Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-23-2014.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného: JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Benku 9-C1, 811 07 Bratislava proti odporcovi: A. Š., G.. XX.XX.XXXX, E. K. U. XX, XXX XX O., toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: A.Z. K., zamestnankyňou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 50,50 eura, takto, takto
rozhodol:
Súd r u š í platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. 9Ro 145/2012-7 zo dňa 09.07.2012 v plnom rozsahu.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 34 eur a iné trovy konania v sume 16,50 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 12.06.2012 domáhal zaplatenia sumy 50,50 €, čo predstavuje cenu cestovného lístka a postih za cestovanie bez platného cestovného lístka celkove vo výške 50,50 €, pretože odporca dňa 05.07.2011 na linke MHD č. 202 sa nepreukázal platným cestovným dokladom. Žiadal tiež náhradu trov konania vo výške 103,74 €, čo predstavuje zapletený súdny poplatok z predmetu konania vo výške 16,50 € a 87,24 € trovy právneho zastúpenia.
Okresný súd Piešťany vydal v predmetnej veci dňa 09.07.2012 pod č.k. 9Ro 145/2012-7 platobný rozkaz, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, toho času sa nachádza na neznámom mieste, preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka a konal s opatrovníkom.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXX zo dňa 5.7.2011 a pokusu o zmier zo dňa 15.08.2011 zistil tento skutkový stav veci:
Odporca cestoval dňa 5.7.2011 v čase o 20:10 hod v Bratislave na linke mestskej hromadnej dopravy č. 202, číslo voza 6630/1 za úseku zastávok Ondrejova a AS Mlynské Nivy, kde bol kontrolovaný revízorom so služobným číslom 17 a na jeho výzvu sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Totožnosť odporcu bola overená občianskym preukazom a rodným číslom. Odporcovi bol uložený postih v sume 50,50 eur, z čoho bola výška cestovného podľa cenníka navrhovateľa v sume 0,50 eura. Odporca uložený postih nezaplatil, ani po pokuse o zmier.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 772 Občianskeho zákonníka, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.
Podľa § 12 ods.1 prvá veta zák.č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave v z.n.p., potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave osôb a dokladom o zaplatení cestovného je cestovný lístok.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v z.n.p., cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora, sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu / § 14 ods. 3, / ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu. Podľa § 14 ods. 3 vyššie cit. zák. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom ( § 9 písm. b/) je 20-násobok základného cestovného bez príplatkov a zliav, v mestskej autobusovej doprave je 100-násobok.
Podľa § 9 písm. b/ vyššie cit. zák. dopravca je prostredníctvom vodiča, alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (revízor), alebo organizáciou prepravy (dispečer) oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti, alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič, alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor, môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu, alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa § 14 ods.3 vyššie cit. zák. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom /§ 9 písm. b) / je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav, v mestskej autobusovej doprave je stonásobok.
Z predložených listinných dôkazov súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi navrhovateľom a odporcom bola platne uzavretá zmluva o preprave osôb. Odporca dňa 5.7.2011 využil služieb Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave na prepravu na linke č. 202 bez platného cestovného lístka. Za prepravu bez platného cestovného lístka bol odporcovi uložený postih v zmysle tarifných a prepravných podmienok vo výške stonásobku základného cestovného, preto je povinný uhradiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur, pozostávajúcu z cestovného v sume 0,50 eura a postihu v sume 50,- eur.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 150 ods. 2 O.s.p. a odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi, ktorý mal vo veci síce plný úspech, náhradu trov konania len vo výške žalovanej pohľadávky, a to v sume 50,50 eura, z ktorej sumy časť vo výške 16,50 eura predstavuje súdny poplatok za návrh a časť vo výške 34 eur predstavujú trovy právneho zastúpenia, nakoľko ide v zmysle § 200ea ods. 1, 2 a 3 O.s.p. o drobný spor.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy konania v celkovej sume 103,74 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 87,24 eura, a to za tri úkony právnej služby v sume á 16,60 eur (prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier a podanie žaloby na súd), za režijný paušál za tri úkony právnej služby v roku 2012 á 7,63 eur + DPH vo výške 20%, pričom trovy právneho zastúpenia boli právnym zástupcom navrhovateľa, až na režijný paušál za pokus o zmier, ktorý bol uskutočnený v roku 2011, uplatnené v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zaradené novelou účinnou od 15.10.2008 a rešpektuje Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, teda ide o výnimku z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej plný úspech vo veci účastníka znamená priznanie mu plnej náhrady trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu v drobných sporoch trovy konania, ktoré sú neprimerané voči pohľadávke, vôbec nepriznať alebo ich znížiť. Primeranosť trov konania voči pohľadávke treba posudzovať s ohľadom na cieľ vymáhať skutkovo a právne jednoduché pohľadávky v drobných sporoch s čo najnižšími nákladmi, pričom nemôže prevažovať záujem na vedení konania, nakoľko ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. V danej právnej veci súd nepristúpil k úplnému nepriznaniu trov konania, čo by bolo neprimerane prísne minimálne s ohľadom na poplatkovú povinnosť navrhovateľa z návrhu, množstvo takýchto vecí riešených súdnou cestou, ako i právo navrhovateľa dať sa v konaní zastupovať advokátom, i keď tak veľký subjekt, akým je navrhovateľ určite disponuje právnym oddelením, či právnikom v rámci svojej organizačnej štruktúry, ktorí by mohli dostatočne kvalifikovane navrhovateľa na súde zastupovať. Ak sa chce dať navrhovateľ zastupovať v konaní advokátom, na čo má zákonné právo, môže si zvoliť advokáta na zastupovanie v hromadne uplatňovaných návrhoch týkajúcich sa drobných sporov, ktoré nie sú skutkovo a právne náročné, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie týchto pohľadávok za podmienok, že navrhovateľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.
V tejto právnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 a 2 O.s.p. o drobný spor, pričom predmet konania dosahuje len sumu 50,50 eura a uplatnená výška trov konania právnym zástupcom navrhovateľa je v sume 103,74 eura, čo predstavuje viac ako dvojnásobok voči uplatnenej pohľadávke, teda uplatnené trovy konania právnym zástupcom navrhovateľa sú neprimerané voči pohľadávke, nakoľko tieto uplatnenú pohľadávku prevyšujú, pričom práve pomer výšky trov konania k výške pohľadávky je rozhodujúcim kritériom v drobných sporoch na uplatnenie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. Súd z dôvodu neprimeranosti trov konania voči pohľadávke, navrhovateľom uplatnené trovy konania znížil, a to na výšku uplatnenej pohľadávky tak, aby priznané trovy konania boli primerané pohľadávke a ich výška žalovanú pohľadávku neprevyšovala, pričom trovy za súdny poplatok z návrhu súd navrhovateľovi priznal v plnej výške a do výšky žalovanej pohľadávky krátil trovy právneho zastúpenia s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa ide o hromadne uplatňované návrhy s nízkou hodnotou pohľadávky, čím je daná nižšia právna zložitosť a časová náročnosť právnych úkonov právneho zástupcu navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)