Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-326-2014.pdf
PDF · 104.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/326/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. X., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., Q. Xa, W., dieťa rodičov, matky: F. X., trvale bytom W., W.., zastúpená U.. P. O., advokátkou so sídlom v W., AK, W. X a otca: T. X., trvale bytom W., W., na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.9.2014, tunajšiemu súdu podaným dňa 16.9.2014, sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej D. X., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy X.XXX,-Sk mesačne na sumu XX,-€ mesačne od 1.9.2014. Dôvodil tým, že od 1.9.2014 je nezamestnaný, v evidencii úradu práce a v jeho reálnych finančných možnostiach nie je naďalej uhrádzať stanovenú vyživovaciu povinnosť. Okrem vyživovacej povinnosti dcére poskytuje každý mesiac vreckové XX až XX,-€ a každý druhý víkend dcéra trávi v jeho domácnosti, kde jej zabezpečuje všetky potreby. V súčasnosti má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, dňa 10.8.2013 sa mu narodil syn a jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je na materskej dovolenke.
Matka s návrhom nesúhlasila s tým, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by zakladala dôvod pre zníženie výživného. Otec síce stratil zamestnanie, avšak od 7.1.2015 je znovu zamestnaný, bolo mu vyplatené aj odstupné, takže v čase evidencie na úrade práce mal príjem ešte vyšší, než kým pracoval. Tiež poukázala na to, že výživné bolo určené pred desiatimi rokmi, maloletá má už XX rokov a v dôsledku fyzického vyspievania sa zvýšili náklady na jej výživu.
Kolízny opatrovník odporučil návrh zamietnuť, keďže nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.8.2005, č.k. 32C/45/2005, bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválenou rodičovskou dohodou upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že bola zverená do matkinej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný výživným v sume X.XXX,-Sk. Zároveň súd upravil aj styk otca s maloletou. V tej dobe vychádzal súd z preukázaných príjmových pomerov rodičov, u matky zamestnanej v Nemocnici P. E. v pracovnej pozícii zdravotná sestra cca XX.XXX,-Sk (XXX,XX €) netto mesačne a u otca zamestnaného vo firme B. W.,
Y.., cca XX.XXX,-Sk (X.XXX,XX €) netto mesačne. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Maloletá bola vo veku Q. roka.
V súčasnosti sa osobný stav matky ani okruh jej vyživovacích povinností nezmenil. Je zamestnaná ako zdravotná sestra v Nemocnici X. P. v W., kde v dobe od septembra do decembra 2013 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok XXX,XX € a v roku 2014: XXX,XX €. Podľa vlastného udania od januára 2015 bude mať zárobok nižší pre skrátenie počtu odpracovaných dní na pohotovosti v dôsledku prijatia ďalšieho pracovníka. V obchodnom ani v živnostenskom registri zápis nemá. Daňové priznanie za rok 2013 nepodala. V sledovanom období nemala vyplácané žiadne dávky prostredníctvom sociálnej poisťovne. Je výlučnou vlastníčkou dvojgarsónky na W. X v W., kde žije sama s maloletou, iné nehnuteľnosti nevlastní. Mesačná výška hypotekárneho úveru, ktorým je byt matky zaťažený, je zatiaľ XXX,XX € a od 15.3.2015 sa zvýši na XXX,XX €. V apríli 2014 sa matka podrobila onkologickej operácii, práceneschopná ale nebola, v tom čase čerpala dovolenku. Trvalo zvýšené výdaje spojené s výživou pre zdravotný stav nemá.
Otec je naďalej rozvedený, žije ale v spoločnej domácnosti so súčasnou partnerkou, matkou jeho druhého dieťaťa T. X., narodeného dňa XX.X.XXXX. V živnostenskom ani v obchodnom registri vedený nie je. Daňové priznanie za rok 2013 nepodal. Dňa 7.1.2015 nastúpil do zamestnania vo firme Y., X., podľa pracovnej zmluvy ide o pracovný pomer na dobu neurčitú s 3-mesačnou skúšobnou dobou, s pracovným časom 40 hodín týždenne a pracovným zaradením X. I. X.. Prílohu č. 1 k pracovnej zmluve, „dohodu o mzde“ otec súdu nepredložil. Jeho predchádzajúci pracovný pomer v X. S., a.s. skončil 31.8.2014 z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa s vyplatením odstupného vo výške 7- mesačného zárobku. V dobe od septembra do decembra 2013 tu mal priemerný čistý mesačný príjem X.XXX,XX € a za obdobie január až august 2014: X.XXX,XX € v rátane vyplateného odstupného, pričom jeho čistý príjem za mesiac august 2014 bol XX.XXX,XX €. Priemerný čistý mesačný príjem otca bez mesiaca august 2014, teda za obdobie január až júl 2014, činil v priemere X.XXX,XX €. Počas evidencie na úrade práce mal nárok od 1.9.2014 na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu XX,XXXX € na obdobie šiestich mesiacov. Z evidencie úradu práce bol vyradený 7.1.2015 z dôvodu nástupu do zamestnania. Partnerka otca je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške XXX,XX € mesačne s nárokom do 31.8.2016. K svojim osobným pomerom otec vypovedal, že je absolventom elektrotechnickej priemyslovky, vo vyštudovanom odbore aj pracuje. Je trvalo prihlásený k pobytu na adrese, kde aj fyzicky býva s partnerkou a ich dieťaťom, vlastníkmi bytu sú jeho rodičia, ktorí zasa obývajú dvojgarsónku na N. X, ktorej je on vlastníkom. Z cenného hnuteľného majetku má vo vlastníctve 8-ročný osobný automobil P. I., ktorý kúpil pred 5-timi rokmi. Jeho zdravotný stav mu nezvyšuje náklady na výživu ani mu neobmedzuje pracovnú spôsobilosť. Jeho partnerka inú vyživovaciu povinnosť, než k ich spoločnému dieťaťu, nemá.
Maloletá je vo veku bezmála šestnásť rokov, v školskom roku 2014/2015 študuje v kvinte Q. gymnázia na E. XX v W.. Jej športové oblečenie a obutie na školský rok podľa matky predstavuje odhadom XXX,- €, mimo toho platí raz ročne za sústredenie, jeden až dvakrát štartovné na medzištátne preteky, každý druhý víkend jej dáva peniaze na stravu na preteky v rámci W., v minulom roku sa maloletá zúčastnila majstrovstiev X. v A. N., kde jej matka dala XX,-€. Za cestovné MHD maloletá mesačne vynakladá XX,XX €. Najmenej jedenkrát v mesiaci platí XX,-€ za doučovanie matematiky a angličtiny. Podľa predloženého potvrdenia zdravotníckeho zariadenia v dôsledku zvýšenej kazivosti zubov potrebuje mesačné ošetrenia, čo predstavuje podľa udania matky XX,-€. Pre bolestivú menštruáciu musí maloletá užívať antikoncepciu, čo je výdaj XX,XX € mesačne. Gynekológom má odporučenú vakcináciu proti rakovine krčka maternice pre genetickú dispozíciu, ide o celkovo tri vakcíny po XX,-€, ktoré si matka z finančného hľadiska dovoliť nemôže. Maloletá je liečená aj na neurológii pre migrény, za naordinované lieky dopláca mesačne X,-€.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od určenia doterajšieho výživného na maloletú uplynula doba deväť a pol roka. V tom čase bola šesť a pol ročná, zhruba o mesiac bude mať šestnásť rokov. Za predošlé obdobie prešla od nástupu na povinnú školskú dochádzku až do kvinty osemročného gymnázia, aktívne sa venuje športu, má zdravotné problémy, ktoré v útlom veku nemala, vyžadujúce si výdaje za lieky, resp. ošetrenie.
Matka bola už v minulom období zamestnaná v rovnakej pracovnej pozícii ako je aj teraz, jej priemerný čistý mesačný zárobok medzičasom vzrástol o XXX,XX €. Je výlučnou vlastníčkou dvojgarsónky zaťaženej hypotekárnym úverom k čomu otec poznamenal, že matka spláca len tretinu hodnoty bytu, nakoľko v rámci majetkového vyporiadania jej vyplatil dve tretiny z ceny bytu. Osobný stav matka nezmenila, naďalej vyživuje len maloletú D..
Otcovi pribudla dňa 10.8.2013 vyživovacia povinnosť k synovi T., s ktorého matkou žije v partnerskom zväzku. Nakoľko otec manželstvo s matkou maloletého neuzavrel, nevznikla mu k nej zákonná vyživovacia povinnosť ako k manželke v súlade s ustanovením § 71 Zák. o rodine, ale iba povinnosť v zmysle § 74 Zák. o rodine. Partnerka otca čerpajúca rodičovskú dovolenku a v súvislosti s tým poberajúca rodičovský príspevok, ako osoba spolubývajúca s otcom v spoločnej domácnosti, musí taktiež participovať na nákladoch spojených s vedením tejto domácnosti v rozsahu svojich príjmových možností. Otec je vlastníkom dvojgarsónky, v tejto však bývajú jeho rodičia a on s partnerkou a dieťaťom zase v byte rodičov. Jeho predchádzajúci pracovný pomer v X. S., Y. skončil 31.8.2014 z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa s vyplatením odstupného vo výške 7-mesačného zárobku. V porovnaní s minulým obdobím tu dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vyšší o XXX,-€, berúc do úvahy priemerný čistý zárobok bez posledného mesiaca august 2014, kedy mu bolo vyplatené odstupné. Jeho evidencia na úrade práce trvala do 7.1.2015, pričom mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu XX,XXXX €. To znamená, že za obdobie od ukončenia pracovného pomeru do ukončenia evidencie na úrade práce a nástupu k súčasnému zamestnávateľovi mal otec celkový mesačný príjem vyšší, než v dobe trvania pracovného pomeru v X. S., Y., kedy bol tento tvorený priemerným mesačným zárobkom - vyplateným odstupným a podporou v nezamestnanosti, pričom jeho nezamestnanosť trvala len štyri mesiace a šesť dní a vyplatené odstupné mu pokrylo až sedem mesiacov, teda obdobie september 2014 až marec 2015. Dňa 7.1.2015 otec nastúpil do zamestnania vo firme Y., X. do pracovného pomeru na dobu neurčitú s 3-mesačnou skúšobnou dobou s pracovným časom 40 hodín týždenne a s pracovným zaradením X. I. X.. Prílohu č. 1 k pracovnej zmluve, „dohodu o mzde“ otec súdu však nepredložil, nepreukázal teda výšku zárobku u súčasného zamestnávateľa.
Majetkové pomery rodičov sú v podstate totožné, obaja sú vlastníkmi rovnako veľkých bytov. Keďže matka s dcérou žije sama, financuje ich domácnosť len zo svojho príjmu na rozdiel od otca žijúceho s partnerkou, ktorá sa musí tiež zúčastňovať finančne na vedení ich domácnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Maloletá sa sústavne pripravuje štúdiom na strednej škole na svoje budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodičov k nej teda naďalej trvá.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Maloletá vo svojom veku už nie je odkázaná na osobnú opateru matky tak, ako v predchádzajúcom období, avšak s ohľadom na ich spoločné bývanie je nutné chápať matkinu starostlivosť o ňu v kontexte zabezpečovania spoločného stravovania, údržby spoločnej domácnosti, či inej pomoci, napr. pranie, žehlenie a pod.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Takýmito výdavkami rodiča sú napr. dobrovoľné finančné záväzky voči právnickým či fyzickým osobám (pôžičky, úvery, leasingy), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si týchto finančných záväzkov, alebo súdom určených povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko v závislosti od veku.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri.
Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.
Ako vyplýva z dikcie zákona (§ 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť len vtedy, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov sa môže týkať samotného maloletého dieťaťa, alebo niektorého z jeho rodičov, prípadne všetkých zúčastnených, t.j. aj dieťaťa aj rodičov.
Akékoľvek zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu znamená pokles dovtedajšej životnej úrovne dieťaťa, preto je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Pokiaľ ale nastanú na strane rodiča výživou povinného také podmienky, ktoré odôvodňujú zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, musia byť zohľadnené v novej výške výživného aj v neprospech oprávneného.
Otec opiera svoj návrh o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej o zmenu pomerov spočívajúcu v strate zamestnania a narodení druhého dieťaťa.
Za zmenu pomerov u rodiča výživou povinného, majúcu negatívny dopad na maloleté dieťa v zmysle redukcie jeho doterajšieho príspevku na výživu od tohto rodiča, treba považovať taký stav, kedy rodič už nie je schopný poskytovať dieťaťu primeranú výživu následkom ubudnutia jeho možností a schopností pre plnenie vyživovacej povinnosti. Tento môže byť trvalého alebo dlhodobého charakteru, napr. v dôsledku závažného ochorenia či úrazu, pre ktoré nie je rodič spôsobilý vykonávať ďalej svoje povolanie, resp. akúkoľvek zárobkovú činnosť, prípadne u neho nastalo aj zvýšenie nákladov na jeho vlastnú obživu (za lieky, diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky a pod.)., alebo v dôsledku dlhodobého či trvalého zníženia jeho príjmu napr. počas práceneschopnosti, čerpania rodičovskej dovolenky, odchodu do starobného dôchodku, invalidizácie, tiež pribudnutia ďalších vyživovacích povinností a pod., to všetko v neprospech maloletého dieťaťa voči ktorému je výživou povinný.
Samotná strata zamestnania, aj keď bez subjektívneho zavinenia rodiča, teda ako aj v prípade otca maloletej pre organizačné zmeny u zamestnávateľa, neznamená automaticky takú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti. Nejedná sa totiž o stratu či úbytok možností a schopností pre plnenie vyživovacej povinnosti, ktoré sú dané aj takými kritériami, ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie, odbornosť, dĺžka a druh praxe, pracovné skúsenosti, fyzický vek, zdravotný stav, čo všetko vytvára podmienky pre uplatnenie sa občana na trhu práce. V neposlednom rade je podstatné aj to, v akej lokalite rodič žije, či v oblasti, ktorá ponúka dostatok pracovných príležitostí v rámci štátneho či súkromného sektoru, napr. hlavné mesto, alebo v oblasti s ich akútnym nedostatkom.
Otec maloletej býva v W., je v produktívnom veku (necelých XX rokov), jeho zdravotný stav mu nezvyšuje náklady na výživu ani mu neobmedzuje pracovnú spôsobilosť, je absolventom elektrotechnickej priemyslovky a vo vyštudovanom odbore má aj prax.
Od doby podania návrhu na súd sa situácia u otca zmenila tým, že jeho evidencia na úrade práce sa skončila, pričom nevyčerpal ani celé podporné obdobie, keď sa po štyroch mesiacoch opäť zamestnal. Výšku terajšieho zárobku otec nepreukázal. Pokiaľ by však aj v súčasnom zamestnaní dosahoval mzdu na úrovni mzdy minimálnej, čo je ale s poukazom na jeho odbornosť a doterajšiu prax, ale tiež pracovné zaradenie vysoko nepravdepodobné, v jeho možnostiach a schopnostiach je naďalej podieľať sa na výžive maloletej minimálne v doterajšom rozsahu. Tieto jeho schopnosti a možnosti nie sú oslabené ani tým, že mu pribudla jedna nová vyživovacia povinnosť k synovi pochádzajúcemu z jeho partnerského vzťahu.
U maloletej bola preukázaná zmena pomerov od ostatného rozhodnutia súdu jednak uplynutím značnej doby, za ktorú primerane fyzicky a psychicky vyspela, teda zvýšením jej odôvodnených nárokov od šesťročného dieťaťa až do veku blízkom dospelosti, ako aj vývojom životných nákladov za predošlých bezmála desiatich rokov. Súčasné výživné X.XXX,-Sk = XXX,XX € predstavujúce v priemere necelých X,- € na jeden deň kalendárneho mesiaca už nezodpovedá veku maloletej a potrebám z neho odvodených pri jej zvýšených výdajoch súvisiacich so štúdiom na športovej škole a so zdravotným stavom.
Pokiaľ otec dôvodí aj tým, že športové aktivity a oblečenie maloletej hradil s jej matkou na polovicu, tiež jej dával peniaze na doučovanie a v minulom roku jej otvoril dva účty, sporiaci a študentský, na ktoré posiela mesačne XX,-€ na každý, pričom s jedným účtom môže maloletá aj sama disponovať a v minulosti jej založil stavebné sporenie, týmto nemôže kompenzovať svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá slúži na každodenné uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Súdom určenú vyživovaciu povinnosť otec nemôže nahrádzať formou príspevkov priamo maloletému dieťaťu, keďže táto je stanovená rozsudkom konkrétnou sumou a príjemcom výživného až do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa je matka, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade vyživovaciu povinnosť otca nie je možné znížiť pre nejestvujúcu trvalú, resp. dlhodobú zmenu pomerov na jeho strane, pre ktorú by si nemohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére aspoň v doterajšej sume.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených
- § 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)