Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-78-2011.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/78/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 307 683 právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.É. X, P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, právne zast. advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 907,92 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 97,39 eur, úroku z omeškania vo výške 36,50 % ročne zo sumy 810,53 eur za obdobie od 28.01.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 20 % z istiny, čo predstavuje sumu 152,81 eur, zastavuje.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ, spoločnosť GE Money, a.s., sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.02.2008, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 907,92 eur (pôvodne 27 352 Sk) s prísl., titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.03.2004, ktorú uzavrel s odporcom ako dlžníkom.
Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že odporca v období od 20.04.2004 do 07.08.2007 zaplatil jednotlivými splátkami celkovo sumu 59 000 Sk (1 958,44 eur). Vzhľadom na to, že odporca nezaplatila viac ako tri splátky (vrátene zmluvných sankcií) v lehote ich splatnosti, navrhovateľ ukončil úverovú zmluvu a všetky úverové splátky sa stali predčasne splatnými. Ku dňu ukončenia platobnej histórie t. j. k 27.01.2007 predstavoval celkový dlh odporcu sumu 27 352 Sk (907,92 eur), ktorá pozostávala z istiny vo výške 23 018 Sk (764,06 eur) ako súčtu všetkých nákupov tovaru a výberov hotovosti z bankomatu mínus súčet všetkých platieb započítaných na istinu, ďalej z úroku z omeškania vo výške 2 934 Sk (97,39 eur) a zmluvnej pokuty vo výške 1 400 Sk (46,47 eur).
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 5Rob/280/2008-24 zo dňa 29.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2014, súd pripustil, aby pôvodný navrhovateľ t.j. spoločnosť GE Money, a.s. z konania
vystúpila a na jej miesto vstúpil súčasný navrhovateľ, nakoľko v priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na súčasného navrhovateľa.
Elektronickým podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2014, oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA vstup do tohto konania, ako vedľajší účastník na strane odporcu.
Podľa § 93 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v znení platnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.09.2014, pred prvým pojednávaním vo veci, navrhovateľ vzal podaný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 46,47 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 97,39 eur, úroku z omeškania vo výške 36,50 % ročne zo sumy 810,53 eur od 28.01.2007 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty vo výške 20 % z istiny, čo predstavuje sumu 152,81 eur, späť.
Na základe tohto čiastočného späťvzatia návrhu súd konanie v späťvzatej časti s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zatavil, a to aj bez zisťovania stanoviska odporcu, keďže k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním vo veci.
Riadne predvolaní navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporcu sa na pojednávanie nedostavili, navrhovateľ svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a požiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného, súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. konal v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, zmluvou o poskytnutí úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 20.06.2003, všeobecnými podmienkami navrhovateľa, platobnou históriou, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný veriteľ (GE Capital Multiservis k.s.) uzatvoril dňa 20.06.2003 s odporcom zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi vo výške 328,55 eur (9 898 Sk), na nákup spotrebného tovaru. Odporca pri uzavretí zmluvy zaplatil priamu platbu vo výške 36,51 eur a zvyšok úveru sa zaviazal splácať v desiatich mesačných splátkach po 36,51 eur (1 100 Sk).
V spodnej časti tejto úverovej zmluvy je drobným písmom uvedené, že veriteľ sa zaväzuje na požiadanie zákazníka a po splnení podmienok stanovených veriteľom, poskytnúť v prospech zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. V ostatnom určujú obsah zmluvy obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a sadzobník poplatkov veriteľa.
Uvedené obchodné podmienky ani sadzobník poplatkov k návrhu, doručenému súdu, však pripojené neboli.
Zároveň sa v tejto časti zmluvy (rovnako drobným písmom) uvádza, že zákazník a UniBanka, a.s., zastúpená veriteľom, týmto uzatvárajú zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, ktorou zákazník žiada UniBanku, a.s., o vydanie bankovej platobnej karty na čerpanie úveru poskytnutého mu zmluvou o revolvingovom úvere a ktorou sa UniBanka, a.s., zaväzuje zákazníkovi túto kartu vydať. V zmysle obsahu zmluvy, sú jej neoddeliteľnou súčasťou podmienky, ktoré však k zmluve, ako bola doručená súdu, pripojené neboli.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa, doručeného súdu dňa 22.09.2014 vyplýva, že veriteľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky v celkovej výške 1 848,90 eur a odporca zaplatil celkovo sumu 1 958,44
eur. Z tejto odporcom zaplatenej sumy, navrhovateľ započítal na istinu sumu 1 084,84 eur, na úroky sumu 707,39 eur, na poplatky sumu 43,82 eur a na poplatky za výbery v hotovosti sumu 122,39 eur.
Vedľajší účastník na strane odporcu, v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 04.08.2014 uviedol, že predmetný záväzkovo právny vzťah medzi účastníkmi, založený úverovou zmluvou, je spotrebiteľským právnym vzťahom, podliehajúci úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku v § 52 a nasl. Predložená úverová zmluva je formulárovým typom zmluvy, obsah ktorej odporca nemal reálnu šancu ovplyvniť. Vedľajší účastník zároveň namietol, že navrhovateľa nepreukázal ani uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, keďže zmluva o revolvingovom úvere uzavretá vyššie popísaným spôsobom postráda všetky náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30.06.2006, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah medzi účastníkmi, založený zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka), keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti s odporcom - fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i obchodné podmienky (ako súčasť zmluvy s miniatúrnymi písmenami) mal právny predchodca navrhovateľa vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, pričom odporca obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (v tomto prípade zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods.
2 a 3 cit. zák.) a čo je pre posudzovanie v konaní uplatneného nároku rozhodujúce, keďže pre platnosť takejto zmluvy zákon kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní (§ 4 ods. 1 cit. zák.)
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.04.1993 (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Súd na základe vykonaného dokazovania citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. Spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi sa riadi zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. V žiadnom prípade sa nemôže riadiť zákonnými ustanoveniami Obchod. zákonníka a to ani v prípade, že by sa na tom účastníci zmluvne dohodli. Také dojednanie je podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a ako takou absolútne neplatnou, pričom na dôvod tejto neplatnosti je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred veriteľom (dodávateľom) naformulované, bez reálnej šance spotrebiteľa, ovplyvniť ich obsah. Ide o formulár zmluvy s jednotlivými vopred pripravenými kolónkami, kde sa vypĺňajú potrebné údaje. V každom prípade teda ide o vzťah občianskoprávny.
Na základe uvedeného vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom stanovené podmienky uvedené v § 4 ods. 1 a 2 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
V danom prípade navrhovateľ tvrdil, že jeho právny predchodca uzatvoril s odporcom dňa 20.06.2003 zmluvu o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorého výška tu však nie je definovaná, vrátane podmienok jeho čerpania a najmä splácania, a text vytlačený drobným písmom v časti týkajúcej sa revolvingového úveru, odkazuje na všeobecné podmienky veriteľa, ktoré však k podanému návrhu resp. k zmluve (doručenej súdu) pripojené neboli, čo vzbudzuje aj dôvodnú pochybnosť, či skutočne tvorili súčasť zmluvy a či bol s nimi aj dlžník (spotrebiteľ) pri podpise (takto formulovanej) zmluvy oboznámený.
V tejto súvislosti súd poukazuje na § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu inak je neplatná.
Navrhovateľ však v danom prípade nepreukázal, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere s podmienkami, ako ich opisuje v podanom návrhu, t. j. s úverovým rámcom, ktorý odporca vyčerpal a ktorý mal byť úročený konkrétnou úrokovou sadzbou. Obdobne navrhovateľ nepreukázal, že by medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola platne dojednaná dohoda o zmluvnej pokute a ďalších poplatkoch, ktoré si navrhovateľ v podanom návrhu uplatňoval.
Keďže s poukazom na vykonané dokazovanie, podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, mal navrhovateľ právo požadovať od odporcu len reálne poskytnuté peňažné prostriedky (titulom bezdôvodného obohatenia) teda sumu vo výške 1 848,90 eur. Z písomného vyjadrenia navrhovateľa doručeného súdu dňa 22.09.2014 však vyplýva, že odporca doposiaľ zaplatil celkovo sumu 1 958,44 eur t.j. viac ako reálne vyčerpal. Súd preto podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
V konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ani nepriznal, keďže o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., za dva úkony právnej pomoci po 51,45 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 30.07.2014), 2 x režijný paušál po 8,04 eur + 20% DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.