Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-1012-2010.pdf
PDF · 63.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/1012/2010
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266., Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti povinnému: Y. X., K.. XX.X.XXXX, O. S. D., Ľ.. S. XXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, Jantárová 30, pod č. EX 2395/2010, o vymoženie 688,73 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu proti povinnému z a s t a v u j e .
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného (Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava) podal dňa 11.10.2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Sokola, súdneho exekútora so sídlom v Košiciach, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 688,73 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 2C/123/2009 zo dňa 18.5.2010 a trov exekúcie.
Dňa 28.10.2010 tunajší súd poveril vyššie menovaného súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému.
Dňa 22.12.2014 požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 62,38 Eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z predložených listín z exekútorského spisu č. EX 2395/2010 súd zistil, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného, ktorým bolo zistené, že povinný sa dlhodobo nezdržiava na adrese trvalého pobytu, nebolo mu ani doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný má dieťa, ktoré je ale v opatere starej matky povinnej,, keďže sa o dieťa nestará. Povinný nevlastní majetok vhodný na predaj. Ide o neprispôsobivého občana. Povinná bola naposledy v zamestnaneckom pomere v roku 2007. Nie je poberateľom dôchodku ani mzdy, nie je spoločníkom v žiadnej obchodne spoločnosti, nemá otvorený účet v banke, nie je evidovaný v živnostenskom registri.
Súd po preskúmaní podnetu exekútora na zastavenie exekúcie, ako aj predložených listín z exekútorského spisu č. EX 2395/2010 má za preukázané, že povinný je nemajetný a pohľadávka oprávneného sa javí ako nedobytná. Vykonávanie ďalších exekučných úkonov do budúcna sa javí ako
neefektívne a neekonomické. Pre posúdenie podmienok na zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase vyhlásenia uznesenia, a nie v budúcnosti. Skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, je významná iba z toho hľadiska, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného tomu nebráni. Exekučný poriadok nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
Zo všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že sú splnené predpoklady pre zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie je v tomto prípade aj v záujme oprávneného, a to z dôvodu nenavyšovania trov exekúcie. Preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Keďže súd rozhodol o zastavení exekúcie, je povinný rozhodnúť aj o trovách exekúcie. Súd ale rozhodnutie o trovách exekúcie ponechal na čas po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.