Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_30P-357-2014.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/357/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. B., D.. XX.X.XXXX V. L. B., D.. XX.XX.XXXX , zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky O.. L. B., D.. XX.X.XXXX, bytom A., O. X a otca L.. Ľ. B., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XX, A. v konaní o zvýšenie výživného a zníženie výživného, takto
rozhodol:
návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného z a m i e t a
návrh odporcu na zníženie výživného z a m i e t a
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 1.12.2014 podala navrhovateľka na Okresný súd prešov návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu prešov dňa 21.2.2012. Súd schválil rodičovskú dohodu v ktorej sa odporca zaviazal prispievať výživným na maloletú Nicol vo výške 85,-Eur a maloletú Isabel sumou 85,-Eur. Túto dohodu odporca dodržiaval až do júna 2014, kedy jej oznámil, že má finančné problémy a bude jej posielať len polovicu sumy výživného a rozdiel jej dorovná, keď si nájde prácu. Od vtedy jej posiela len polovicu sumy výživného a ona už teraz pociťuje nedostatok peňazí. Uviedla, že zároveň podáva návrh na zvýšenie výživného na obe maloleté deti na sumu 125,-Eur mesačne. Uviedla, že jedna z dcér je žiačkou základnej školy a druhá v predškolskom ročníku materskej školy. Navyše sú obe dcéry alergičky, s čím sú spojené zvýšené výdaje na starostlivosť o nich.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, v písomne podanej správe uviedol, že maloleté deti Nicol a L. B. pochádzajú z manželstva rodičov O.. L. B. a Ing. Ľ. B.. Maloletá D. je žiačkou 3. ročníka základnej školy. Počas roka sa stravuje v školskej jedálni, kde matka platí 22,-eur mesačne, za školský klub detí platí matka 15,-Eur mesačne. Maloletá chodí na gymnastiku, kde matka platí 15,-Eur mesačne, 15,-Eur registračný poplatok a ročne 15,-eur zápisné. Maloletá Isabel navštevuje materskú školu, kde matka platí za obedy 25,-Eur mesačne, sponzorské 16,-Eur polročne a za anglický jazyk 30,-Eur polročne. Matka spolu s maloletými deťmi býva v 3 izbovom byte. V domácnosti s nimi býva aj stará matka detí. Matka platí inkaso mesačne 232,-Eur, poplatky za televízor, internet, mobil v celkovej výške 80,-eur mesačne a ročný cestovný lístok vo výške 100,-Eur. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na maloleté deti.
Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vyplýva, že otec maloletých detí býva v 1 izbovom byte, kde sú mesačné náklady na bývanie vo výške 90,-eur. Je nezamestnaný, vedený v evidencii nezamestnaných a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,-Eur.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu na zvýšenie výživného trvá. Uviedla, že spolu s deťmi býva v spoločnej domácnosti aj s mamou, kde všetky náklady za bývanie uhrádza mama. Ona pracuje na mestskom úrade v Prešove, ale zo svojho príjmu nedokáže uhradiť všetky mesačné výdavky. Navrhovateľka uviedla výdavky rovnako ako pred kolíznou opatrovníčkou. Doplnila, že obe dcéry sú alergičky, kde mesačný doplatok za lieky je 20,-Eur.
Navrhovateľka zároveň predložila súdu potvrdenie o príjme, kde jej priemerný mesačný príjem je okolo 600,-Eur.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, naopak na pojednávaní podal návrh na zníženie výživného na maloleté deti. Uviedol, že bol zamestnaný cez firmu Trankwalder v spoločnosti Slovak Telekom v Košiciach, kde mal uzavretú zmluvu na dobu určitú a z dôvodu organizačných zmien dostal výpoveď z pracovného pomeru. Prvých šesť mesiacov poberal podporu vo výške 360,-Eur mesačne, následne mu boli priznané dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,30,- Eur. Je pravdou, že sa s navrhovateľkou v júli dohodol, že bude platiť polovičné výživné, pretože na to nemá finančné prostriedky. Uviedol, že v júli mal na týždeň dcéru Isabel, kde výdavky na ňu mal vo výške 87,41,-Eur a v auguste mal týždeň dcéru Nicol, kde výdavku na ňu mal 94,48,-Eur. Uviedol, že si aktívne hľadá prácu, doposiaľ si prácu nenašiel. Ďalej uviedol, že za deťmi chodí asi raz do mesiaca, pretože je to pre neho finančne nákladné, pretože si musí zaplatiť cestu aj ubytovanie v Prešove. Dodal, že je pravdou, že v decembri 2013 mu zomrela mama, kde predali je byt za sumu 11 500,-Eur, pričom túto sumu si rozdelil na polovicu s bratom.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že navrhujú zvýšiť výživné na maloleté deti a návrh otca na zníženie výživného žiadajú zamietnuť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83,-Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd vzhľadom na takto vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi ako aj správou a vyjadrením kolízneho opatrovníka vo veci návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd tu
poukazuje na to, že vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletých detí, kde jedna z nich je žiačkou 3. ročníka základnej školy a druhá je v predškolskom ročníku materskej školy by bolo potrebné výživné na maloleté deti zvýšiť. Momentálne určené výživné vo výške 85,-Eur na každé dieťa je nedostatočné a nedoráža zabezpečenie všetkých ich potrieb. Už vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Matka maloletých detí napriek tomu, že sa o nich osobne stará si našla zamestnanie a o deti sa stará po každej stránke. Otec napriek jeho dosiahnutému vzdelaniu, ktoré mu dáva predpoklad na to, aby si našiel prácu, doposiaľ nepracuje, pričom uviedol, že v regióne v ktorom má trvalý pobyt má problém nájsť si prácu. Otec musí vyvinúť väčšiu aktivitu pri hľadaní si zamestnania, pretože na rozdiel od matky je mobilnejší, vzhľadom k tomu, že deti súd v osobnej starostlivosti matky a môže si hľadať prácu aj v iných regiónoch. Sám otec na pojednávaní uviedol, aké mal výdavky spojené s tým, keď boli dcéry pri ňom počas letných prázdnin. Sám otec si teda musí uvedomiť aké sú výdavky spojené so starostlivosťou o deti a to aj v spojení s návštevou školy a záujmových aktivít, trávenia voľného času a zdravotnej starostlivosti a samozrejme stravy a oblečenia. Vychádzajú zo súčasného príjmu otca, však súd návrh matky na zvýšenie výživného musel zamietnuť.
Súd v závere dodáva, že v prípade akejkoľvek zmeny pomerov na strane oprávneného alebo povinného môžu účastníci konania podať nový návrh na úpravu výživného.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Odvolanie je potrebné podať v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.