Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9Co-41-2014.pdf
PDF · 84.62 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/41/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: S. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Adrienou Vysudilovou, Trnava, Paulínska 15/A, proti odporkyniam: 1. O. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, a 2. M. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkýň proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/609/2008-214 zo dňa 10. septembra 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je v podiele 1/1 vlastníkom novovytvorenej parcele č. 162/3 - zastavaná plocha vo výmere 82 m2, ako je špecifikovaná v geometrickom pláne č. 30/2007, vyhotovenom a autorizačne overenom dňa 21.02.2007 Ing. I. V., overenom Správou katastra Hlohovec dňa 22.02.2007 pod č. 74/2007, nachádzajúcej sa v k.ú. a obci G., okres Hlohovec, kraj Trnavský. Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je geometrický plán č. 30/2007. Odporkyniam v 1. a v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia k rukám právnej zástupkyne vo výške 627,08 eur a iné trovy konania 99,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 80 písm. c) O.s.p., ustanovením § 134 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Skutkovo odôvodnil rozhodnutie vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, predloženými listinnými dôkazmi účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom a výsluchom navrhnutých svedkov. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci dospel k právnemu záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určení, keďže sa domáhal určenia, že má vlastnícky vzťah v celosti k novovytvorenej parc. č. 162/3 o výmere 82 m2. Súd prvého stupňa sa vyporiadal ako s predbežnou otázkou s platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 31.08.2000, ktorou preukazujú vlastníctvo k spornému pozemku odporkyne. Túto zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú z dôvodu, že prevádzajúci P. S. a jeho manželka nemohli svoj podiel na parc. č. 162 v roku 2000 predať, keďže neboli v tom čase už vlastníkmi, nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka. Starí rodičia navrhovateľa Z. O. a manželka S. O. nadobudli časť parcely č. 162, ktorá bola teraz podľa geometrického plánu vyčlenená ako novovytvorená parc. č. 162/3, titulom vydržania. Minimálne od roku 1964 tento pozemok reálne užívali. Poukazujúc na platnú právnu úpravu s účinnosťou od 01.01.1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu vykonanú pred 01.01.1992. Držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene. Nová právna úprava zákonom č. 509/1991 Zb. držbu do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 01.01.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. Z vykonaného dokazovania a súhlasnými vyjadreniami účastníkmi konania mal súd prvého stupňa preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa - jeho starí rodičia Z. O. a S. O. - sa uchopili držby časti parcely č. 162 v roku 1964. Súd prvého stupňa vychádzal z obsahu kúpnej zmluvy z 29.02.1964, kde vystupovali ako kupujúci právni predchodcovia navrhovateľa, na túto zmluvu prihliadal len ako na listinný dôkaz, keďže nebola zavkladovaná. Medzi oboma časťami pôvodne starého domu stál a doposiaľ stojí plot na pôvodnom mieste. Z tohto možno ustáliť, že právni predchodcovia navrhovateľa začali okolo roku 1964 parcely užívať, uchopili sa ich držby, takto ich užívajú aj právni nástupcovia doposiaľ. Takto bola užívaná aj časť parcely č. 162, ktorá je vyšpecifikovaná v geometrickom pláne č. 30/2007 ako novovytvorená parc. č. 162/3. Z týchto skutočností súd prvého stupňa mal preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa - jeho starí rodičia - nadobudli titulom vydržania vlastnícke právo k časti parcely č. 162, ktorú užívali pôvodne ako pozemok pod starým domom, neskôr po zbúraní ako časť záhrady. Starí rodičia navrhovateľa boli už v roku 1964 dobromyseľní v tom, že ich držba je oprávnená, keďže nehnuteľnosť nerušene užívali. Po smrti starého otca navrhovateľa Z. O. dňa XX.XX.XXXX sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností stará matka navrhovateľa S. O. bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Navrhovateľ sa domáha určenia vlastníctva k novovytvorenej parcele č. 162/3 o výmere 82 m2 ako právny nástupca starej matky S. O., od ktorej ako výlučnej vlastníčky kúpil kúpnou zmluvou z 12.12.2002 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 161/1, 161/3, 1149 a 2309/14, ako aj rodinný dom súp. č. XX. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkom - odporkyniam, ktoré vo veci úspech nemali. Trovy konania priznal navrhovateľovi titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh, ako aj titulom trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podali odvolanie odporkyne. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozsudku je veľké množstvo nepresností a nejednoznačných formulácií, ohľadom aktívnej legitimácie navrhovateľa, tvrdení ohľadom bránenia resp. nebránenia starým rodičom navrhovateľa v užívaní predmetných pozemkov a podobne. Súd riadne nepreskúmal skutočnosť, či existoval súhlas príslušného ONV ku kúpnej zmluve zo dňa 29.02.1964, ktorý bol podmienkou platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Poukázali na skutočnosť, že súd rozhodol v prospech faktického stavu na úkor dôkladnej analýzy právneho statusu predmetných nehnuteľností. Nezohľadnil skutočnosť, že odporkyne po celý čas platia daň z nehnuteľnosti za parc. č. 162/3 pre k.ú. G.. Namietali, že na základe neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 07.12.2010 poukázali poštovou poukážkou k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa čiastku 399,72 eur, ktorá predstavovala trovy konania do vyhlásenia tohto rozhodnutia. Táto skutočnosť nie je zohľadnená v napadnutom rozsudku. Navrhovali, aby súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozhodol vo veci samej.
K odvolaniu odporkýň sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolanie odporcov považuje za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie zamietol. Krajský súd v Trnave v predmetnej veci už raz rozhodol a poukázal na potrebu vykonania dokazovania ohľadom titulu vlastníckeho práva, či išlo o zmluvu perfektnú, ktorá by privodila vznik vlastníckeho vzťahu týmto dôvodom alebo k nadobudnutiu vlastníctva prišlo zo zákona vydržaním. Prvostupňový súd v tomto zmysle doplnil dokazovanie, vypočul svedkov a vo vzájomných súvislostiach sa s nimi vysporiadal. Bola uzatvorená zmluva, nenašiel sa doklad o súhlase ONV, teda táto zmluva sa nestala platným nadobúdacím titulom. Zmluvné strany však presne vedeli, čo je predmetom kúpy aj to, že v zmysle tejto dohody prišlo k užívaniu. Aktívna legitimácia navrhovateľa spočíva v tom, že najneskôr ku dňu 01.01.1992 sa stala vlastníčkou titulom vydržania jeho stará matka a ako vlastníčka previedla nehnuteľnosti na svojho vnuka, s ktorým žila v tejto nehnuteľnosti. Všetci svedkovia potvrdili, že právny predchodca odporcov kúpil iba časť domu, túto oplotil v časti dvora, druhú časť už predtým vlastnili právni predchodcovia navrhovateľa. Odporkyne potvrdili, že pôvodne vzadu stojaci dom bol užívaný dvomi rodinami. Jedna časť tzv. zadná smerujúca k spornej záhrade bola zbúraná potom, ako právni predchodcovia navrhovateľa postavili dom a presťahovali sa doň. Na mieste pôvodného plotu bol vystavaný nový plot. Toto jednoznačne potvrdzovalo, že odporkyne a ich právni predchodcovia nikdy túto časť nekúpili ani fakticky neužívali. K námietke voči trovám uvádza, že rozhodnutie musí presne stanoviť priznanie trov za celé konanie. Okolnosť, že odporkyňa určitú časť k rukám právnej zástupkyne poslala poštovou poukážkou môže predstavovať iba čiastku k zápočtu na konečnú sumu. Bez rozhodnutia ohľadom trov v celom rozsahu by plnenie zo strany odporkýň predstavovalo bezdôvodné obohatenie, keďže v tom čase neexistoval platný právny titul. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a <. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že vo veci došlo k nadobudnutiu vlastníctva navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov vydržaním.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku, priechod a pod.).
K zákonným predpokladom vydržania patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Podľa platnej právnej úpravy novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 OZ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu desiatich rokov v prípade nehnuteľnosti; žiadne ďalšie podmienky na možnosť dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu, vykonanú pred 01. januárom 1992. V tomto smere nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava zák. č. 509/1991 Zb. držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri § 868 a § 872 ods. 6 OZ).
Na strane navrhovateľa boli splnené všetky podmienky pre vydržanie.
K námietkam odporkýň v odvolaní je treba uviesť, že aktívna legitimácia navrhovateľa je bezpochyby daná jeho nástupníctvom po právnej predchodkyni S. O., jeho starej matky, od ktorej zakúpil nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2002 v dobrej viere, že užíva nehnuteľnosti, právoplatne nadobudnuté. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe právneho stavu ako aj stavu faktického a podľa platných právnych noriem. Okolnosť, že odporkyne platili aj za vydržaný pozemok daň z nehnuteľnosti nie je smerodajná pre rozhodnutie o vydržaní tohto pozemku.
K namietanej skutočnosti o zaplatení trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia v neprávoplatnom rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 7C/609/2009-102 odvolací súd uvádza, že tento rozsudok bol v celosti
- teda aj v časti trov konania ako výroku súvisiacom s výrokom vo veci samej - odvolacím súdom zrušený. Z toho dôvodu súd prvého stupňa je povinný v konečnom rozhodnutí znova vyčísliť všetky trovy konania, ktoré sú povinní zaplatiť neúspešní účastníci konania. So zaplatenou časťou trov sa vyporiadajú účastníci po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pri úhrade trov konania.
Ostatné námietky odporkýň, uvedené v odvolaní, sa týkajú obsahu odôvodnenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné - § 202 ods. 4 O.s.p.
Navrhovateľovi ako úspešnému v konaní priznal odvolací súd náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré mala právna zástupkyňa vyčísliť do troch dní, čo však neurobila. Z toho dôvodu s poukazom na ustan. § 151 ods. 2 veta za bodkočiarkou O.s.p. odvolací súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcich len v trovách právneho zastúpenia.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.