Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-138-2003.pdf
PDF · 71.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/138/2003
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa pobočka Dunajská Streda, so sídlom Galantská cesta 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: KLARVAN SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 34 151 176, so sídlom 930 39 Zlaté Klasy 129, výmaz z Obchodného registra dňa 04.03.2011, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod spisovou značkou EX 1253/2003, o vymoženie 1 778,53 eura (53 580,- Sk), o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu zastavuje.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 22.04.2003, podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Platobný výmer Sociálnej poisťovne pobočky Dunajská Streda zo dňa 08.11.2002, č.: 700-6736-6023/2002. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2002.Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 20.04.2003.
Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 05.05.2003 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Dňa 10.04.2014 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko povinný bol dňa 04.03.2011 vymazaný z Obchodného registra. Súčasne si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 39,35 EUR.
Konajúci súd skúmal podmienky konania v zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. a zistil, že je tu iný dôvod pre ktorý je nutné exekúciu zastaviť. V konaní nastala neodstrániteľná prekážka postupu, nakoľko povinný bol dňa 04.03.2011 vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, t.j. povinnosti z exekučného titulu neprešli na právneho nástupcu povinného.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 ( Ex. por. ).
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods.4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V predmetnom exekučnom konaní bola účastníkom konania na strane povinného právnická osoba, ktorá dňa 04.03.2011 zanikla bez právneho nástupcu a preto súd s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že aj keby povinnosť z exekučného titulu prešla na právneho nástupcu povinného, nebolo by možné v exekúcii pokračovať nakoľko v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v platnom znení, dňa 16.12.2012 uplynula 10-ročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia.
Pri rozhodovaní o tom ktorého z účastníkov zaviazať na náhradu trov exekúcie súd prihliadal na to, že podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného - ako právnickej osoby mať práva a povinnosti, zanikla výmazom z Obchodného registra, vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného, ako aj na to, že exekučný titul sa stal po začatí exekúcie neúčinným, súd nemohol zaviazať povinnú osobu (resp. právneho nástupcu povinnej osoby) na náhradu trov exekúcie.
Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd. Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať.
Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku
- výmazu povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného
konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý v ňom prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie nie z dôvodu, že by súdny exekútor nemal nárok na ich náhradu, ale z dôvodu, že na ich náhradu nie je koho zaviazať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 58 ods. 5 EP).
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné ( § 202 ods. 2 Os.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).