Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-4-2015.pdf
PDF · 74.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/4/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO : 35 697 270, proti žalovanému Y. I., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO : 42 343 828, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 654,52 Eur s príslušenstvom o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C 181/2014 - 68 zo dňa 2.10.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť v prospech žalobcu istinu 182,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.1.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšujúcej časti ohľadne sumy 472 Eur súd návrh zamietol.
Súd nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania.
Súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu vo výške 182,52 Eur v mesačných splátkach po 10 Eur vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc s prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Súčasťou splátok je aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 26.1.2013 do zaplatenia.
Súd nepriznal právo na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi.
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v prvých štyroch výrokoch sa stal právoplatným dňa 26.11.2014.
Prvostupňový súd o návrhu žalobcu rozhodol podľa zákona č. 610/2003 Z.z. a zistil, že čo do nároku na úhradu hovorného je žaloba dôvodná. Podľa § 517 ods. 1,2 OZ priznal žalobcovi aj nárok na náhradu úrokov z omeškania, ktoré spolu povolil splácať žalobcovi podľa § 160 O.s.p.
Prvostupňový súd žalobu ohľadne sumy 472 Eur zamietol podľa § 120 ods.1 OZ a § 120 ods. 1 veta 1. O.s.p. ako nedôvodnú. Žalobca uvedenú sumu špecifikoval ako škodu, ktorá mu vznikla, nepredložil však žiadne dôkazy o existencii podmienok zodpovednosti za škodu žalovaným.
O trovách konania prvostupňový súd medzi účastníkmi konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 150 O.s.p. Vychádzal pritom podľa výsledku v konaní a prihliadal aj na dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré súvisia so zlým sociálnym statusom žalovaného. Preto trovy konania žalobcovi nepriznal.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách vedľajšieho účastníka, podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného. Namietal, že v žalobe si prvostupňový súd nevšimol spojenie dvoch samostatne skutkovo a právne odčleniteľných nárokov, a to jednak nároku na hovorné a jednak nárok na úhradu zmluvnej pokuty transformovanej na náhradu škody. Vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania len vo vzťahu k zmluvnej pokute, resp. náhrade škody, kde bol úspešným účastníkom konania. Preto mu patria trovy konania. Poukázal na existujúcu rozhodovaciu prax odvolacieho súdu a poukázal aj na niektoré už prvšie rozhodnutia v obdobných veciach. Žiadal preto priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu, v ktorom vstúpil do konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa ostatní účastníci konania nevyjadrili.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. najskôr skúmal podmienky, za ktorých môže vo veci vykonať odvolacie konanie.
Zistil, že prvostupňový súd v rozpore s ustanovením § 209 a) ods. 1 O.s.p. predložil vec odvolaciemu súdu bez toho, aby bol odvolanie doručil ostatným účastníkom konania.
Keďže prvostupňový súd riadne nepostupoval podľa § 209 a) ods. 1 O.s.p. a podľa § 211 ods. 1 O.s.p., odvolací súd sám odstránil vady pri doručovaní odvolania prvostupňovým súdom a sám doručil odvolanie účastníkom konania.
Až následne mohol odvolací súd skúmať odvolanie, rozsah odvolania. Postupoval pritom v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je dôvodné.
Prvostupňový súd o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol rozsudkom. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje §157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetli, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj nato, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok, resp. absencia dôvodov rozhodnutia, ale napríklad aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenie bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčené odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, a teda sa účastníkovi konania odníma možnosť konať pred súdom.
Takouto vadou je postihnuté aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V danom prípade prvostupňový súd svoje rozhodnutie o trovách konania žiadnym spôsobom neodôvodnil a odôvodnenie s odkazom na „vyššie citované zákonné ustanovenia“ je nepreskúmateľné. Z ustanovenia § 142 O.s.p. a ani z § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné ani len výkladom vyvodiť, prečo vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania v rozsahu náhrady škody resp. zmluvnej pokuty, nemá nárok na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svojím konaním porušil právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu, ktoré je zaručené nielen Občianskym súdnym poriadkom, ale aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Preto bolo potrebné napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Bude úlohou prvostupňového súdu náležitým spôsobom opätovne rozhodnúť o trovách vedľajšieho účastníka s tým, že si musí v prvom rade vyriešiť rozsah, v akom vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného do konania, či v rozsahu, v ktorom vstúpil do konania, bol úspešným účastníkom alebo neúspešným účastníkom konania, či na rozhodnutie o jeho náhrade trov konania platí ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. alebo 142 Ods. 2 O.s.p, a pokiaľ prvostupňový súd mieni vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., aj toto ustanovenie a aplikácia tohto ustanovenia je odôvodená len v zákonom predpokladaných dôvodoch a aplikáciu tohto zákonného ustanovenia je potrebné podrobne a náležite odôvodniť, aby sa jeho aplikácia nejavila ako svojvoľné rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí o trovách vedľajšieho účastníka rozhodne aj o uplatnenom nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov odvolacie konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.), keď bol vedľajší účastník v odvolacom konaní úspešným.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.