Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-81-2013.pdf
PDF · 101.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/81/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v právnej veci navrhovateľa: D. R., nar.: XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, T., zastúpeného: advokátkou JUDr. Janou Uhrinovou, so sídlom v Bratislave, Bezručova č. 1, proti odporcovi: Profidebt Slovakia, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenska 10, IČO: 35 925 922, o zaplatenie 96,92 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 16,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2012 domáhal, aby bol odporca zaviazaný povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 96,92 € s 9,25% úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby na súd a náhradu trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Ako dôvody podania návrhu navrhovateľ uviedol, že navrhovateľ a odporca boli v súdnom spore titulom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Slovak Telecom a.s. a odporcom. Toto konanie bolo zastavené nakoľko navrhovateľ vzniesol námietku premlčania a následne odporca vzal návrh v celom rozsahu späť. Súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v sume 16,50 €. Odporca tieto trovy konania navrhovateľovi uhradil až na písomnú výzvu právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 04.06.2012 prevzal zamestnávateľ navrhovateľa, spoločnosť PRODOM spol s r.o., „Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a výzvu na vykonanie zrážok z príjmu pre zamestnávateľa“ s uvedením, že ostáva do konca splátkového kalendára uhradiť sumu 85,86 €. Z tejto výzvy nebolo zrejmé o akú požiadavku odporcu ide. Navrhovateľ si nebol vedomý, o aký splátkový kalendár sa jedná a preto bol nútený vyhľadať právnu pomoc v predmetnej veci. Odporca tento list prevzal dňa 23.07.2012, avšak ku dňu podania žaloby na neho neodpovedal. Navrhovateľ mal s konaním odporcu spojené výdavky s poskytnutím právnej pomoci a to podľa vyhlášky č. 655/2004 Zb.: z hodnoty veci 85,56 € za 1 úkon právnej pomoci vo výške 16,60 €, za 4 úkony právnej pomoci sumu: 1)prevzatie a príprava veci, 2)spísanie listu odporcovi, 3)prevzatie a príprava veci na podanie na súd, 4)podanie žaloby, teda celkom náklady za právnu pomoc navrhovateľa boli ku dňu podania návrhu vo výške 96,92 €, ktoré by bez konania odporcu nemusel vynaložiť.
Tunajší súd vydal dňa 28.02.2013 platobný rozkaz č.k. 32Ro/2013/2013-24, ktorým odporcovi uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 96,92 € s 8,75% úrokom z omeškania odo dňa 12.12.2012 a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 € alebo, aby v tej istej lehote podal odpor.
Proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že z podaného návrhu nevyplýva žiadny zákonný dôvod pre uloženie povinnosti zaplatiť v prospech navrhovateľa sumu 96,92 €. Takýto zákonný alebo zmluvný dôvod objektívne nejestvuje a odporca preto popiera akúkoľvek svoju povinnosť voči navrhovateľovi. Poukázal na rozpornosť tvrdení v návrhu, keď na jednej strane navrhovateľ uvádza, že jeho zamestnávateľ prevzal Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a výzvu na vykonávaní zrážok z príjmu, na druhej strane ale tvrdí, že nevedel, o aký splátkový kalendár sa jedná. Pritom Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel s odporcom on. Teda je vôbec sporné a otázne tvrdenie o nutnosti vyhľadať právnu pomoc, a účelnosti takéhoto jeho postupu. Odporcovi nie je zrejmé prečo prevzatie a príprava veci sa účtuje samostatne popri prevzatí a príprave veci na podanie na súd. Domnieva sa, že ide o duplicitné uplatňovanie rovnakej položky a evidentný postup v rozpore s právnymi predpismi.
Podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Preto v dôsledku podania tohto odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Tunajší súd výzvou zo dňa 25.06.2013 vyzval navrhovateľa aby súdu v lehote štrnástich dní doručil dôkaz o tom, že navrhovateľovi boli vykonané zrážky zo mzdy v sume 85,56 eura a táto suma bola poukázaná odporcovi.
Písomným podaním zo dňa 02.07.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2013 navrhovateľ doplnil svoje vyjadrenie tým, že navrhovateľ bol v súdnom spore na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Slovak Telecom a.s., a odporcom, na základe ktorej bola dňa 26.09.2006 postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom a.s. odporcovi. Táto pohľadávka bola viazaná k zmluve o pripojení číslo XXXXXXXXXX, ktorou sa Slovak Telecom a.s. zaviazal pre D. R. zriadiť telefónnu prípojku, pripojiť koncové telekomunikačné zariadenie a poskytnúť alebo sprístupniť mu s tým súvisiace služby za podmienok stanovených zmluvou. Titulom uvedenej zmluvy mal navrhovateľ platiť za vyššie uvedené služby sumu vo výške 36,43 € spoločnosti Slovak Telecom a.s. Spoločnosť Slovak Telecom a.s. pohľadávku vo výške 36,43 € postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 26.09.2006 odporcovi - spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o.. Odporca podal dňa 25.08.2008 návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 36,43 €. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava 1 pod spisovou značkou 7C 82/2009 a bolo ukončené dňa 07.12.2009, tak, že súd konanie zastavil. Dôvodom bolo späťvzatie návrhu odporcu, nakoľko navrhovateľ vzniesol vo veci námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Súd uznesením po zastavení konaniam zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 16,50 €, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2010 a vykonateľnosť dňa 15.03.2010. Odporca uhradil navrhovateľovi trovy konania až na základe listu navrhovateľa, ktorý mu zaslal dňa 18.05.2011. Týmto bol predmetný spor medzi navrhovateľom a odporcom právoplatne ukončený. Dňa 11.06.2012 oznámil pracovník mzdovej učtárne spoločnosti PRODOM spol s r.o. navrhovateľovi, že mu odporca zaslal Dohodu o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ v tejto súvislosti oznámil svojmu zamestnávateľovi, že nemá vedomosť o tom, že by bol dlžný odporcovi nejakú sumu a spor s odporcom už má ukončený. Vzhľadom na uvedené zamestnávateľ nevykonal zrážku zo mzdy navrhovateľovi. Následne navrhovateľ vyhľadal právnu pomoc a požiadal o spísanie listu odporcovi, aby spoločnosť odporcu oznámila, o akú sumu sa jedná, na základe akej skutočnosti žiada vykonať zrážky zo mzdy a čo je titulom pre plnenie. Do dnešného dňa odporca neoznámil, o čo opiera svoj nárok a zo zslaných dokumentov nie je zrejmé, o akú zmluvu a nárok odporcu ide. V článku 1 Dohody o zrážkach zo mzdy je len uvedené, že spoločnosť dlžníka má voči navrhovateľovi splatnú pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o pripojení v celkovej výške 85,86 € spolu s príslušenstvom. Nie je však špecifikované číslo zmluvy, exekučný titul a ani skutočnosť, na základe ktorej spoločnosť opiera svoj nárok voči navrhovateľovi. V súvislosti s vyššie uvedeným bol navrhovateľ nútený vyhľadať právnu pomoc, aby mohol brániť svoje práva. Sumu vo výške 96,92 € v prospech navrhovateľa žiada priznať titulom náklady spojených s právnou pomocou v predmetnej veci. V súlade s vyhláškou o náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb č. 655/2004 sa jedná o úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom, písm. b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej (list so žiadosťou o vysvetlenie opodstatnenosti pohľadávky odporcu), § 14 ods. 2 písm. a) ďalšia porada s klientom, § 14 ods. 1 písm. b) podanie žaloby na súd. Je nesporné, že zamestnávateľ prevzal Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a tiež výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, avšak z týchto listín nie je zrejmé, o aký nárok opiera svoje tvrdenie odporca, titulom čoho mu mal predmetný nárok vzniknúť a vo svojom odpore tiež konštatuje, že Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel s odporcom on. Takúto Dohodu navrhovateľ s odporcom však neuzavrel, odporca, ale zaslal tlačivo navrhovateľovi podpísané. Navrhovateľ si nie vedomý toho, že by takúto Dohodu podpísal. Odporcom predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je zmätočná , nie je zadefinované v článku 1, o akú zmluvu sa jedná a o čo odporca opiera svoj nárok. Písomným podaním zo dňa 16.09.2013 doručeným tunajšiemu súdu 18.09.2013 odporca uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. K vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 09.07.2013 uviedol, že zo strany navrhovateľa nie je konkretizované, z čoho vyplýva jeho požiadavkám na úhradu ním vynakladaných výdavkov na právnu pomoc, t. j. z opísaných okolností nie je zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ takúto požiadavku vôbec uplatňuje a v tvrdení navrhovateľa absentuje vymedzenie základných skutkových okolností, ktoré by umožnili ním tvrdený skutok subsumovať pod nejaké ustanovenie hmotného práva. Ďalej uviedol, že nie každé vynakladanie prostriedkov na právnu pomoc je z objektívneho hľadiska dôvodné. Z opisu okolností prípadu na strane navrhovateľa je zrejmé, že na písanie listu adresovaného odporcovi je bežnou záležitosťou, ktorá nevyžaduje vyhľadávanie odbornej právnej pomoci. Ak si navrhovateľ dal takýto list spísať advokátovi, potom by nešlo o výdavok dôvodný, ale len o vlastné rozhodnutie o spôsobe nakladania so svojím majetkom. Spísanie listu (s tým súvisiace prevzatie právneho zastúpenia, porada s advokátom) nevyžaduje právnu pomoc. Preto tvrdenie o nutnosti vyhľadať právnu pomoc považuje za účelové. Túto účelovosť doplnilo samotné vyjadrenie navrhovateľa, ktoré poukazuje na priebeh konania pred Okresným súdom Bratislava 1, pod sp. Zn. 7C 82/2009, kedy navrhovateľ bol bez právneho zastúpenia a napriek tomu uplatnil námietku premlčania. To objektívne spochybňuje nutnosť právnej pomoci pri spísaní neformálneho listu, navyše, ak išlo o korešpondenciu medzi súkromnými osobami a nie vo vzťahu k úradnému miestu, ako v danom súdnom konaní č.k. 7C 82/2009. Z vyjadrenia navrhovateľa k odporu ďalej vyplýva, že ako súčasť nároku vo veci samej si uplatňuje aj náhradu trov konania za podanie žaloby na súd. Napriek nedôvodnosti návrhu ako takého náklady za spísanie žaloby by logicky nemohli predstavovať súčasť žalovanej sumy (ale trovy konania, ku ktorých náhrade sa rozhoduje podľa § 142 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené požiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol a súčasne zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcu za zaplatený súdny poplatok pri podaní odporu.
Po pripustení žiadosti navrhovateľa o zmene petitu a čiastočnom späťvzatí návrhu, súd ďalej pokračoval v konaní vo veci o zaplatenie sumy 48,46 € s príslušenstvom.
Súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu s jeho súhlasom v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p.
Vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa, oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave sp. zn. 7C 82/2009, zistil súd tento skutkový stav veci:
Na pojednávaní dňa 18.09.2013 navrhovateľ uviedol, že jedného dňa mu volala účtovníčka jeho zamestnávateľa, ukázala mu list od odporcu a opýtala sa, čo to má znamenať, pretože už v minulosti jej boli doručené nejaké listy od odporcu a potom Okresný súd Bratislava 1 konanie zastavil. Navrhovateľ ju informoval, že konanie bolo zastavené a vec je ukončená. Zistil, že na druhej strane listu bola Dohoda, ktorá nebola ním podpísaná. Účtovníčka sa ho opýtala, či to podpíše. Odpovedal, že to nepodpíše, nemá dôvod. Účtovníčka následne zatelefonovala odporcovi, že to čo jej poslali, keď to nie je ich zamestnancom (navrhovateľom) podpísané. Nato jej zo spoločnosti odporcu povedali, že ak to nie je podpísané, tak nech s tým nič nerobí. Po tomto telefonáte povedala účtovníčka navrhovateľovi, že je to v poriadku a že zo mzdy mu nebude nič strhávať. Následne navrhovateľ navštívil advokátku JUDr. Uhrínovú, jednak s tým, že odporca mu neuhradil trovy konania v konaní 7C 82/2009 a zároveň ju požiadal, aby napísala list odporcovi, nech vysvetlí, prečo naňho opäť útočia. Chcel vec definitívne doriešiť. S JUDr. Uhrínovou sa ešte raz stretol, kde ho informovala o tom, čo vo veci urobila a v rámci toho stretnutia sa navrhovateľ rozhodol, že spoločnosť odporcu bude žalovať, a to aj z toho dôvodu, že na list JUDr. Uhrínovej, ktorej za právne služby zaplatil, vôbec nereagovali.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 18.09.2013 uviedla, že navrhovateľ a odporca boli v súdnom spore, v ktorom boli v opačnom procesnom postavení, v ktorom sa odporca domáhal proti navrhovateľovi zaplatenia 1 097,50 Sk s príslušenstvom, ktoré bolo, v dôsledku vznesenej námietky premlčania, súdom zastavené. Navrhovateľ tým považoval vec za ukončenú. Dňa 14.06.2012 predložila účtovníčka zamestnávateľa navrhovateľa navrhovateľovi prípis odporcu zo dňa 04.06.2012, vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú zamestnávateľovi navrhovateľa doručil odporca. Keďže navrhovateľ si nebol vedomý žiadnych záväzkov voči odporcovi, vyhľadal právnu pomoc, konkrétne sa obrátil na ňu, aby zistila o čo vlastne ide. Prípisom zo dňa 19.07.2012 vyzvala odporcu, aby sa vo veci vyjadril. Odporca tento prípis prevzal dňa 23.07.2012 a doposiaľ naň neodpovedal. Medzičasom účtovníčka zamestnávateľa navrhovateľa telefonicky kontaktovala odporcu, ktorý jej oznámil, aby si žiadosť o vykonávanie zrážok zamestnávateľa nevšímali, nakoľko ide o omyl. Následne ju navrhovateľ opätovne navštívil, kde ho informovala o tom, čo vo veci konala, t. j. prípis spoločnosti odporcu z 19.07.2012 a navrhovateľ ju informovať, čo zistila účtovníčka jeho zamestnávateľa. Zároveň ju požiadal, aby podnikla príslušné právne kroky a voči odporcovi vymáhala náhradu škody, ktorá mu vznikla a ktorá spočíva v odmene advokáta na zastupovanie. Navrhovateľ jej celkovo uhradil 96,92 €.
Na pojednávaní dňa 10.02.2015 má za to,že právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že poukazuje na § 424 občianskeho zákonníka, zo strany odporcu išlo jednoznačne o konanie v rozpore s dobrými mravmi, lebo snažil sa obohatiť na úkor navrhovateľa bez právneho titulu. Išlo o úmyselné zavinenie za jeho strany. V danej veci nejde o porušenie právnej povinnosti, ale ide o konanie proti dobrým mravom, navrhovateľovi vznikla škoda, ktorá sa týkala úhrady za právne služby spojené s napísaním listu odporcovi za navrhovateľa, za účelom vyriešenia situácie, keď odporca zaslal zamestnávateľovi navrhovateľa výzvu, v ktorej nešpecifikoval, o akú pohľadávku ide a čo má byť jej právnym titulom.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 07.12.2009 č. k. 7C 82/2009 - 63, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2010 súd zistil, že súdne konanie v právnej veci žalobcu Profidebt Slovakia, spol. s .r.o., proti žalovanému D. R., o zaplatenie 36,43 € istiny s príslušenstvom bolo zastavené dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom. Z listu odporcu zo dňa 04.06.2012, adresovaného zamestnávateľovi navrhovateľa - spoločnosti PRODOM spol s r.o., - označeného ako „ Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy, respektíve iných príjmov“ súd zistil, že odporca (Profidebt Slovakia, spol. s r.o.,) zaslal zamestnávateľovi navrhovateľa, spoločností PRODOM spol s r.o., „Dohodu o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) číslo 2066316064 ďalej len „Dohoda“ uzatvorená podľa § 551 občianskeho zákonníka“ s prípisom, že z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy a z ustanovenia § 551 ods. 2 občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť platiteľa mzdy, t. j. zamestnávateľa, vykonávať zrážky zo mzdy D. R., z dôvodu, že si ako zamestnanec spoločnosti PRODOM spol s r.o., a súčasne klient spoločnosti Profidebt Slovakia, spol. s .r.o. neplní riadne a načas záväzok voči odporcovi, keď do konca splátkového kalendára ostáva uhradiť sumu 85,56 €.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca zaslal zamestnávateľovi navrhovateľa (spoločností PRODOM spol s r.o.,) list zo dňa 04.06.2012, ktorý označil ako „ Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy, respektíve iných príjmov“ so žiadosťou o o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle predloženej „Dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) číslo XXXXXXXXXX ďalej len „Dohoda“ uzatvorená podľa § 551 občianskeho zákonníka“ s tým, že predloženej dohody o zrážkach zo mzdy a z ustanovenia § 551 ods. 2 občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť platiteľa mzdy, t. j. zamestnávateľa, vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľovi D. R., ako zamestnancovi spoločnosti PRODOM spol s r.o., a súčasne klienova spoločnosti Profidebt Slovakia, spol. s .r.o.
Súčasne medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetná „Dohoda“ zaslaná odporcom zamestnávateľovi navrhovateľa nebola navrhovateľom podpísaná a že zamestnávateľ navrhovateľa žiadne zrážky zo mzdy navrhovateľovi nevykonal.
Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 424 OZ za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba navrhovateľa podaná proti odporcovi je nedôvodná.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ je 1/ porušenie právnej povinnosti, teda protiprávny úkon, t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej 2/ existencia škody (majetková ujma), 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a 4/ zavinenie. Porušením právnej povinnosti je mienený vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať), a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti ukladané jej právnym predpisom či inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodenými preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom, na ktorú sa v danej veci odvoláva právne zástupkyňa navrhovateľa v konaní v zmysle § 424 občianskeho zákonníka sú 1/ úkon proti dobrým mravom, 2/ existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi takto vzniknutou škodou a úkonom proti dobrým mravom a 4/ úmyselné zavinenie.
Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V zmysle § 3 ods. 1 občianskeho zákonníka majú prevažne interpretačnú funkciu. Uvedené ustanovenia sa však nepoužijú, ak by priama aplikácia príslušného ustanovenia zákona viedla k rovnakému výsledku, k akému má viesť použitie uvedeného ustanovenia občianskeho zákonníka.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, čo znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu, ak škode.
O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010).
V danej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody, pričom zodpovednosť odporcu odvodzuje od skutočnosti, že zamestnávateľovi zaslal „Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a výzvu na vykonávanie zrážok z príjmu“. Nakoľko na predmetnej „Dohode“ absentoval podpis navrhovateľa, pracovníčka mzdovej učtárne zamestnávateľa telefonicky kontaktovala odporcu, ktorý uviedol, že ak predmetná dohoda nie je podpísaná, tak ide o omyl a žiadne zrážky sa nemajú realizovať. Navrhovateľ následne využil právne služby advokátky JUDr. Uhrínovej, ktorá napísala list odporcovi, so žiadosťou o poskytnutie vysvetlenia ohľadne zaslanej „Dohody o zrážkach zo mzdy“ zamestnávateľovi navrhovateľa. Odporca mal týmto konaním (zaslaním jeho zamestnávateľovi nepodpísanú „Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a výzvu na vykonávanie zrážok z príjmu“), spôsobiť navrhovateľovi škodu, a to za navrhovateľom uhradené právne služby JUDr. Uhrínovej, vo výške 48,46 €, za spísanie listu odporcovi, na podanie vysvetlenia ohľadne zaslanej „Dohody“ zamestnávateľovi navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal splnenie jedného z obligatórnych predpokladov zodpovednosti za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti (resp. konaním proti dobrým mravom) a uplatňovanou majetkovou škodou. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu i zodpovednosti za škodu spôsobenej úmyselným konaním proti dobrým mravom nestačí všeobecná úvaha o možných následkoch konania škodcu, či iba pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku jeho protiprávneho konania, ale príčinná súvislosť musí byť naisto daná. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak konkrétna majetková ujma vznikne v dôsledku konkrétneho protiprávneho konania škodcu, teda, ak jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo.
Vzhľadom na to, že existencia príčinnej súvislosti sa nepredpokladá, ale musí byť preukázaná, keď dôkazné bremeno je v tomto smere na strane navrhovateľa, ktorý existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním proti dobrým mravom odprocu a uplatňovanou majetkovu škodou nepreukázal, súdu neostalo iné ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal proti neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, ktorá pozostáva z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 16,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.