Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_6P-12-2014.pdf
PDF · 93.18 KB
No categories available
6P/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci navrhovateľa I. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. I. XXXX/XX, XXX XX Q., t. č. V. C. XX, XXX XX Q., SZČO, občana SR, proti odporkyni Ž. H., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. I. XXXX/XX, XXX XX Q., zam. v spoločnosti E. T. T.. I.. N.. ako predajca, občianky SR, za účasti mal. I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Krupina, o návrhu na rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa I. H., nar. XX. XX. XXXX a odporkyne Ž.D.V. H., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Krupina vo zväzku 7, ročník 1998, na strane 93, pod poradovým číslom 41 r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e mal. I. H., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Navrhovateľ je p o v i n n ý platiť výživné na mal. I., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 60,- Eur mesačne, splatné vždy do 15-teho dňa vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.
Súd výsluchom účastníkov konania, ako aj na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu, z predložených listinných dôkazov a to sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, dokladu o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov, správy o šetrení rodinných pomerov zo dňa 15. 08. 2014, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen - pracovisko Krupina zo dňa 25. 08. 2014, správy spoločnosti M., T.. I.. N.. zo dňa 28. 08. 2014, vyjadrenia k návrhu zo dňa 02. 09. 2014, zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 25. 02. 2004, rozhodnutie T. X. T. D. N. O., zo dňa 15. 05. 2014, správy o povesti zo dňa 02. 09. 2014, potvrdenia o výške príjmu zamestnanca zo dňa 14. 05. 2014, fotokópií výplatných pások, lekárskej správy R.. Y. Š. zo dňa 19. 08. 2014, potvrdeniek o platbách v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, pracovnej zmluvy zo dňa 30. 06. 2014, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX v Rímskokatolíckom kostole v Krupine. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Krupina vo zväzku 7, ročník 1998, na strane 93,
pod poradovým číslom 41. Tak u navrhovateľa ako aj u odporkyne ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza maloletý syn I., nar. XX. XX. XXXX. Posledným spoločným bydliskom bolo mesto Q..
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že s manželkou sa zoznámil 4 roky pred uzavretím manželstva a to v roku 1994, Postupom času sa vzťah s ňou prehĺbil a po 4-ročnej známosti uzatvorili manželský zväzok. Vo vzťahu neboli vážnejšie nezhody, alebo konflikty až do roku 2009. V tomto roku začala odporkyňa na navrhovateľa reagovať podráždene, začalo dochádzať k roztržkám, rozporom v názoroch, ktoré prehĺbili vzťahovú krízu tak po citovej, ako aj intímnej stránke. Odporkyňa dávala navrhovateľovi najavo nedôveru voči jeho osobe, žila si svoj vlastný život. Už dlhší čas si vzájomne neprejavujú úctu, rešpekt a netrávia spolu voľný čas. Navrhovateľ v závere uviedol, že k manželke stratil citový vzťah a nevidí nádej na obnovu manželstva. Nemal preto, za takejto situácie, záujem zotrvať v manželstve pretože manželstvo považoval za hlboko a trvalo rozvrátené.
Na otázku sudcu uviedol, že dôvodom rozvratu manželstva bol flegmatický prístup manželky voči nemu. Neprejavovala žiaden záujem o neho, pričom on sa s ňou na túto tému rozprával, snažil sa hľadať riešenia, avšak bezvýsledne. V tomto období nevidel zo strany manželky opätovanú snahu o obnovenie spolužitia, neprejavovala voči nemu žiadne náznaky citovej náklonnosti, nechytila ho za ruku, nedali si bozk a pod. Keď jej toto vyčítal a hovoril, že takýto stav nie je dobrý a vadí mu to, odporkyňa mu odpovedala, že nemá na neho náladu a ani záujem vec riešiť. Navrhovateľ bol zamestnaný v spoločnosti M. T.. I.. N.. Q. od konca marca 2014 do 16. 06. 2014, kedy bol pracovný pomer ukončený dohodou z toho dôvodu, že sa „uzavreli miesta“ u zamestnávateľa; a navrhovateľ sa dostal do takej pozície pracovného zaradenia, kde bolo jeho miesto označené ako nadbytočné. Následne si navrhovateľ „založil živnosť“, pričom predmet jeho živnostenskej činnosti bola oblasť kamenárstva a pomocných stavebných prác. Dal súdu k nahliadnutiu faktúru č. 1/2014 s dňom vystavenia 02. 09. 2014 ktorú vystavil odberateľovi N. P., Ž. X, XXX XX Q. s výškou fakturovanej sumy 425,- Eur za pomocné murárske práce. Faktúra bola uhradená na účet navrhovateľa, pričom platcom DPH nie je. Ďalej predložil doklad o svojom príjme od zamestnávateľa spoločnosti T. T. T.. I.. N.. za mesiac marec, máj, jún 2014, pričom výplata v marci predstavovala čiastku 52,88 Eur, v máji 345,88 Eur a v júni 162,19 Eur. V apríli zarobil 436,53 Eur.
Odporkyňa uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, ktoré súdu doručila. S návrhom na rozvod súhlasila. Taktiež súhlasila so zverením maloletého I. na čas po rozvode do svojej osobnej starostlivosti a výchovy. Nesúhlasila však s výškou výživného 70,- Eur vzhľadom na náklady, ktoré mesačne v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloletého I. má. Tvrdila, že ňou požadovaná suma 150,- Eur je sumou zodpovedajúcou oprávnenej výške výživného pre dieťa. Náklady u dieťaťa uviedla: cestovné do školy 55,- Eur mesačne, obedy 1,33 Eur/deň, pri 22 dňoch v mesiaci je to 29,26 Eur. Dieťaťu robí každý deň desiatu, hradí mu Venové poistenie vo výške 16,63 Eur mesačne a poistenie Dukátik vo výške 17,80 Eur mesačne. Otec dieťaťa sa na platení vôbec nepodieľa. Uviedla, že dieťa sa vo voľnom čase venuje skateboardingu, kde sú dosť drahé náhradné diely, ktoré sa rýchlo opotrebúvajú, pričom dieťa potrebuje na túto športovú činnosť aj špeciálnu obuv. Uviedla, že je rada že sa syn venuje nejakému športu a netrávi čas sedením za počítačom. Taktiež sa venuje rybárstvu. Zo zdravotného hľadiska označila dieťa ako mierne alergické. Denne užíva lieky Xyzal a Avamys, s čím sú spojené mesačné náklady cca 10,- Eur. Dieťa navštevuje školu mimo miesta bydliska. V každom prípade je potrebné, aby malo k dispozícii mobilný telefón, kde mu odporkyňa mesačne uhrádza predplatený kredit vo výške 10,- Eur. Zdôraznila, že dieťa je vo veku, kedy mu záleží už aj na oblečení, pričom podľa nej má dieťa právo sa podieľať aj na životnej úrovni svojich rodičov. Dňa 02. 09. 2014 dostala od navrhovateľa poukážku - výživné na syna na mesiac august 2014. Navrhovateľ platil výživné na dieťa v decembri 2013 - 100,- Eur, v januári, vo februári 2014 po 70,- Eur výživné + 30,- Eur príspevok na elektrinu a vodu, v marci a apríli 2014 - 100,- Eur výživné, v máji, júni, júli 2014 navrhovateľ poslal 70,- Eur výživné + 30,- Eur príspevok na elektrinu a vodu. V závere uviedla, že od apríla 2014 chodí pravidelne každý mesiac s dieťaťom na stomatologické ošetrenie k R.. F. N. do Zvolena, s čím sú spojené tiež náklady, ktoré súdu vo fotokópii aj preukázala. Išlo o sumu od 10,- Eur do 16,- Eur za stomatologické ošetrenie.
Odporkyňa, aj napriek opísaniu sociálnych a finančných pomerov a možností navrhovateľa, trvala na výške výživného 150,- Eur mesačne.
Kolízny opatrovník uviedol, že sa pridržiava správy o šetrení rodinných pomerov zo dňa 15. 08. 2014. Pokiaľ ide o rozvod manželstva mal za to, že tento nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, pre prípad rozvodu súhlasil s dohodou rodičov, že dieťa bude zastupovať a zabezpečovať jeho starostlivosť
a výchovu do budúcna matka. Pokiaľ išlo o výšku výživného mal za to, že matkou požadovaná výška výživného je dôvodná, pričom výšku výživného ponechal na úvahu s tým, že vzhľadom na doterajšie platby otca je minimálne dôvodné, aby súd určil výšku výživného sumou 100,- Eur mesačne.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 144 ods. 1 OSP, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný, pretože vzťah medzi ním a odporkyňou je už dlhodobo hlboko a vážne narušený. Súd mal za preukázané, že manželstvo si nespĺňa ani jednu zo základných funkcií inštitútu manželstva, považoval ho za formálne a preto manželstvo rozviedol.
Súd deklaroval vôľu a dohodu rodičov vo vzťahu k zvereniu maloletého dieťaťa na čas po rozvode lebo bol presvedčený o tom, že matka dieťaťa je schopná mu zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť a náležite sa postarať o jeho zdravý tak fyzický, ako aj duševný vývin. Navrhovateľ sám navrhol, aby dieťa bolo zverené na čas po rozvode do starostlivosti matky.
Jediné na čom sa rodičia maloletého dieťaťa nezhodli, bola výška výživného. Matka pôvodne požadovala sumu 150,- Eur mesačne vychádzajúc z preukázateľných nákladov ktoré má v súvislosti so starostlivosťou o dieťa, či už vo vzťahu k zabezpečeniu základných životných potrieb, všeobecnej ako aj odbornej zdravotnej starostlivosti a v súvislosti so vzdelávaním dieťaťa.
Na poslednom pojednávaní dňa 09. 02. 2015 navrhovateľ uviedol, že odporkyňa býva v byte ktorý má plochu 80 m2, pričom podľa jeho názoru takáto výmera by nemusela byť vzhľadom k tomu, že v tomto byte býva len ona s dieťaťom. On býva v jednej izbe u svojich rodičov, ktorí ho aj stravujú a ktorí mu aj finančne vypomáhajú. Súdu dal k nahliadnutiu ústrižky, z ktorých sudca skonštatoval, že od januára 2014 do septembra 2014 posielal odporkyni 100,-Eur, v novembri a decembri 2014, v januári 2015 poslal odporkyni už len 50,- Eur so slovami, že v súčasnosti je na tom tak zle, že mu to finančne nevychádza. Uviedol, že nie je schopný posielať ani 70,- Eur výživného, pričom od rodičov nemôže donekonečna očakávať stálu finančnú podporu. Na doplnenie uviedol že v novembri roku 2014 odišiel do Írska zarobiť si nejaké finančné prostriedky; na Slovensko sa vrátil v decembri 2014. Za toto obdobie zarobil cca 1.400,- libier, pričom tento príjem sa v zmysle legislatívy Veľkej Británie nezdaňoval. Od tohto príjmu však bolo potrebné odpočítať náklady, ktoré za ten mesiac navrhovateľ v zahraničí mal. Uviedol, že si musel zaplatiť ubytovanie, letenky ho stáli cca 270,- Eur, musel si zaplatiť lístok na cestu autobusom z Dublinu do Belfastu 16,- Eur a z Belfastu do Dublinu 10,- Eur (eventuálne libier). Počas celého pobytu v zahraničí si sám musel uhrádzať stravu. Iný príjem od uvedeného obdobia nemal. Od 07. 01. 2015 je vedený na
Úrade práce v Krupine, pretože ku dňu 31. 12. 2014 živnosť úplne zrušil, pričom v súčasnosti sa snaží nájsť si vhodné zamestnanie. Podal si žiadosť o zamestnanie do Ž. L., pričom v čase rozhodovania ešte nemal odpoveď od tejto spoločnosti.
Kolízny opatrovník uviedol, že matkou požadovaná výška výživného 150,- Eur je sumou, ktorá v súčasnosti zodpovedá veku dieťaťa, jeho oprávneným a odôvodneným potrebám; na druhej strane zdôraznil, že súd musí zobrať na druhej strane do úvahy aj zárobkové možnosti a schopnosti povinnej osoby - navrhovateľa, takže výšku výživného ponechal na úvahu a rozhodnutie súdu.
Z daňového priznania za rok 2013 ktoré bolo podané 24. 03. 2014 sudca skonštatoval, že pre daňový úrad bol základ výpočtu dane 1.530,47 Eur a následná daňová povinnosť bola vypočítaná vo výške 0,- Eur.
V záverečnej reči navrhovateľ žiadal, aby mu bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 50,- Eur. V záverečnej reči odporkyňa uviedla, že s návrhom súhlasí, súhlasila so zverením maloletého syna I. do jej výchovy a osobnej starostlivosti a pokiaľ išlo o výživné, v žiadnom prípade nesúhlasila so sumou 50,- Eur, žiada aby bolo toto určené minimálne v sume 120,- Eur.
Súd s poukazom na vykonané dokazovanie, na preukázateľne zistené príjmy tak jedného, ako aj druhého z rodičov, odôvodnené náklady, v tomto prípade otca maloletého dieťaťa, dospel k záveru, že súdom určená výška 60,- Eur v súčasnosti je zodpovedajúcou sumou zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Pokiaľ bude navrhovateľ do budúcna aj pri vynaložení maximálneho úsilia bez akéhokoľvek stáleho príjmu z pracovného zaradenia, má dokonca tento možnosť požiadať súd o zníženie výživného zo sumy 60,- Eur na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa (§ 62 ods.3 Zákona o rodine).
O trovách konania súd rozhodol tak, ako to vyplýva v poslednej časti výroku súdneho rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).