Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-238-2013.pdf
PDF · 169.08 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/238/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému R. V., W.. XX.X.XXXX, Ť. XX, XXX XX F., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, zast. JUDr. E. Y., advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.213,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 735,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 735,98 eur od 16.7.2010 do zaplatenia, v splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných k 25.dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého dlhu.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Účastníci a vedľajší účastník na strane žalovaného n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.213,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,29 eur a 278,68 eur a vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.153,10 eur od 17.4.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 3.11.2009 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Úverové podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S nimi sa žalovaný oboznámil a podpisom prejavil súhlas byť nimi viazaný. Žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky v sume 900,- eur, ktoré sa zaviazal zaplatiť v pravidelných 24 - mesačných splátkach po 60,34 eur. Žalovaný bol v omeškaní so splácaním splátok tak, ako to vyplýva z splátkového kalendára. Listom zo dňa 28.6.2010 bol vyzvaný na zaplatenie celého zostatku úveru v sume 1.213,55 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V zmysle ÚP je žalovaný povinný v prípade omeškania so zaplatením dlhšie ako 7 dní, zaplatiť zmluvnú pokutu a úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne. Dlh pozostáva z : istiny 830,34 eur( bez úrokov ), úrok do času zosplatnenia 95,76 eur, úrok zo zosplatnenej istiny 210 eur, dlžné poistné 17,- eur, poplatok za vedenie účtu 7,96 eur, zmluvná pokuta 36,20 eur, poplatok za upomienku 16 eur, spolu 1.213,26 eur a úrok z omeškania do zosplatnenia 0,29 eur a od zosplatnenia do podania návrhu v sume 278,68 eur.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril ( viď nižšie ).
Podaním zo dňa 24.5.2013 Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup subjektu ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného.
Podaním zo dňa 11.10.2013 podal vedľajší účastník odpor proti platobnému rozkazu. Namietal nesprávne uvedenú RPNM. 45,4 % nezodpovedá skutočnosti, jedná sa o klamanie spotrebiteľa na cene úveru, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Taktiež obsahuje nesprávne uvedenú výšku celkových nákladov na úver. Úver je preto bez úroku a poplatkov. Výška úrokovej sadzby je v rozpore s dobrými mravmi ( 37,5 % ). Žaloba je dôvodná len do výšky rozdielu medzi poskytnutým úverom a žalovaným vrátenými prostriedkami. Uplatnil si trovy konania.
O prípustnosti vedľajšieho účastníka sú rozhodol uznesením zo dňa 28.1.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.5.2014, č.k. 6Co 102/2014-46.
Na pojednávanie vo veci konané dňa 6.2.2015 sa dostavil žalovaný. Nedostavili 1/ žalobca a jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali, 2/ vedľajší účastník, u ktorého je predvolanie na pojednávanie doručené, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení účastníkov konania a vedľajšieho účastníka a v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní - viď zápisnica o pojednávaní - návrhom, úverovou zmluvou, úverovými podmienkami, výzvami na zaplatenie, priemernými úrokovými mierami úverov za rok 2009 zverejnených NBS ) a zistil tento skutkový stav veci:
Žalovaný na pojednávaní udával, že poukazuje na stanovisko vedľajšieho účastníka, súhlasí s nim. Na úver zaplatil 3 splátky, mal finančné problémy. Pracuje ako živnostník v stavebníctve, v zime je problém s prácou. Manželka pracuje a príjmom 500 eur. Majú jedno maloleté 5- ročné dieťa, ktoré chodí do škôlky. Platia hypotéku 100 eur mesačne. Za byt platia 300 eur mesačne. Zbytok minú na domácnosť, na stravu, na dieťa. Ak má niečo splácať, tak v splátkach po 50 eur mesačne k 25. dňu v mesiaci.
Podaním zo dňa 8.9.2014 žalobca uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom vedľajšieho účastníka ohľadne náležitosti zmluvy o úvere s poukazom na ust. zákona č. 258/2001 Z.z. a Hlavy 5 a 1 ÚP. Uviedol, že vedľajší účastník RPNM vypočítal nesprávne. Splatnosť dlhu vyplýva z Hlavy 7 ÚP, sankcie vyplývajú z Hlavy 17 ÚP. Úroková sadzba je dohodnutá, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Úverová zmluva je absolútnym obchodom. Žalovaný nárok pozostáva zo : istiny 120,64 eur, zosplatnej istiny 709,70 eur, úroku do zosplatnenia 95,76 eur, úroku 210 eur / ušlý úrok /, poplatky za upomienky 16 eur, za vedenie účtu 7,96 eur, poistné 17 eur, zmluvná pokuta 36,20 eur, Úroky z omeškania si žalobca uplatnil v kapitalizovanej podobe vo výške 0,29 eur ( omeškanie so zaplatením 3. splátky od 17.2.2010 do 12.3.2010 vo výške 9 % ročne ) a 278,68 eur ( 9 % ročne zo sumy 1.153,10 eur od 14.7.2010 - po 15 dni od zosplatnenia do 16.4.2013 - do spísania návrhu ) a ďalej vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.153,10 eur od 17.4.2013 do zaplatenia.
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 3.11.2009 úverovú zmluvu č. 3911005922, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 900,- eur. V zmluve bolo dohodnutých 24 splátok po 60,34 eur mesačne s poistením ( 4,25 eur mesačne ), RPMN bola dohodnutá vo výške 45,40 %, ročná úroková sadzba 37,50 %, priemerná hodnota RPNM - 37,93, celkové náklady spotrebiteľa 398,40 eur, termín splatnosti splátok - mesačne počnúc mesiacom bezprostredne nasledujúcom po dátume poskytnutia úveru, poistenie úveru 4,25 eur mesačne ( v splátke, pre prípad práceneschopnosti, straty príjmu, v prípade plnej invalidity, smrti úrazom ), spôsob úhrady bankovým prevodom, lehota splatnosti 24 mesiacov po poskytnutí úveru. Na začiatku zmluvy sú uvedené údaje o dlžníkovi a veriteľovi. V spodnej časti zmluvy sú menším písmom udávané informácie ( predtlačené ), že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky ( ďalej aj VOP ) a že klient svojim podpisom okrem iného potvrdzuje, že je oboznámený z ich obsahom, že s nimi súhlasí, že ich prevzal a že nemá výhrady, a zaväzuje sa ich dodržiavať. Taktiež je tam zakotvená dohoda o zrážkach zo mzdy, súhlas s poskytnutím údajov dlžníka,
zároveň uzatvárajú zmluvu o revolvingovom úvere I a II. Zmluva bola uzavretí vážne, slobodne, po vzájomnom prerokovaní vôle, jej obsahu porozumeli, prečítali si ju s jej súčasťami a na dôkaz podpísali. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú ÚP. Tieto ÚP sú predtlačené. Obsahom ÚP sú aj podmienky zmeny zmluvy, spôsoby a termíny skončenia zmluvného vzťahu, doručovanie a pod., tiež viditeľne predtlačené drobným písmom. Podmienky čerpania, splácania úveru, ukončenia zmluvy a pod. sú uvedené tiež v ÚP ( Úverové podmienky ). Splatnosť celého dlhu vyplýva z § 3 Hlavy 7 ÚP a to na požiadanie veriteľa, okrem iného, ak sa dlžník oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Predčasná splatnosť nespôsobuje ukončenie zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta vo výške 8% z dlžnej splátky vyplýva z hlavy 17 § 4 ÚP a to v prípade omeškania s úhradou splátky riadne a včas. V Hlave 17, § 14 - 15 je rozhodcovská doložka o riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Predĺženie premlčacej doby na 10 rokov vypláva z Hlavy 17, § 7. Podmienky revolvingu sú uvedené v Hlave 8 -11.
Výzvou zo dňa 28.6.2010 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.213,55 eur okamžite, teda úveru so zmluvnou pokutou. Ak nebude dlh zaplatený v lehote 15 dní odo dňa spísania tejto výzvy, bude vec postúpená na rozhodcovského konania. Ak s tým nesúhlasí je nutné v tejto lehote oznámiť, že s tým nesúhlasí a že žiada o rozhodnutie v súdnom konaní. Žalobca ho vyzval k splateniu celého úveru na základe úverovej zmluvy č. 3911005922 z dôvodu omeškania s jeho úhradou. Lehota 15 dní je daná na plnenie. Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 30.6.2010.
Zo splátkového kalendára na meno žalovaného vyplýva, že uhradil tri splátky po 60,34 eur, spolu vo výške 181,02 eur, neuhradil splátku č. 4 splatnej 16.3.2010 a nasledujúce. Dlh predstavuje sumu 1.492,23 eur ( istina, poplatok za vedenie účtu, zmluvná pokuta, úrok, poistenie, upomienky, dopočet ).
Z výpisu z Obchodného registra bolo zistené, že žalobca okrem iného má v predmete podnikania aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho vzťahu ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9). Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa 3 ods. 1, 2, 5 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ods. 3 cit. ust. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ods. 4 cit. ust. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 1 ods.2 písm. e ) cit. zák. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 OZ ( účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu ) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 - 8 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1,2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 566 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovaného 14.7.2010 bola úroková sadzba ECB vo výške 1 %, teda výška úrokov z omeškania činí 9 % ročne ( žiada sa úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne, teda 8,76 % ročne ).
Podľa § 10c cit. nar. ( Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013 ) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že
má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Zákon č. 258/2001 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 ukladá povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov ( § 4 ods. 2 písm. k/). Podľa ustanovenia § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. upravujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár ( § 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov do dvoch mesiacov po jej zverení podľa ustanovenia § 7a ods. 2. Ministerstvo financií Slovenskej republiky po prvýkrát zverejnilo priemerné hodnoty RPMN na jednotlivé
typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov dňa 29.04.2008. Veritelia tak boli povinní v zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo formulári povinne uvádzať priemernú hodnotu RPMN od 29.06.2008. Teda táto povinnosť sa vzťahuje aj na úverovú zmluvu uzavretú v tomto prípade.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.11.2009 , predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 900,- eur. Poskytnutý úver bol žalovaný povinný hradiť v 24 splátkach po 60,34 eur mesačne ( s poistením ). V zmluve bolo dohodnuté : RPMN vo výške 45,40 %, ročná úroková sadzba 37,50 %, priemerná hodnota RPNM - 37,93, celkové náklady spotrebiteľa 398,40 eur, termín splatnosti splátok - mesačne počnúc mesiacom bezprostredne nasledujúcom po dátume poskytnutia úveru, poistenie úveru 4,25 eur mesačne ( v splátke, pre prípad práceneschopnosti, straty príjmu, v prípade plnej invalidity, smrti úrazom ), spôsob úhrady bankovým prevodom, lehota splatnosti 24 mesiacov po poskytnutí úveru. Na začiatku zmluvy sú uvedené údaje o dlžníkovi a veriteľovi. V spodnej časti zmluvy sú menším písmom udávané informácie( predtlačené ), že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky ( ďalej aj VOP ) a že klient svojim podpisom okrem iného potvrdzuje, že je oboznámený z ich obsahom, že s nimi súhlasí, že ich prevzal a že nemá výhrady, a zaväzuje sa ich dodržiavať. Taktiež je tam zakotvená dohoda o zrážkach zo mzdy, súhlas s poskytnutím údajov dlžníka, zároveň uzatvárajú zmluvu o revolvingovom úvere I a II. Zmluva bola uzavretí vážne, slobodne, po vzájomnom prerokovaní vôle, jej obsahu porozumeli, prečítali si ju s jej súčasťami a na
dôkaz podpísali. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú ÚP. Tieto ÚP sú predtlačené. Obsahom ÚP sú aj podmienky zmeny zmluvy, spôsoby a termíny skončenia zmluvného vzťahu, doručovanie a pod., tiež viditeľne predtlačené drobným písmom. Podmienky čerpania, splácania úveru, ukončenia zmluvy a pod. sú uvedené tiež v ÚP ( Úverové podmienky ). Splatnosť celého dlhu vyplýva z § 3 Hlavy 7 ÚP a to na požiadanie veriteľa, okrem iného, ak sa dlžník oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Predčasná splatnosť nespôsobuje ukončenie zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta vo výške 8% z dlžnej splátky vyplýva z hlavy 17 § 4 ÚP a to v prípade omeškania s úhradou splátky riadne a včas. V Hlave 17, § 14 - 15 je rozhodcovská doložka o riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Predĺženie premlčacej doby na 10 rokov vypláva z Hlavy 17, § 7. Podmienky revolvingu sú uvedené v Hlave 8 -11.
Poskytnutie úveru nebolo v konaní nikým rozporované, preto si súd túto skutočnosť osvojil.
Výzvou zo dňa 28.6.2010 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.213,55 eur okamžite, teda úveru so zmluvnou pokutou. Ak nebude dlh zaplatený v lehote 15 dní odo dňa spísania tejto výzvy, bude vec postúpená na rozhodcovského konania. Ak s tým nesúhlasí je nutné v tejto lehote oznámiť, že s tým nesúhlasí a že žiada o rozhodnutie v súdnom konaní. Žalobca ho vyzval k splateniu celého úveru na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z dôvodu omeškania s jeho úhradou. Lehota 15 dní je daná na plnenie. Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 30.6.2010.
Zo splátkového kalendára na meno žalovaného vyplýva, že uhradil tri splátky po 60,34 eur, spolu vo výške 181,02 eur, neuhradil splátku č. 4 splatnej 16.3.2010 a nasledujúce. Dlh
predstavuje sumu 1.492,23 eur ( istina, poplatok za vedenie účtu, zmluvná pokuta, úrok, poistenie, upomienky, dopočet ).
Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto
je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 258/2001 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 900,- eur, vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu o obchodnoprávnom charaktere zmluvného vzťahu.
Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Vo vzťahu k uplatnenej istine a úrokom, vyplývajúcej z úverovej zmluvy, je však nutné uviesť, že v zmluve absentuje riadne uvedenie údaju o konečnej splatnosti úveru
žiadanej v zmysle § 4 ods. 2 písm. g ) zák. č. 258/2001 Z.z. Nemôže byť dostačujúce uvedenie - počet splátok ( 24 ). Uvedený údaj nemôže spotrebiteľovi napovedať, kedy dôjde k splateniu celého dlhu. Ak by podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bolo postačujúce len uvedenie počtu splátok ( číselným uvedením počtu - § 4 ods. 2 písm. i) cit. zák. ), nevyžadoval by potom v § 4 ods. 2 písm. g ) uvedenie konečnej splatnosti úveru. Už aj s poukazom na uvedené, tieto pojmy nemôžu byť totožné a nemôže údaj o počte splátok znamenať automaticky konečnú splatnosť úveru. Rovnako v zmluve je chybne uvedený údaj o cene poskytnutej služby žiadanej podľa § 4 ods. 2 písm. f ) cit. zák., ktorý bol podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľských úveroch v čase jej uzavretia. V zmluve je uvedený údaj 398,40 eur, avšak po prepočítaní výšky splátky počtom splátok, je výsledný údaj až 548,16 eur. Preto je súd názoru, že v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. a cene poskytnutej služby podľa § 4 ods. 2 písm. f ) zák. č. 258/2001 Z.z., čo má v konečnom dôsledku za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 cit. zák.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je povinný uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov ( teda len sumu, ktorá mu bola poskytnutá, poníženej o plnenie žalovaného, okrem poistného; § 2 písm. c ) zák. č. 258/2001 Z.z. ). V tomto prípade bol úver poskytnutý vo výške 900,- eur. Žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 181,02 eur. Teda žalovaný je povinný na istine zaplatiť žalobcovi sumu 735,98 eur ( 900 eur - 181,02 eur = 718,98 eur + poistné 17 eur, ktoré bolo v zmluve dohodnuté a patrí žalobcovi aj v zmysle § 2 písm. c) zák. č. 258/2001 Z.z. ). Vo vzťahu k uplatneným poplatkom za upomienky, za vedenie účtu, zmluvné pokuty súd dodáva, že tieto boli súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, znevýhodňujúce spotrebiteľa a jeho postavenie, keďže boli dojednané v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ani individuálne dojednať.
Úroky z omeškania si žalobca uplatnil v kapitalizovanej podobe vo výške 0,29 eur ( omeškanie so zaplatením 3. splátky od 17.2.2010 do 12.3.2010 vo výške 9 % ročne ) a 278,68 eur ( 9 % ročne zo sumy 1.153,10 eur od 14.7.2010 - po 15 dni od zosplatnenia do 16.4.2013 - do spísania návrhu ) a ďalej vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.153,10 eur od 17.4.2013 do zaplatenia.
Vzhľadom k tomu, že úverová zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti je súd názoru, že žalovaný môže byť v omeškaní len so zaplatením sumy 735,98 eur. V zmysle ÚP je nesplatený úver splatný na požiadanie veriteľa. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu celého nesplateného úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy, výzvou zo dňa 28.6.2010, ktorá bola daná na poštovú prepravu dňa 30.6.2010. Teda dňom nasledujúcim začala plynúť 15 - dňová lehota na plnenie, týmto dňom sa zásielka mohla dostať do dispozície žalovaného. V zmysle uvedeného lehota na plnenie uplynula dňom 15.7.2010. Z toho plynie záver, že žalovaný mohol byť v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 735,98 eur až dňom 16.7.2010, nie dňom 17.2.2010 a nasl. podľa návrhu ( od 14.7.2010 ) ako tvrdí žalobca. Súdu nie je jasné akým spôsobom žalobca dospel k tomuto dátumu, súd nezistil, a by došlo k splatnosti celého úveru skorším dňom, nakoľko aj zo samotného znenia ÚP vyplýva, že úver je splatný v celom rozsahu na požiadanie a sám žalobca určil na plnenie 15 - dňovú lehotu od odoslania výzvy. Ku kapitalizovanému úroku za omeškanie so zaplatením vo výške 0,29 eur súd dodáva, že keďže zmluva neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, nemohol byť ani v omeškaní s jeho platením skôr, aj keď odkazuje na zmluvne
dohodnuté splátky a ich splatnosť. Naviac mal žalovaný plniť splátku bez úrokov a poplatkov a nie v plnej výške, preto ani úrok z omeškania nemôže byť správne vyčíslený. Preto tento nárok súd rovnako žalobcovi nepriznal.
Preto súd rozhodol, že žalobcovi okrem priznanej istiny patrí v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne ( menej ako je zákonná sadzba úrokov z omeškania ) zo sumy 735,98 eur od 16.7.2010 do zaplatenia, bez toho, aby určitú časť úrokov z omeškania súd kapitalizoval ( je samozrejmé, že časť úrokov z omeškania je už možné vyčísliť, aj bez jeho uvedenia vo výroku rozsudku ), keďže žalovaný je naďalej v omeškaní s jej zaplatením.
Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 735,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 735,98 eur od 16.7.2010 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ( vo vzťahu k istine a sumy, z ktorej sú úroky z omeškania priznané ). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd nemohol akceptovať námietky žalobcu udávané v jeho písomných podaniach.
O plnení v splátkach súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na žiadosť žalovaného a jeho momentálne nepriaznivú finančnú situáciu s prihliadnutím na starostlivosť o maloleté dieťa. Suma 50 eur mesačne je primeraná zisteným skutočnostiam a výške dlhu.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníci ani vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko ich vzájomný neúspech v spore nebol nepatrný ( pomer cca 58 % k 42 % v prospech žalobcu ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p. ).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.