Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sd/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky G. R., nar. X.X.XXXX, bytom H. F., U. D. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 17.9.2014 č. XXXXXXXXXXX.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave vydaním dňa 17.9.2014 pod č. XXXXXXXXXXX zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ustanovení § 70 a 71.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že citovala ustanovenie § 70 ods. 1 a § 71 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s tým, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Poprad zo dňa 12.8.2014 nie je invalidná, podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej uviedla, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedené v odbornom posudku o invalidite zo dňa 12.8.2014 ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná.

Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným návrhom na preskúmanie navrhovateľka v ktorom namietala, že nesúhlasí s mierou posúdenia zdravotného stavu, lebo jej zdravotný stav po tretej operácii nie je dobrý, má pocity dusenia v krku ako by ju niekto držal za hrdlo. Takýto pocit neustúpil ani po druhej operácií, nepriaznivý stav pretrváva naďalej a po tretej operácií má aj bolesti a opuch krku. Dňa 8.10.2014 bola na vyšetrenie krku formou USG. V ľavo bol zistený nález a ocitla sa vo veľmi zlej situácií pokiaľ ide o jej zdravotný stav. Namietala, že doteraz neboli zohľadnené vedľajšie diagnózy. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 19.1.2015 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Okrem argumentácie uvedenej v odôvodnení, rozhodnutia poukázala na to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia sociálnej poisťovni pobočky Poprad

zo dňa 12.8.2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok , nie je navrhovateľka invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly.

Keďže zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenie nie je na takej úrovni, ktorá by bola podľa ustanovenia § 71 zákona v znení neskorších predpisov zakladala vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá.

Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 11.11.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 9.1.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Odporkyňa konštatovala, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotil, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní s so zdravou fyzickou osobou . Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi ( najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.

Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, máme za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia bol posudok Sociálnej poisťovne pobočky Poprad, posudkového lekára Sociálneho poistenia zo dňa 12.8.2014 ktorý bol vypracovaný za osobnej účasti navrhovateľky. Posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku uviedol, že podľa vyšetrenia navrhovateľky bola zistená výška 160cm pri hmotnosti 75kg s tlakom krvi 130/80 torr pri správnej orientácii, postoj a chôdza je samostatná bez pomôcok, nález oči, ústa, nos, uši v norme. Na krku s priečnou jazvou po ste. jagulárna jamka je vyhladená s diskrétnou palpačnou citlivosťou, kardiopulmunálne je nález obehovo kompenzovaný. Vyšetrením chrbtice a končatín je dokumentovaná amputácia posledného článku ukazováka ľavej ruky.

Posúdené boli navrhovateľkou predložené odborné nálezy a to správa z hospitalizácie na chirurgickom oddelení Ústrednej Vojenskej nemocnice A., zo dňa 29.4.2013, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka bola prijatá za účelom elektívnej operácie pre pravostrannú nodóznu strumu a z objektívneho nálezu vyplýva konštatovanie, že krk je súmerný, pohyblivý, v pravo s mierne hmatnou štítnou žľazou, ktorá sleduje deglutinačný pohyb. Lymfatické uzliny boli nehmatné, náplň jugulárnych vén nebola zvýšená. 24.4.2013 bola vykonaná operácia s konštatovaním, že pravý lalok štítnej žľazy je zväčšený tvorený asi 1,5 cm uzlom, bola vykonaná totálna resekcia pravého laloka s resekciou naliehajúceho isthmu. Predoperačná histologizácia so záverom manignynodózny uzol s fonáciou prechodne zastretou s postupnou úpravou,

normokalcémia bola bez parestézy a ORL nález vykazuje fyziologický stav. Z ďalšej prepravnej správy z chirurgického oddelenia ÚVN A. zo dňa 23.8.2013 vyplýva, že k hospitalizácií došlo za účelom korekcie hypertrofickej jazvy a zrastov a 20.8.2013 bola realizovaná excízia hypertrofickej jazvy s uvoľnením podkožia. Pooperačný priebeh bol nekomplikovaný. Ďalšia prepravná správa z fakultnej nemocnice s poliklinikou v Q. zo dňa 17.5.2014 obsahuje údaj, že ide o pacientku po pravostrannej lobektómii. Štítna žľaza v tom čase ťahanie v jazve prijatá k reexcízii operačnej rany. Vyšetrením krku bolo zistené, že pulzácia karotíd je symetrická, štítna žľaza nezväčšená, uzliny nehmatné. K hospitalizácii došlo na vlastnú žiadosť navrhovateľky za účelom excízie pooperačne vzniknutého keloidu, a 14.5.2014 došlo k excízii. Podľa endokrinologického vyšetrenia zo dňa 30.4.2014 vyplýva, že navrhovateľka u endokrinológa bola prvý krát vyšetrená v auguste 2013. Podľa USG ľavý lalok 12x10x3,2 mm s objemom 2,15ml istmus a pravý lalok nie je vizualizovaný ĽL menších rozmerov konfigurovaný, echogenita difúzne znížená, echoštruktúra hrubozrná bez zrejmých ložiskových patologických zmien s konštatáciou, že krvný obraz je v norme, HT v norme so záverom stav po pravostrannej lobektómii pre nodóznu strumu. Pozákroková hypotyreóza v substitučnej liečbe, arteriálna hypertenzia, tremor pravej hornej končatiny nie je jednoznačne parkinsonského typu. Ďalšie endokrinologické vyšetrenie z 20.6.2014 neuvádza nález a podľa endokrinologického vyšetrenia zo dňa 30.6.2014 na základe laboratórnych vyšetrení bola stanovená zvýšená dávka lieku. Interné vyšetrenie zo dňa 18.6.2014 konštatuje, že pre zvýšený tremor pravej hornej končatiny bolo vykonané EMG vyšetrenie, bolo zistené, že tento má esenciálny charakter pri hyperstenickom habituse, bez vzdušnosti a cyanózy, na krku bol nález v norme, štítna žľaza nezväčšená, s jazvou po operácií, pri dýchaní vezikulárnom čistom. Akcia srdca pravidelná s tupšími ozvami. Na dolných končatinách bez opuchov. So záverom arteriálna hypertenzia druhého stupňa, stav po pravostrannej lobektonómii pre nodóznu strumu pri eufunkcii.

Na základe uvedených nálezov ako choroba bola konštatovaná ateriálna hypertenzia druhého stupňa, ktorá je aj rozhodujúcim zdravotným postihnutím pri zaradení podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení do kapitoly IX. oddiel A položka 10b, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Za iné zdravotné postihnutie a to stav po pravostrannej lobektómii pre nodóznu strumu v substitúcii a eufunkcii nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery.

Výrok posudku o neuznaní navrhovateľky za invalidnú bol odôvodnený tým, že navrhovateľka je po pravostrannej lobektómii štítnej žľazy pre nodóznu strumu. Histologicky ide o benígny uzol, je sledovaná u endokrinológa pre post operačnú hypofunkciu na substitučnej liečbe ktorá popisuje eufunkciu. Ochorenie nie je posudkovo významné. Internista i endokrinológ popisuje arteriálnu hypertenziu druhého stupňa, tlaky sú v normálnych hodnotách, preto bola stanovená stredná hodnota rozpätia, teda s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

Po podaní opravného prostriedku bol posudok vypracovaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne ústredia vysunuté pracovisko v Poprade, na rokovaní dňa 9.1.2015 kedy nedošlo k zmene posudku ani k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Okrem lekárskych nálezov ktoré sú citované vyššie, navrhovateľka predložila endokrinologické vyšetrenie zo dňa 12.11.2014 vrátane ultrazvuku štítnej žľazy kde sa opätovne konštatuje, že u navrhovateľky ide o stav po pravostrannej lobektómii pre noróznu eufunkčnú strunu. Ľavý lalok je bez ložiskových zmien v parenchýme s diagnostickým záverom pozákroková znížená činnosť štítnej žľazy na substitučnej liečbe. Podľa USG krku zo dňa 8.10.2014 je konštatovaný rovnaký záver k štítnej žľaze s tým, že ľavý lalok je rozmerov 10x12x23mm, objem je 1,3mm hrubšej nepravidelnej štruktúry s disperznými drobnými hypoechogennými areami, výraznejšie vaskularizovaný. Na oboch stranách krku je ojedinelá oválna lymfatická uzlina benígneho vzhľadu, v mieste jazvy po strumektómii sú pooperačné zmeny v podkoží avšak bez ohraničeného tekutinového ložiska v oblasti jazvy a okolí. Z interného vyšetrenia zo dňa 11.9.2014 vyplýva koštatácia hypersténie bez dušnosti a cyanózy, s tým, že krk je bez patologického nálezu, štítna žľaza je vľavo nezväčšená v pravo nehmatná s jazvou po operácii. Pri dýchaní vezikulárne čistom s pravidelnou akciou srdca s tupšími ozvami, nález na dolných končatinách je bez opuchov. Z kožného vyšetrenia zo dňa 21.7.2014 vyplýva záver, že je dokumentovaný ružový keloid na krku, stav po operácii štítnej žľazy. Podľa psychologického vyšetrenia zo dňa 17.9.2014 bol aktuálny intelektový

výkon v pásme slabého priemeru so znakmi rozptýlenej pozornosti, reagovaním impulzívnym, kvalita jemno-motorickej koordinácie je znížená, nárast znakov emočnej lability, autosomatických tendencií a znakov depresie, vnímanie citlivejšie vzťahovačnejšie s náladou s prvkami depresie a anxiety. Podľa psychiatrických vyšetrení a to z 10.10.2014 vyplýva objektívny stav, že navrhovateľka je správne orientovaná auto i allopsychicky s primeraným správaním pri lakrimozite so somatickými ťažkosťami na organickom podklade s pocitmi psychosomatickej insuficiencie s obavnosťou, pesimizmom, znížením výkonnosti a poklesom vitality. V klinickom obraze je zároveň depresívno-úzkostné ladenie a oscilujúca tenzia bez kvalitatívnych porúch vnímania a myslenia v zmysle bludov a halucinácií a podľa psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13.11.2014 sa uvádza iba záver, že ide o anxiózne depresívny syndróm ťažšieho stupňa ako reakcia na stresovú situáciu a objektívny psychiatrický nález je minimálny. Podľa psychiatrického vyšetrenia zo dňa 18.12.2014 sa opäť konštatuje správna orientácia všetkými smermi, depresivita, somatické ťažkosti, výrazná emočná a afektívna labilita s obavnosťou s tenziou pri neistote bez bludov, bez halucinácii a bez suicidálnych idácií.

Posudok bol odôvodnený tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je opätovne hypertenzia druhého stupňa s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 20% a za stav po pravostrannej lobektómii pre nodóznu trúmu v substitúcií a pri eufunkcii nebola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne ústredia argumentovala v odôvodnení posudku tým, že u navrhovateľky pre zistený histologický benígny uzol došlo k pravostrannej lobektómii štítnej žľazy a podľa opakovaného endokrinologického vyšetrenia je dokumentovaná primeraná funkcia štítnej žľazy ktorá je substituovaná liekmi. V súvislosti s operáciou štítnej žľazy opakovane boli vykonávané operačné korekcie jazvy vzhľadom k sekundárnemu hojeniu. V súčasnosti v čase vypracovania posudku bola pooperačná jazva keloidne zahojená, ale bez známok zápalu. Ochorenie nie je posudkovo významné aj keď navrhovateľka udávala, že najväčšie zdravotné ťažkosti má v súvislosti s operáciou štítnej žľazy. Posudková lekárka uvádza, že navrhovateľke vysvetlila, že podľa záverov odborných vyšetrení by percentuálne hodnotenie podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení predstavovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 5 až 10% a posudkovo závažnejšia je choroba vysokého tlaku krvi, pre ktorú sa navrhovateľka podrobuje pravidelným kontrolám v internej ambulancii. Vzhľadom na uvedené toto ochorenie je hodnotené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. V súvislosti s nepriaznivým pooperačným zdravotným stavom sa navrhovateľky rozvinul anxiózny depresívny syndróm ktorý je v súčasnosti primerane kompenzovaný liečbou, nie sú prítomné kvalitatívne poruchy vnímania ani myslenia a v popredí sú výrazné neuroastenické črty. V prípade percentuálneho hodnotenia tohto ochorenia by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vykazovala maximálne 20%, čo je ochorenie posudkovo nevýznamné.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 70 ods. 1 podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedeného v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Kritéria pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upravuje § 71 v ods. 1 tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles v schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 71 ods. 3. citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa ods. 6 tohto ustanovenia, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa ods. 7 tohto ustanovenia, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa ods. 8 mieru poklesu, schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 9 citovaného zákona, ak v nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Podľa ods. 10 tohto ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z citovaných posudkov vyplýva, že u navrhovateľky za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol stanovený vysoký tlak krvi a to hypertenzia druhého stupňa ktorá je dokumentovaná predloženým interným vyšetrením. Príloha č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v

kapitole IX. upravuje choroby obehovej sústavy pri všeobecnom posudkovom hľadisku podľa ktorého miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosť sa určí na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy (ergometria, echokardiografia v pokoji a po záťaži, angiografia, flebografia, rádionuklidové vyšetrenie a pod.) V oddiely A) sú upravené srdcové choroby a pod položkou 10 hypertenzia, písm. a) hypertenzia I. žiadne objektívne organové zmeny s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%. Pod písm. b) hypertenzia II.: ľahké orgánové zmeny (hypertrofia ľavej komory, angiopatia, proteinúria, vzostup sérového kreatinínu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15-25% ).

Ak teda u navrhovateľky je konštatovaný vysoký krvný tlak pri liečbe a bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci rozpätia 15- 25% takéto stanovené rozpätie bolo posudkovou lekárkou Sociálneho poistenia ústredia odôvodnené v celkovom posudku. Podľa subjektívneho názoru navrhovateľka tvrdí, rozhodujúcim zdravotným postihnutím je u nej stav po operácii štítnej žľazy. Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení ďalej v kapitole IV. upravuje endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok. Súčasne má uvedené všeobecné posudkové zásady, podľa ktorých miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou závisí od dôsledkov týchto porúch. Odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Položka 9 upravuje poruchy funkcie štítnej žľazy, pod položkou 9.2 je upravená hypofunkcia štítnej žľazy, pod písm. a) dlhodobo kompenzovaná substitúciou (stavy po operáciách štítnej žľazy s miernymi poruchami s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 5-10 %. Pod písm. b) nedostatočne kompenzovaná substitučnou liečbou s prítomnými komplikáciami a s obmedzením výkonnosti organizmu s mierou poklesu schopnosti 25-35%. Z odborných nálezov endokrinológa jednoznačne vyplýva, že funkcia štítnej žľazy je kompenzovaná liečbou.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 10.2.2015 predložila kontrolné psychiatrické vyšetrenie zo dňa 21.1.2015 v ktorom sa konštatuje objektívny nález lucidná, správne auto i allopsychicky orientovaná, depresívne ladenie, ktoré je v priebehu hovoru neodkloniteľné, s pozorovaní tenziu, anxietu stále pocity neistoty, pesimizmus, bludy, halucinácie, suicidálne ideácie nezistené s diagnózou anxiózne-depresívny syndróm ťažkého stupňa ako reakcia na stresovú situáciu. Z psychiatrického hľadiska stav nie je kompenzovaný.

Z citovaných ustanovení § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že nepriaznivý zdravotný stav u navrhovateľky je možné považovať za dlhodobý v prípade, že sa poistenec podrobuje liečbe najmenej rok a po absolvovaní medikamentóznej liečby odborný lekár psychiater musí konštatovať, že táto liečba nemá za následok zlepšenie psychického stavu pacienta. Z navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov vyplýva, že navrhovateľka prvé psychologické vyšetrenie absolvovala až dňa 17.9.2014, a teda o dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu by mohlo ísť až po dátume 17.9.2015 pri závere odborného lekára psychiatra o trvale nepriaznivom zdravotnom stave, pokiaľ ide o psychický stav navrhovateľky.

Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že rozhodnutie v spojení s posudkom sociálnej poisťovne pobočky bolo vydané na základe dostatočného zisteného skutkového stavu a posudky sú presvedčivo odôvodnené.

Navrhovateľka teda v konaní nepreukázala, že by jej zdravotné poškodenia dosahovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% a teda nepreukázala, že je invalidná.

V súlade so zákonom teda postupovala odporkyňa ak napadnutým rozhodnutím žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietla.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal pretože navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemala nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.