Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/15/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: VAZE s.r.o., so sídlom Pri Bitúnku 13, 040 01 Košice, IČO: 51 867 443, právne zastúpený: JUDr. Radoslava Vojtášová, advokátka, so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, IČO: 42 266 998, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102159116/2023 zo dňa 23.08.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 16.10.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj súd alebo správny súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102159116/2023 zo dňa 23.08.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) a vrátenia veci Daňovému úradu Košice, pobočka Trebišov, ako prvostupňovému správnemu orgánu, na ďalšie konanie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. 102159116/2023 zo dňa 23.08.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2023, vyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 101298156/2023 zo dňa 17.05.2023, ktorým bol podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel dane v sume 17 920,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2021. Žalobca zároveň navrhol súdu priznať žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania.

2. Súčasťou správnej žaloby žalobcu je aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj ). Svoj návrh odôvodňuje tým, že v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda, pretože k sume daňového nedoplatku vo výške 17 920 eur je potrebné pripočítať aj uloženú pokutu vo výške 353,40 eur za správny delikt podľa § v znení neskorších predpisov - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2021 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Žalobca ďalej uvádza, že nejde len o hospodársky dopad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného v podobe zaplatenia daňového nedoplatku, ktorý predstavuje neplánový peňažný výdavok objektívne znižujúci disponibilné zdroje žalobcu. Zároveň, právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy konštatuje účasť žalobcu na daňovom podvode, čo má pre žalobcu ďalekosiahle následky aj v trestnoprávnej rovine či vážny nenapraviteľný následok vo sfére podnikateľskej činnosti, nakoľko uvedený právny záver orgánu verejnej správy poškodzuje dobré obchodné meno a povesť žalobcu v obchodnom styku a jeho spoľahlivosť a dôveryhodnosť voči obchodným partnerom. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konštatuje, že „obvinenie" žalobcu z účasti na daňovom podvode bude mať pre žalobcu s vysokou pravdepodobnosťou za

následok ukončenie obchodnej spolupráce zo strany najväčšieho odberateľa - spoločnosti US Steel Košice, s.r.o., ktorá kladie vysoké etické a morálne požiadavky na svojich dodávateľov, a s ktorou má žalobca uzatvorenú Rámcovú zmluvu č. AN3014K0022. Uvedené žalobca zdôrazňuje aj tým, že ak dôsledku napadnutého rozhodnutia odberateľ – spoločnosť US Steel Košice, s.r.o., odstúpi od zmluvy č. AN3014K0022 a ukončí spoluprácu so žalobcom, pre žalobcu to bude likvidačné. Z dôvodu straty odberateľa bude žalobca musieť ukončiť spoluprácu s externými dodávateľmi a v záujme minimalizovania výdavkov ukončiť aj pracovnoprávne vzťahy s internými zamestnancami. Keďže žalobca stratí predpokladaný príjem z dlhodobého kontraktu, nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu krátkodobých pohľadávok z obchodného styku, ale predovšetkým na splácanie úverov a pôžičiek. V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že strata obchodného partnera akým je spoločnosť US Steel Košice, s.r.o. bude pre žalobcu likvidačná. Žalobca taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom, pretože v prípade úpadku spoločnosti žalobcu príde štát o vyššiu sumu finančných prostriedkov zaplatených na DPH a dani z príjmu ako je suma 17.920 EUR, ktorej úhrada bude len odložená do právoplatného skončenia konania. Záverom žalobca konštatuje, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi nielen značná finančná škoda, ale aj iný vážny nenapraviteľný následok v podobe straty najväčšieho odberateľa v zazmluvnenom kontrakte.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 05.06.2024, ktorom konštatuje, že z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a preto návrh žalobcu priznať odkladný účinok správnej žalobe považuje za neopodstatnený a navrhuje ho zamietnuť.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.

9. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

10. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

13. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

14. Správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu hrozí vznik vážnej ujmy spočívajúcej v tom, že stratí významného obchodného partnera, a teda aj príjem z dlhodobého kontraktu s ním, nebude mať preto dostatok finančných prostriedkov na úhradu krátkodobých pohľadávok z obchodného styku, splácanie úverov a pôžičiek.

15. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami.

16. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že ním uvedený negatívny následok skutočne hrozí a mal by naňho konkrétne, nielen hypotetické dopady. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že mu hrozí zákonom predpokladaný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.

18. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).