Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-100-2019.pdf
PDF · 93.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: U., o zaplatenie 251,18 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 251,18 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 251,18 € od 19.3.2019 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2019 voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 251,18 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.3.2019. V žalobe uviedla, že poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou (na základe verejného zdravotného poistenia) len v čase existencie poistného vzťahu v zdravotnej poisťovni, ktorá vykonáva jeho zdravotné poistenie. V prípade, ak nastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik účasti fyzickej osoby - poistenca na verejnom zdravotnom poistení a tým aj zánik poistného vzťahu s konkrétnou poisťovňou, je poistenec povinný v zákonom stanovenej lehote túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, ktorá v čase trvania poistného vzťahu vykonáva jeho zdravotné poistenie. Ďalej uviedla, že dňa 1.6.2018 prijala formulár E104DE, v ktorom zahraničná poisťovňa potvrdzuje, že žalovaný jej jej poistencom odo dňa 17.9.2007. Formulár E104 je štandardizovaný európsky formulár potvrdzujúci doby poistenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si nesplnil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť v súvislosti so zánikom jeho zdravotného poistenia u žalobkyne, žalobkyňa v období od 17.9.2007 do 1.6.2018, t.j. v období, kedy žalovaný nebol jej poistencom, uhrádzala za žalovaného náklady zdravotnej starostlivosti v omyle, že žalovaný je jej poistencom. Do tohto omylu uviedol žalobkyňu práve žalovaný svojim konaním v rozpore s citovanou legislatívou (§ 3 ods. 2 písm. a/, § 3 ods. 2 písm. c/, § 5 ods. 2 a § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z.). Výzvou zo dňa 28.9.2018 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu predmetných, neoprávnene uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti, ako aj poštovného za doručenie predmetnej výzvy na úhradu spolu v sume 251,18 €. Výzva bola žalobkyni vrátená s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Opakovanou výzvou na úhradu zo dňa 25.2.2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu predmetnej pohľadávky. Vo výzve žalobkyňa poskytla žalovanému 15-dňovú lehotu od doručenia výzvy, určenú na úhradu predmetnej pohľadávky, ktorá uplynula dňa 18.3.2019. Od 19.3.2019 je tak žalovaný v omeškaní s úhradou pohľadávky žalobkyne. Žalovaný do podania tejto žaloby pohľadávku žalobkyne neuhradil.
2. Súd najprv doručoval žalobu žalovanému prostredníctvom polície na adresu uvedenú v žalobe, t.j. O.. Polícia dňa 20.2.2021 súdu oznámila, že od osôb bývajúcich na uvedenej adrese zistila, že
žalovaný už viac ako 10 rokov žije v Nemecku, pravdepodobne v meste D., bližšie informácie však uviesť nevedeli. Podľa ich informácií mal žalovaný v minulosti používať priezvisko „L.“, či je tomu tak doteraz, nevedeli. Lustráciou v dostupných systémoch polícia zistila, že žalovaný mal naposledy (od 29.11.2011 do 30.11.2011) nahlásený trvalý pobyt na adrese F. 3. Následne sa súd doručoval žalobu žalovanému postupom podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13.11.2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch, keď dňa 5.5.2021 požiadal príslušný nemecký súd o doručenie žaloby žalovanému na adresu F. a to v súlade s právnym poriadkom Nemeckej spolkovej republiky. Z osvedčenia o doručení alebo nedoručení písomnosti vyplneného príslušným nemeckým súdom, doručeného tunajšiemu súdu dňa 21.7.2021 vyplynulo, že žaloba s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená poštou v súlade s nemeckým právnym poriadkom dňa 16.6.2021, a to vložením zásielky do poštovej schránky na uvedenej adrese.
4. Účinky doručenia a dôkazov vykonaných v cudzine cudzím orgánom na žiadosť slovenského súdu rieši ustanovenie § 60 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej tiež len „ZoMPSaP“), podľa ktorého doručenia vykonané na dožiadanie slovenského justičného orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi cudzieho práva, ak vyhovujú slovenským predpisom. Základným princípom pritom je, že doručenie vykonané cudzím orgánom na žiadosť slovenského súdu je účinné, ak je v súlade s predpismi dožiadaného štátu. Ide o dôsledok skutočnosti, že dožiadaný cudzí orgán v zásade vybavuje dožiadanie podľa svojho právneho poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia ZoMPSaP sa účinnosť doručenia podľa slovenského právneho poriadku skúma len subsidiárne v prípade, že by doručenie v cudzine nebolo vykonané v súlade s cudzími predpismi. Slovenský súd preto nemusí žiadať cudzí orgán o doručenie písomnosti v cudzine do vlastných rúk, aj keby sa podľa slovenských predpisov vyžadovalo takéto doručenie, keďže vzhľadom na § 60 ZoMPSaP pre účinnosť doručenia v cudzine stačí, ak cudzí orgán doručí písomnosť spôsobom, ktorým sa takáto písomnosť doručuje podľa jeho právneho poriadku.
5. Súd preto vychádzal z toho, že žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej bola žalovanému riadne doručená dňa 16.6.2021. Žalovaný sa k nej doposiaľ nevyjadril.
6. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
7. V prejednávanej veci súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. vyhlásil dňa 21.12.2022 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 7.12.2022.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
9. Z formulárov E104 DE, označených ako „Potvrdenie o úhrne období poistenia, zamestnania alebo bydliska“ vystavených pre žalobkyňu dňa 18.5.2018 nemeckou zdravotnou poisťovňou, vyplýva, že žalovaný (vo formulároch má uvedené priezvisko „L.“) bol jej poistencom v období od 17.9.2007 do 18.5.2018. Uvedené formuláre boli žalobkyni doručené dňa 1.6.2018. Z dokladu označeného ako „S-022 Priebeh poistiek poistenca“ je zrejmé, že žalovaný bol od 17.9.2007 poistený v inej zdravotnej poisťovni. Z náhľadu na výpis z účtu poistenca - zdravotná starostlivosť za obdobie od 17.9.2007 do 1.6.2018, vystaveného žalobkyňou a týkajúceho sa žalovaného, je zrejmé, že žalobkyňa v období od 1.10.2007 do 1.4.2018 uhradila za žalovaného kapitačný paušál jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v celkovej sume 247,82 €. Listom zo dňa 28.9.2018 žalobkyňa oznámila žalovanému, že podľa jej evidencie si žalovaný svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť splnil oneskorene, a to až 1.6.2018, z ktorého dôvodu žalobkyňa za neho uhradila vecné dávky (zdravotnú starostlivosť, kapitačné platby) aj v čase zániku poistného vzťahu od 17.9.2007 do 1.6.2018, hoci už na ne od žalobkyne nemal nárok. Z tohto listu vyplýva, že náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré uhradila žalobkyňa, boli v sume 249,48 € (jednalo sa o všeobecnú ambulantnú starostlivosť, kapitačné platby), čo spolu s nákladmi konania (poštovné) vo výške 1,70 € predstavovalo spolu 251,18 €. Žalobkyňa zároveň vyzvala žalovaného na úhradu tejto sumy v lehote 15 dní od doručenia tohto listu. Uvedený list adresovaný žalovanému bol doručený do sféry žalovaného dňa 5.10.2018, t.j. dňom jeho uloženia na pošte. Listom
zo dňa 25.2.2019 žalobkyňa opakovane vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy 251,18 € v lehote 15 dní. Uvedený list bol žalovanému doručený dňa 4.3.2019.
10. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).
11. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
12. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.
13. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť. K aplikácii nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v predmetnej veci daný jednak preto, že žalovaný má podľa údajov uvedených v registri obyvateľov štátne občianstvo Nemeckej spolkovej republiky, ako aj tým, že bydlisko žalovaného je na adrese v Nemeckej spolkovej republike. Z hľadiska teritoriálnej pôsobnosti a časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na Slovenskú republiku, ako aj Nemeckú spolkovú republiku a uplatňuje sa od 10.1.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože v danom prípade ide spor medzi žalobkyňou a žalovaným o úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
14. Právomoc slovenských súdov je v predmetnej veci daná v zmysle čl. 7 ods. 2 nariadenia. Zo šetrenia polície vykonaného v rámci doručovania žaloby mal totiž súd za preukázané, že žalovaný má bydlisko na území členského štátu (v Nemeckej spolkovej republike), pričom žalobkyňa si v tomto konaní voči žalovanému uplatňuje nárok z mimozmluvnej zodpovednosti a k skutočnostiam zakladajúcim tento jej nárok (k nesplneniu oznamovacej povinnosti žalovaným a následnému vyplateniu nákladov zdravotnej starostlivosti) došlo na území Slovenskej republiky.
15. Podľa § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
16. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), účinného od 11.1.2009, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.
17. Pokiaľ ide o rozhodné právo, z § 15 ZoMPSaP, ako aj čl. 4 ods. 1 neskôr účinného nariadenia Rím II vyplýva, že rozhodným právom v tomto spore je právo Slovenskej republiky.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), v znení účinnom do 30.4.2010, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).
19. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona, v znení účinnom do 31.12.2008, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.
20. Podľa § 3 ods. 2 písm. c/ zákona, v znení účinnom do 31.7.2011, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
21. Podľa § 5 ods. 2 prvá veta zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a/ až c/, alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
22. Podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zákona, v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
24. Podľa § 9 ods. 7 písm. d/ zákona, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c/.
25. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
26. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že právo na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť príslušnou zdravotnou poisťovňou má iba osoba, ktorá je v čase jej poskytnutia poistencom. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol do 16.9.2007 poistencom žalobkyne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému od 17.9.2007 vzniklo zdravotné poistenie v cudzine, konkrétne v Nemeckej spolkovej republike. Žalovaný, ktorému zaniklo verejné zdravotné poistenie k 16.9.2007 v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ zákona, skutočnosti rozhodujúce pre jeho zánik neoznámil žalobkyni v zákonom stanovenej lehote 8 dní vyplývajúcej z § 23 ods. 1 písm. c/ zákona. Žalobkyňa sa až z oznámenia zahraničnej poisťovne doručenej jej 1.6.2018 dozvedela, že žalovaný jej od 17.9.2007 poistencom tejto poisťovne. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v období od 17.9.2007 do 1.6.2018, kedy žalovaný nebol jej poistencom, uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za žalovaného kapitačné platby v celkovej sume 249,48 €, súd jej s poukazom na § 9 ods. 7 písm. d/ zákona priznal nárok na úhradu týchto nákladov v uvedenej sume. Súd zároveň priznal žalobkyni aj sumu 1,70 €, uplatnenú titulom poštovného, ktoré predstavujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Celkovo tak súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 251,18 €.
30. Vzhľadom na to, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z omeškania. Keďže čas splnenia dlhu v danom prípade nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí, súd vychádzal z § 563 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania až márnym uplynutím 15 dňovej lehoty na plnenie uvedenej vo výzve na úhradu. Žalovanému bola táto výzva doručená už 5.10.2018, pričom posledný deň 15 dňovej lehoty na plnenie pripadol na 22.10.2018 (20.10.2018 bola sobota). Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňa 23.10.2018,
kedy bola výška úrokov z omeškania 5 % ročne. Súd viazaný petitom žaloby však žalobkyni priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 251,18 € až od ňou požadovaného dátumu 19.3.2019 do zaplatenia.
31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Žalobkyňa síce mala vo veci plný úspech, v konaní jej však žiadne trovy nevznikli, súd jej preto nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal (viď R 72/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).