Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-288-2014.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/288/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci navrhovateľa: E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., D. XXX, právne zastúpený: BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 23, IČO: 36866261, proti odporcovi: F. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. W., P. č. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom: D.. O. U., vyšší súdny úradník Okresného súdu P., o zaplatenie 3.000,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.000,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000,-- eur odo dňa 21.3.2012 do zaplatenia a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 870,26 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 180,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 690,26 eur a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi o zaplatenie 3.000,--eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 20.2.2012 a Dohody o uznaní záväzku zo dňa 16.9.2013, podľa ktorej odporca uznal, že navrhovateľovi dlhuje sumu vo výške 3.000,--eur, ktorú sumu si odporca požičal dňa 20.2.2012 a zaviazal sa ju splácať v 10-tich splátkach po 300,- eur mesačne s tým, že porušením splátkového kalendára stráca výhodu splátok a pohľadávka bude splatná v zmysle pôvodnej lehoty splatnosti a to dňa 20.3.2012. Odporca svoj dlh nesplnil a to ani čiastočne.
Napriek rozsiahlemu šetreniu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu a preto mu bol v zmysle § 29 odsek 2,5,6 Os.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Súd v zmysle § 101 odsek 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého neprítomnosť na pojednávaní z pracovných dôvodov ospravedlnil jeho právny zástupca a v neprítomnosti opatrovníka odporcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov nežiadal.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov: návrhom, Dohodou o uznaní záväzku, výzvou na zaplatenie, predžalobnou výzvou na zaplatenie a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 20.2.2012 navrhovateľ požičal odporcovi peňažné prostriedky vo výške 3.000,-eur s lehotou splatnosti jeden mesiac od poskytnutia peňažných prostriedkov. Keďže odporca peňažné prostriedky
nevrátil navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 16.9.2013 uzatvorili v písomnej forme Dohodu o uznaní záväzku, keď v zmysle bodu 3.1 dohody odporca v plnom rozsahu uznal, že navrhovateľovi dlhuje pohľadávku vo výške 3.000,- eur a zaviazal sa ju splatiť v 10- tich splátkach po 300,- eur mesačne so splatnosťou prvej splátky 28.10.2013 a poslednej splátky 28.7.2014. V zmysle bodu 3.3 sa navrhovateľ a odporca dohodli, že pôvodná lehota splatnosti pohľadávky ostáva zachovaná podľa pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti pohľadávky. Pre prípad, že odporca svoj záväzok nesplní v splátkach podľa splátkového kalendára dohodnutého v bode 3.1 dohody sa účastníci dohodli, že odporca stráca výhodu splátok.
Výzvou zo dňa 3.2.2014 a predžalobnou výzvou zo dňa 26.2.2014 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie 3.000,- eur do 3 dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade sa bude domáhať vymoženia pohľadávky cestou súdu.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Je nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa 20.2.2012 v ústnej forme, v zmysle ktorej mal navrhovateľ odporcovi požičať 3.000,- eur ako zálohu na diagnostiku vozidla, ktorú pôžičku mal odporca vrátiť navrhovateľovi do jedného mesiaca od poskytnutia peňažných prostriedkov, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z Dohody o uznaní záväzku zo dňa 16.9.2013, keď odporca v článku 3.1 dohody v plnom rozsahu uznal, že navrhovateľovi dlhuje pohľadávku uvedenú v bode 2.1 dohody t.j. - 3.000,- eur, ktorú sa zaviazal splácať v 10- tich splátkach vo výške 300,- eur, s tým, že splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 28.10.2013 a splatnosť poslednej splátky na 28.7.2014. V zmysle bodu 3.3 dohody ostala lehota pôvodnej splatnosti pohľadávky zachovaná pre prípad, že odporca svoj záväzok nesplní v splátkach podľa bodu 3.1. dohody. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu.
Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke ktorými sú:
a) určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník),
b) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy,
c) dočasnosť zmluvného vzťahu,
d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.
Za podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke sa nepovažuje dojednanie doby splatnosti pôžičky, splatnosť pôžičky by mala byť napriek tomu dohovorená. Zmluva o pôžičke je reálneho charakteru, čo znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi (causa debendi). Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu k pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke potom vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy. Súdna prax je zajedno v názore, že k odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Dokonca pripúšťa aj možnosť, aby peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu pred uzavretím zmluvy o pôžičke, a ktoré je dlžník povinný vrátiť, predstavovali naďalej predmet pôžičky. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Ak doba vrátenia požičanej veci nebola zmluvne dojednaná, je dlžník povinný vrátiť vec prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi.
Uznanie dlhu plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Na základe uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nevzniká namiesto pôvodného záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Zakladá sa ním iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku (§ 133 O.s.p.). Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania dlhu. Uznanie dlhu je druhom určovacej zmluvy, ktorou sa odstraňuje spornosť alebo pochybnosť o existencii alebo rozsahu pohľadávky veriteľa, a to na základe ústupkov dlžníka. Uznanie dlhu je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Uznanie dlhu má konštitutívny charakter, pretože veriteľovi vznikne nový právny titul na vymáhanie dlhu. Uznanie dlhu dlžníkom má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa tým potvrdzuje, že v dobe uznania dlhu dlh trval, t.j. dlžník uznaním dlhu potvrdzuje jeho existenciu. Táto domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná, dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol alebo, že v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Vyvrátiteľnú právnu domnienku po tom, že v dobe uznania dlhu záväzok existoval, nemožno vyvracať samotným negatívnym tvrdením žalovaného o neexistencii záväzku. Ani všeobecné popretie záväzku nie je dôvodom na preskúmanie nároku súdom. Z procesného hľadiska prechádza dôkazné bremeno na preukázanie existencie dlhu v dobe uznania na žalovaného. Rozhodovacia prax súdov pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu preukázaním skutočnosti, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho vznik. Ak je preukázané, že dlh vôbec nevznikol, potom táto skutočnosť je spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom.
Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že dlh v čase uznania trval a odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by medzičasom došlo k zániku dlhu splnením resp. iným spôsobom a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 517 ods. 2 OZ bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, pretože sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu prvého dňa nasledujúceho po lehote splatnosti dohodnutej v zmluve o pôžičke a teda ku dňu 21.3.2012 už bol v omeškaní. Výška úrokov z omeškania bola stanovená podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. v znení od 1.7.2010.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v konaní priznal plnú náhradu trov konania vo výške 870,26 eur. Navrhovateľovi úspešnému v konaní vznikli trovy, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 180,-eur a trov právneho zastúpenia vo výške 690,26 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2015) za 3 úkony právnej služby po 121,17 eur a 2 x 8,04 eur režijný paušál za rok 2014 a 1 x 8,39 eur režijný paušál za rok 2015. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci predstavuje 121,17 eur podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovanej vyhlášky).Ďalej pozostáva z náhrady hotových výdavkov podľa § 15 písmeno a) vyhlášky a to cestovného v zmysle § 7 odsek 1 a 2 z č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách z vykonanej cesty z Banskej Bystrice do N. Zámkov a späť, vzdialenosť 320 km, pri spotrebe PHM 4,6 litrov na 100 km a cene PHM ( nafty) dňa 6.2.2015 -1,144 eur/1 l a to vo výške 75,40 eur a náhrady za
stratu času v zmysle § 17 odsek 1 vyhlášky vo výške 111,84 eur. Odmenu, režijný paušál a náhrady bolo potrebné navýšiť o 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení od 01.06.2010 o 115,04 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.