Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_11C-233-2014.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/233/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľa : U. C., bytom Y. č. XX, V., zastúpená JUDr. Attilom Vajdom, bytom Sklabinská č. 10, Bratislava, proti odporcovi : U. C., bytom Y. č. 2, Bratislava, zastúpený JUDr. Lenkou Moravčíkovou, advokátkou, so sídlom Jána Rašu č. 793, Budmerice, o zaplatenie 1.991,64 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.991,64 eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 119 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 4.10.2013, sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumy 1.991,64 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.9.2008 navrhovateľka poskytla odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 60.000 Sk, t.j. 1.991,64 eur. Zmluvou o pôžičke bol zmluvnými stranami dohodnutý úrok 0 % ročne. Navrhovateľka poskytla pôžičku na bližšie nešpecifikované obdobie s tým, že odporca ju vráti do 60 dní po tom, čo ho o to navrhovateľka požiada. Na splnenie si povinnosti navrhovateľka odporcu vyzvala upomienkou zo dňa 12.5.2013 a žiadala splnenie záväzku v zmluve dohodnutej lehote.
Súd pod spisovou značkou 40 Ro/2367/2013 vydal dňa 30.1.2014 platobný rozkaz ,voči ktorému odporca podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Uviedol, že je pravdou, že dňa 10.9.2008 došlo k podpisu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania, avšak k reálnemu odovzdaniu peňazí medzi veriteľom a dlžníkom nikdy neprišlo. V tom čase účastníci konania bývali na Y. ulici č. XX v V., vzťahy medzi nimi boli dobré, o čom svedčí aj neskoršie uzatvorené manželstvo a odporca nepredpokladal a ani by ho v danom momente nenapadlo, prečo by to nemal podpísať. Odporca má vedomosť, že predmetnú sumu navrhovateľka použila na kúpu manželskej postele a skriniek do bytu. Po rozvode manželstva predali byt, ktorý mali v podielovom spoluvlastníctve, skrinky zostali v predmetnom byte a manželskú posteľ si navrhovateľka zobrala. Odporca tieto peniaze nedostal, nikdy ich nevidel a teda ani nepoužil. Argumentoval, že pri zmluve o pôžičke sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky, peňazí, dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Odovzdanie predmetu pôžičky je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke, dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to zmluvou o pôžičke zo dňa 10.9.2008, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 10.9.2008, žiadosťou o vrátenie pôžičky zo dňa 12.5.2013, výpismi z účtu odporcu, čestným prehlásením X. C., vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.
V konaní nebolo sporné, že obaja účastníci podpísali zmluvu o pôžičke, datovanú dňa 10.9.2008, ktorej obsahom bolo vyhlásenie odporcu, že podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky, peňazí v sume 60.000 Sk. Odporca sa zaviazal uvedenú sumu vrátiť do 60 dní po tom, čo ho o to navrhovateľka požiada.
Odporca podpísal aj príjmový pokladničný doklad na sumu 60.000 Sk, podľa tohto dokladu uvedenú sumu prevzal dňa 10.9.2008 od Miroslavy Y., bytom B. 8, M..
Listom zo dňa 12.5.2013 navrhovateľka vyzvala odporcu na vrátenie pôžičky. Odporca nenamietal doručenie tejto výzvy.
Odporca výpismi z účtu preukazoval, že nebol odkázaný, aby si od navrhovateľky nejakú sumu peňazí požičiaval.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že bývala v M. kde predala byt a presťahovala sa do V. do manželovho bytu (odporca). V M. predala byt, vyplatila ex manžela. Staršej dcére peniaze vrátila na účet a mladšej chcela vybaviť vkladnú knižku, vtedy odporca povedal, že peniaze sa zídu, že v byte treba prerábaní veci, že jej dcéra je ešte mladá a keď bude mať 18 rokov tak peniaze vráti. Navrhovateľke sa to nepáčilo a preto uzatvorili medzi sebou dohodu, že nevrátená suma bude pôžičkou a dôvodom pôžičky bola prerábka bytu. Odporca s tým súhlasil a podpísal to. Čo sa týka zmluvy o pôžičke, boli to peniaze, ktorá mala požičané, boli to jej peniaze. S odporcom sa dohodli, že keď prerobia byt, odporca peniaze vráti. Pri podpise zmluvy bola prítomná aj dcéra U.. Navrhovateľka potvrdila, že peniaze v hotovosti odporcovi neodovzdala, ale z týchto peňazí sa čerpalo na opravu bytu. Odporca chcel v byte zostať, nechcela ho predať, presvedčil ju, že keď sa byt zrekonštruuje, bude sa jej páčiť a bude súhlasiť, aby v byte zostala bývať.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že keď sa nasťahovala navrhovateľka do bytu, prerábali obývačku aj spálňu, potrebovali prerobiť kúpeľňu a kuchyňu, preto si zobral úver vo výške 10.000 eur. Tieto peniaze investovali do prerábky a keďže nestačili peniaze a dcéra navrhovateľky peniaze mala, dohodli sa, že ďalšie peniaze zapožičajú z úspor. Odporcovi sa nepáčil dátum na zmluve, podľa neho to nebolo v roku 2008, ale v roku 2009. Potvrdil, že zmluvu podpísal, boli v obývačke, zmluva bola pripravená a on ju podpísal. Potvrdil aj tú skutočnosť, že prítomná bola mladšia dcéra navrhovateľky. V čase, keď podpisoval zmluvu, boli manželia a prerábali byt. So zmluvou súhlasil a nevie prečo navrhovateľka od neho túto sumu pýta, keď už boli manželia. Odporca uviedol, že peniaze mu vyplatené neboli, asi ich manželka vybrala, nevie odkiaľ ich zobrala. Neskôr, keď sa byt predával, suma bola rozdelená, navrhovateľka dostala viac ako o 1.500 eur, bral to tak, že do tejto časti bola zahrnutá aj zmluva o pôžičke. Odporca ďalej uviedol, že to boli manželkine peniaze, ktoré jej poslali z U.. Potvrdil, že navrhovateľka bola na Morave, že starí rodičia dali obom dcéram po 60.000 Sk a keďže mladšia dcéra navrhovateľky bola maloletá, tieto peniaze dali navrhovateľke. Odporca potvrdil, že zmluva bola podpísaná na ochranu finančných prostriedkov maloletej dcéry. Uviedol, že vie o tom, že by mali patriť mladšej dcére, nevie prečo takúto zmluvu však podpisoval. Zmluva bola pripravená a on to podpísal.
Svedkyňa U. X., navrhovateľkina dcéra uviedla, že peniaze boli darované jej a mala ich dostať na osemnáste narodeniny. V roku, keď ich dostala, sa sťahovali z Košíc do Bratislavy, navrhovateľka jej chcela vybaviť vkladnú knižku. Odporca navrhovateľku presviedčal, že bude lepšie, keď si peniaze nechajú, prerobí sa byt a keď bude mať 18 rokov, tak jej bude z výplaty prispievať na vkladnú knižku, peniaze vráti, čo sa však nestalo. Peniaze boli od babkinho brata, ktorý všetkým vnúčatám daroval peniaze bolo to v roku 2008 a mala vtedy 12 rokov. Peniaze boli odovzdané v hotovosti navrhovateľke. Svedkyňa potvrdila, že bola prítomná pri podpisovaní zmluvy o pôžičke, uviedla, že k odovzdaniu peňazí došlo skôr a zmluva sa podpisovala neskôr. Odporca peniaze dostal v roku 2008, pri odovzdávaní peňazí prítomná nebola . Keď navrhovateľka videla, že odporca žiadne peniaze na účet neposiela, dohodli sa, že podpíše zmluvu o pôžičke, s čím odporca súhlasil.
Svedkyňa L., matka navrhovateľky, vo svojej výpovedi uviedla, že peniaze odporca použil na rekonštrukciu bytu, pričom vedel, že sú to peniaze, ktoré dostala vnučka, navrhovateľka ich chcela dať na vkladnú knižku. Vnučka ešte nemala 18 rokov, peniaze použili na rekonštrukciu bytu odporca ich mal vrátiť, čo sa však nestalo.
X.á, odporcova matka vyhlásila, že v júli roku 2008 vyplatila odporcovi sumu 20.000 Sk v hotovosti za domáce spotrebiče a nábytok.
Navrhovateľka do spisu založila aj zmluvu o pôžičke zo dňa 15.8.2008, na základe ktorej požičala odporcovi sumu 16.596,96 eur.
Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V tom treba prisvedčiť odporcovi. Na platnosti zmluvy o pôžičke však už nie je právne významné ďalšie použitie prostriedkov získaných na základe zmluvy o pôžičke. V tomto konaní bolo preukázané, obaja účastníci to potvrdili vo svojich výpovediach, že navrhovateľka disponovala sumou 60.000 Sk, ktorú mala odovzdať svojej dcére, keď dovŕšil 18 rokov. Obaja účastníci potvrdili, že tieto peniaze použili na rekonštrukciu bytu. Sám odporca potvrdil, že mal vedomosť o týchto peniazoch, ktorými navrhovateľka disponovala, aj o tom, že patria jej dcére. Nevedel však uviesť prečo podpisoval zmluvu o pôžičke. Potvrdil však skutočnosť, že zmluva bola spísaná na ochranu financií navrhovateľkinej dcéry. Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané že navrhovateľka reálne disponovala uvedenou sumou, odporca súhlasil s tým, akým spôsobom budú peniaze použité. V konaní sa bránil tým, že mu reálne neboli vyplatené a preto právny vzťah z pôžičky nevznikol. Navrhovateľka uviedla, že hoci peniaze odporcovi fyzicky neodovzdala, dohodli sa, že ich použije na rekonštrukciou bytu, čo sa stalo. Túto skutočnosť potvrdil aj odporca vo svojej výpovedi. Podľa názoru súdu v danom prípade aj napriek tomu, že navrhovateľka odporcovi danú sumu fakticky neodovzdala, odporca od začiatku súhlasil s tým, že peniaze, ktoré si od nej požičal, budú použité na rekonštrukciu bytu. Ak by súd posudzoval predmetnú zmluvu podľa jej obsahu a nie podľa toho ako ju účastníci nazvali, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré boli v konaní preukázané, by dospel k rovnakému záveru. Účastníci sa dohodli na tom, že peniaze, ktorými disponovala navrhovateľka boli použité na rekonštrukciu bytu a odporca sa zaviazal, že žalovanú sumu na požiadanie navrhovateľky vráti, čo sa nestalo. Súd považoval za preukázané, že predmetnú sumu navrhovateľke nevrátil hoci ho riadne vyzvala a preto zaviazal odporcu k zaplateniu 1.991,60 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a preto úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 119 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.