za vyjadrenia bez sebareflexie, keď ona bola tou, ktorá ho aj s deťmi opustila a za naozaj krátky čas si našla nového priateľa. Je neadekvátne, aby mu diktovala, ako si má zapínať kúrenie alebo ako má cestovať do práce. Čo sa týka jeho nákladov na elektrinu a plyn, tak výšku preddavkových platieb mu nastavil priamo poskytovateľ energií, uvedenú výšku nemal ako ovplyvniť. Rozhodne nemožno povedať, že by si umelo navyšoval náklady na život kvôli konaniu, ako to vyplývalo z vyjadrenia matky. Č sa týka jeho nákladov na cestu do práce, k tomu uviedol, že do mesta jeho pracoviska vlaky nepremávajú a pri autobusovej preprave, by do práce musel dva krát prestupovať. Momentálne cesta do zamestnania autom trvá cca 35 minút a autobusom by sa predĺžila aj o vyše hodinu. Preto argumentáciu matky, že má chodiť kolobežkou alebo na bicykli považuje doslova za šikanóznu. V ďalšom ak sa matka vyjadruje k starostlivosti o deti, o tieto sa vždy riadne staral, ako to od ich narodenia vždy svedomito robil. Takisto sa s nimi pripravoval na výučbu do školy. Keď matka hovorila o tom, že T. vynechal 3 dni v škole, bolo to z dôvodu, že absolvovali kontrolu v nemocnici v Rotterdame, z rôznych dôvodov niekoľko krát preloženú, pričom sa v ten čas s ním učil a napísali si úlohy. Preto tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde. Na záver uviedol, že matka ho vôbec neinformuje o zdravotnom stave detí. Čo sa týka realizácie styku, k tomuto uviedol, že aj pri realizácii video hovorov im matka do týchto neustále zasahuje a keď ju požiadal, aby nezasahovala radšej zloží telefón. Takto mu niekedy nevyjde s deťmi kontakt ani hodinu za týždeň. V ostatnom odkázal na písomné dôvody odvolania, ako aj všetky písomné podania a vyjadrenia v rámci konania. V prílohe pripojil fotografiu z Google Maps preukazujúcu vzdialenosť do jeho zamestnania.

13. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

14. Výroky rozsudku o rozvode manželstva ( I. ), zverení maloletých detí ( II. ), uloženej informačnej povinnosti matke ( VI. ) a trovách konania ( VII. ) neboli odvolaním napadnuté, preto nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ust. ).

15. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a z jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Je namieste zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na ,2 základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať vo veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvej inštancie. Neobstojí preto argumentácia otca, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nakoľko zo zápisnice zo súdneho pojednávania z 23.2.2022 vyplýva, že otec návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

18. K odvolacej námietke matky a otca, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí každý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov, z mylnej interpretácie z nich vyvedených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenia.

19. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritéria na určovanie rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.

20. Matka svoju odvolaciu argumentáciu proti výroku o určení výživného založila na tom podklade, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v nepomerne vyššej sume a taktiež, že zabezpečuje všestrannú osobnú starostlivosť o maloleté deti s prihliadnutím na okolnosť, že otec nežije v meste, ktoré je bydliskom maloletých detí. Otec svoju odvolaciu argumentáciu založil na tom podklade, že matka je dobrovoľne nezamestnaná, je vlastníkom nehnuteľností nielen v Holandsku, ale aj v Košiciach a teda súd prvej inštancie nevyhodnocoval majetkové pomery na oboch stranách súhrne pričom nezohľadnil jeho cestovanie za maloletými deťmi. K odvolacej argumentácii rodičov odvolací súd dodáva, že zásadným vodítkom pre úvahy súdu, ktoré konkrétne podklady budú relevantné pre posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov je životná úroveň rodiča, ktorá sa spravidla prejavuje spôsobom jeho života, výškou životných nákladov, vlastníctvom hnuteľných a nehnuteľných vecí, prípadne spôsobom nakladania s nimi a podobne. V ďalšom odvolací súd poukazuje na § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcu zásadu potenciality príjmov, v zmysle ktorej má súd okrem iného povinnosť prihliadať aj na zjavne nevyužité schopnosti rodiča. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity. Potenciálny príjem nie je to, čo rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nebolo ohrozené, pričom princíp potenciality sa vzťahuje na oboch rodičov, t.j. aj na matku. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb detí, preto len samotné poukazovanie otca na svoje výdavky neznamená, že súd musí tieto výdavky akceptovať a uprednostniť ich pred plnením vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju zodpovednosť a primerane k tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu k zabezpečeniu odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Neobstojí preto argumentácia otca, ktorý celú situáciu vníma jednostranne poukazujúc na to, že mu pri úhrade jeho výdavkov neostanú finančné prostriedky na výživné a cestovné za maloletými deťmi, pričom otec evidentne uprednostňuje svoje výdavky, ktoré všetky označuje za nevyhnutné. V tejto súvislosti je nutné upriamiť pozornosť otca na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z toho je zrejmé, že otcom prezentované výdavky na cestovné vo vzťahu k dochádzaniu do zamestnania, fondu opráv, výdajov na cestovanie a čiastočne aj výdavok otca na bývanie v žiadnom prípade nemožno uprednostniť pred plnením výživného na maloleté deti, pričom uvedené konanie otca, kedy mu bolo zrejmé, že má vyživovacie povinnosti k maloletým deťom nemožno označiť ako zohľadňujúce ich záujem. Pri určení výživného zároveň bolo dostatočne zohľadnené aj to, že otec je zamestnaný v Holandsku, kde sú výdavky na uspokojovanie základných potrieb omnoho vyššie ako na Slovensku, pretože v opačnom prípade by jeho príjem opodstatňoval iné rozhodnutie o výživnom. V ďalšom otec dobrovoľne prispieval na výživu maloletých detí po 200 Eur mesačne. Odvolací súd je preto toho presvedčenia, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby prispieval na maloleté deti bežným výživným na maloletého T. v sume 270 Eur a na maloletú O. v sume 230 Eur.

21. Za irelevantnú považoval odvolací súd aj námietku otca týkajúcu sa nepreukázania reálnych resp. nadhodnotených nákladov na maloleté deti zo strany matky, pretože odôvodnené potreby detí hodnotil súd prvej inštancie komplexne, ktorý postup bol správny, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prejednávanom prípade určenie vyživovacej povinnosti zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného vyplývajúcich zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, ktorými sú na jednej strane odôvodnené potreby toho ktorého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom, a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu zodpovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom toho ktorého z rodičov, ako aj pomeru rodičov na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti o dieťa mohol z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať nad rámec stanového výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, a pod. a osobnou starostlivosťou. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Výživné určené napadnutým rozsudkom zohľadňuje dostatočným spôsobom diferencované odôvodnené potreby detí vzhľadom na ich rozdielny vek, zdravotný stav ako aj možností, schopností a majetkové pomery rodičov, preto konajúci súd správne a zákonne rozhodol o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k deťom na čas po rozvode. Pokiaľ teda otec namietal, že súd si neujasnil výdavky na maloleté deti, odvolací súd uvádza, že medzi odôvodnené potreby detí nepatria len tie výdavky, ktoré matka dokladovala v priebehu konania, ale sú nimi aj výdavky na bývanie, na prepravu a iné nepravidelné výdavky spojené s trávením voľného času (napr. dovolenky, návštevy kultúrnych podujatí, výlety a pod.). Tie sa tiež zohľadňujú pri určení bežného výživného v podiely v akom pripadajú na dieťa (bývanie, prepravné), resp. po rozpočítaní mimoriadnych ročných výdavkov na jednotlivé mesiace a nie je možné považovať výživné v sume 270 a 230 Eur mesačne za nadhodnotené. Uvedený záver je možné prijať aj vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky týkajúcej sa rozsahu vyživovacej povinnosti považujúc ju za nedostatočnú.

22. K odvolacej argumentácii matky, ktorou žiadala určiť vyššie výživné, odvolací súd dopĺňa, že určenie výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Ako už odvolací súd prezentoval vyššie, výživné v sume 230 Eur a 270 Eur mesačne je dostatočne vysoké na to, aby maloletým deťom vo veku šesť a štyroch rokov zabezpečila primeranú životnú úroveň po zohľadnení platu a životnej úrovni otca. Matka nepreukázala, že by od otca dostávala na výživu maloletých detí vyššiu sumu, v dôsledku čoho by bola aktuálnym rozhodnutím súdu negatívne ovplyvnená životná úroveň maloletých. Odvolací súd je toho presvedčenia, že takto určené bežné výživné umožní maloletým deťom dostatočný všestranný rozvoj. Maloletý T. síce začal navštevovať základnú školu, ale aj pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia ( ), preto je argumentácia matky v tomto smere nedôvodná.

23. Pokiaľ matka v odvolaní argumentuje súdnym rozhodnutím vydaným v inom konaní, je potrebné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na maloleté deti je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj ). Pri posúdení a zhodnotení zákonom stanovených východísk pre určenie výživného preto súd postupuje diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrváva na určitých striktných hraniciach (porovnaj ). Súd prvej inštancie sa uvedenými zásadami dôsledne riadil a individuálne posúdil pomery na strane maloletých detí, ako aj ich rodičov, správne a zákonne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca.

24. Odvolací súd vo vzťahu k matkou namietanému výroku týkajúceho sa styku maloletých detí s otcom ( V. ) dodáva, že súd prvej inštancie prihliadol na obsah rodičovskej dohody, ktorý nebol medzi rodičmi sporný a bol aj v záujme maloletých detí. Zhodne navrhovanú úpravu styku preto poňal do výrokovej časti rozsudku. Z obsahu preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva (podanie matky, ktorým reagovala na prednes otca na pojednávaní 8.2.2022), že sa s otcom ustálili na úprave styku. Matka v odvolacej argumentácii namieta, že úprava styku nie je v súlade s potrebami maloletých detí, hlavne maloletého T.. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že matka ani na jednom z pojednávaní nenamietala úpravu styku otca s maloletými deťmi, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 8.2.2022 si musela byť vedomá, že maloletý T. nastúpi povinnú školskú dochádzku v septembri 2022. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi ( V. ), odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj s Dohovoru o právach dieťaťa, je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), s čím korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7,8, Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo nepochybne vyplýva i z článku základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritéria pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, ktorými sú zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názorov dieťaťa a jeho možného vystavenia konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. K námietke matky týkajúcej sa stanoveného rozsahu styku, je potrebné opäť pripomenúť, že rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, a preto pri úprave styku je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pokiaľ by súd svojím rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzil alebo zakázal, musí súčasne urobiť vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené. Ide spravidla o nariadenie odborného poradenstva podľa § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je vždy nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný predovšetkým tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné problémy, psychické problémy a podobne. Judikatúra sa však s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Z preskúmavanej veci nevyplynuli okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že realizácia úpravy styku otca s maloletými deťmi im spôsobí psychickú záťaž. Napokon stanovený rozsah úpravy styku nevyžaduje ani rozdelenie súrodencov, tak ako sa mylne domnieva matka. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa dlhodobo zdržiava v zahraničí je stanovený rozsah úpravy styku v záujme maloletých detí. Je však potrebné upozorniť otca na skutočnosť, že maloletý T. je školopovinný a preto pri realizácii styku musí akceptovať jeho školské povinnosti (nesmie vynechávať vyučovanie). V opačnom prípade pokiaľ bude maloletý vynechávať školskú dochádzku, môže dôjsť k zmene, ktorá bude mať vplyv na rozsah styku otca s maloletým dieťaťom.

26. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, pričom otec a matka vo svojom odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o úprave výživného a styku s maloletými deťmi, odvolací súd rozsudok podľa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením, pričom skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).