Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22CoE-2-2015.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/2/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej I. M., bytom U., J. č. XXX/X, o vymoženie sumy 334,59 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 17Er/421/2008 - 44 zo dňa 18. decembra 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie vo veci bolo vydané na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 11.7.2008 sp. zn. SR 04934/08. Výrok o zastavení konania súd prvého stupňa odôvodnil § 57 ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, príslušnými ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS, s odkazom na závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, rozhodnutí vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial a C-168/05 Mostaza Claro. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd opakovane preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom, a dospel k záveru, že rozsudok rozhodcovského súdu predložený oprávneným ako exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky. Vzťah medzi oprávneným a povinnou bol posúdený ako vzťah spotrebiteľský, čo dáva súdu oprávnenie posudzovať prijateľnosť zmluvných podmienok. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá mala založiť legitimitu rozhodcovského súdu prejednať vec, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Bola tak posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka a spotrebiteľ ňou preto nie je viazaný. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a reálne pri procese uzatvárania zmluvy o úvere nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, vrátane rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti. Predložená rozhodcovská doložka znemožňovala voľbu spotrebiteľa a možnosť dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Tieto okolnosti viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
a Smernice Rady č. 93/13/EHS. Súd prvého stupňa tiež aplikoval závery zo spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010. Exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej, čo rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať, nespĺňa. Exekučný súd je takto oprávnený exekučné konanie v ktoromkoľvek jeho štádiu zastaviť aj bez návrhu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem iného namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležité dokazovanie a následne vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Je toho názoru, že súd prvého stupňa porušil procesné práva oprávneného, keďže postupom exekučného súdu mu nebola daná možnosť reagovať na opätovnú revíziu exekučného titulu, čím tak bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa vo veci a predkladať dôkazy. Súd prvého stupňa podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný, resp. bez toho, aby súd v rámci konania vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Trval na tom, že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby daná. Keďže vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho súlad so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.
Zároveň s podaným odvolaním podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovskému súdu nebola daná právomoc prejednať vec a nemohol tak vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, tak nie je exekučný súd viazaný tým, ako otázku právomoci vyriešil rozhodcovský súd.
Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo/146/2011).
Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok svoju právomoc založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/, na ktoré odkazuje zmluva o úvere č. 7392004 uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 18.12.2007. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.
Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k dôvodom zastavenia exekúcie. Na doplnenie argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že vo veci neboli dodržané zákonné podmienky podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, na čo je potrebné poukázať predovšetkým. Nedodržanie predpísanej formy rozhodcovskej doložky má už bez ďalšieho za následok jej neplatnosť.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní, keďže nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/245/2010).
Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené, a teda ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.
Vo vzťahu k otázke spôsobu uzatvárania rozhodcovských doložiek odvolací súd uvádza, že ak má byť rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu, je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere, kde je rozhodcovská doložka koncipovaná len ako súčasť obchodných podmienok, bez možnosti individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť.
Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby v pozícii spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu a je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nedohodnutá a nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale jemu predložená ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd poukazuje na § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Povinná v rámci zmluvného vzťahu nevystupovala v pozícii podnikateľa a úver nebol poskytnutý v priamom súvise s jej podnikateľskými aktivitami. Použitie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj iných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené.
Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
Predformulovaná rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, ako uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, podľa generálnej klauzuly a to § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
Navyše, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. ustanovenie § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany, ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.
Z uvedeného je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávnenej v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.
K námietke oprávneného týkajúcej sa porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť sa, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého stupňa nebol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Z
príslušných ustanovení Exekučného poriadku (§ 58 ods. 2) nevyplýva výslovná povinnosť exekučného súdu nariadiť pojednávanie. Pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie zákon stanovuje len možnosť pojednávanie nariadiť, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia zásady kontradiktórnosti (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).
Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je potrebné poukázať predovšetkým na to, že je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka. V tomto prípade má súd za to, že nie je namieste podávať prejudiciálne otázky, nakoľko oprávneným nastolená problematika už bola opakovane niekoľkokrát riešená ako vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi inštitúciami. Odvolací súd preto návrh oprávneného zamietol.
V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej absencie právomoci rozhodcovského súdu konať, nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne v súlade s postupom podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne právne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.