Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_3T-14-2014.pdf
PDF · 114.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/14/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Jozef Šutka v trestnej veci proti obvinenému Q. B. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. februára 2015 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. B., nar. XX.XX.XXXX v R., okr. B., trvalé bydlisko W., W. XXX, okr. Stará Ľubovňa
j e v i n n ý, ž e
dňa 16. augusta 2013 v čase od 10.41 h do 10.54 h počas ordinačných hodín v obci Plaveč č. 101, okr. Stará Ľubovňa, v budove zdravotného strediska v priestoroch ambulancie všeobecného praktického lekára pre dospelých nachádzajúcej sa na prízemí vpravo dal obvodnému lekárovi MUDr. V. H., ktorý tu poskytuje zdravotnú starostlivosť, finančnú hotovosť 10 € ako úplatok za vystavenie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti,
teda
inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok,
čím spáchal
prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 04.06.2014 na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na Q. B. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v skutkovej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 21.10.2014 a 05.02.2015 v procese dokazovania súd skúmal či sa skutok uvedený v obžalobe stal a či má znaky trestného činu, či skutok spáchal obžalovaný a pokiaľ áno z akých pohnútok takto konal, aký je stupeň závažnosti činu, vrátane jeho príčin a podmienok jeho spáchania. Súd zisťoval i osobné pomery obžalovaného.
Za tým účelom súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a to výsluchom obžalovaného, svedkov navrhnutých procesnými stranami, listinnými dôkazmi, obrazovo-zvukovým záznamom, čím náležite zistil skutkový stav veci tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Takýto záver súdu je podložený niekoľkými konkrétnymi priamymi dôkazmi, radom nepriamych dôkazov, pričom tieto dôkazy vzájomne korešpondujú a dopĺňajú sa. Na druhej strane dôkazy predložené obžalovaným, ktoré majú vyvracať jeho vinu, sú podľa názoru súdu z viacerých hľadísk nedôveryhodné.
Dôkazná situácia
Obžalovaný Q. B. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný a ku skutku uviedol, že je dlhodobým pacientom MUDr. H. s dlhoročnými zdravotnými problémami. Dňa 15.08.2013 bol v Prešove u MUDr. A. - ortopéda, ktorého sestrička mu povedala, že tento je na neplánovanej dvojtýždňovej dovolenke. Na druhý deň išiel za MUDr. H. a požiadal ho, aby mu vypísal práceneschopnosť do tej doby kým sa vráti z dovolenky MUDr. A.. MUDr. H. práceneschopnosť vypísal, obžalovaný mu vzápätí položil na stôl 10,- € bankovku s tým, že mu dlhoval od marca, keď bol tiež práceneschopný, čo znamená, že 10,- € bankovka nebol úplatok, ale mu týmto vracal dlžobu. Keď odchádzal z ordinácie lekára do miestnosti sestričky, v tejto mu MUDr. H. vypísal príjmový doklad na 10,- € a recept na lieky, a potom išiel domov. Obžalovaný uviedol, že MUDr. H. ho nikdy o žiadny úplatok nežiadal.
Postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania. V tejto výpovedi po zákonnom poučení obžalovaný uviedol, že je pacientom MUDr. V. H. a dňa 16.08.2013 bol za týmto lekárom, nakoľko sa mu zhoršili zdravotné problémy s kolenom. Za lekárom bol z toho dôvodu, aby mu tento vypísal práceneschopnosť. Ďalej uviedol, že je pravdou, že MUDr. H. dal úplatok 10,- €, nakoľko chcel byť s ohľadom na svoje zdravotné problémy asi mesiac práceneschopný. Táto suma nebola finančná náhrada za ošetrenie, ani oficiálny poplatok za vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Nemocenské dávky počas práceneschopnosti mu vyplácal jeho zamestnávateľ v Českej republike. Na otázky vyšetrovateľa ďalej uviedol, že MUDr. H., ani iná osoba v jeho ambulancii mu nevystavili žiaden príjmový doklad, nakoľko suma 10,- € nebola oficiálnym poplatkom za vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Po tom čo mu bol daný k nahliadnutiu obrazovo- zvukový záznam z ambulancie MUDr. V. H. zo dňa 16.08.2013 obžalovaný uviedol, že na tomto zázname je vidieť ako si z vrecka nohavíc vybral 10,- € a tieto položil lekárovi na stôl. Podľa obžalovaného tieto peniaze dal lekárovi za to, aby mu tento vystavil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Výšku sumy určil na základe vlastného uváženia.
Po tom čo bol obžalovaný vyzvaný, aby odstránil rozpory vo svojich výpovediach z prípravného konania a z hlavného pojednávania tento uviedol, že v prípravnom konaní poriadne nečítal zápisnicu o svojom výsluchu, nemal okuliare, nepamätá si veci ani dátumy, sám nevie čo tam rozprával, bol vystresovaný a pod nátlakom vyšetrovateľky. Na opakované otázky samosudcu akým spôsobom bol na neho zo strany vyšetrovateľky robený nátlak obžalovaný odpovedať nevedel.
Na otázky procesných strán na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že keď mu lekár dával príjmový pokladničný doklad bola pri tom prítomná sestrička. Potvrdil, že vyšetrovateľka zápisnicu o jeho
výsluchu diktovala nahlas. Taktiež potvrdil, že obrazovo-zvukový záznam u vyšetrovateľky videl trochu matne, ale videl.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný súdu predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.08.2013 na sumu 10,- € a lekársku správu zo dňa 27.03.2013. Uviedol, že tieto listiny našiel asi pred dvoma týždňami vo svojej zdravotnej dokumentácii, ktorú má doma. Obžalovaný nevedel uviesť za aký úkon Cenníka výkonov na priamu platbu zaplatil lekárovi 10,- €.
Svedok MUDr. V. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný ho ako pacient často navštevuje so zdravotnými problémami. Dňa 16.08.2013 prišiel do jeho ambulancie s tým, že sa mu zhoršil zdravotný stav a má ťažkosti s kolenom. Predtým bol viac ako tri mesiace práceneschopný s viacerými zdravotnými ťažkosťami. Obžalovaný mu uviedol, že jeho zamestnávateľ v Českej republike potrebuje na ukončenie práceneschopnosti zdravotnú správu o priebehu ochorenia a o schopnosti práce. Pri vyšetrení dňa 16.08.2013 svedok vyhodnotil zdravotný stav obžalovaného tak, že najdôležitejším problémom je jeho koleno, pričom obžalovaný mu uviedol, že ortopéd neordinuje. Kvôli zhoršenému zdravotnému stavu preto vypísal obžalovanému potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, pretože kvôli problémom s kolenom nemohol ísť do práce predpísal mu lieky, pričom si nepamätal aké. Lekárske správy obžalovanému vypisoval podľa požiadaviek zamestnávateľa a obžalovaný mu za to zaplatil podľa toho či mal peniaze, alebo nie. Keďže posledné dva roky bol obžalovaný skôr práceneschopný ako by chodil do práce, tak od neho nevyžadoval platby. V januári, februári a marci roku 2013 bol obžalovaný práceneschopný a na záver mu svedok vystavil lekársku správu pre zamestnávateľa, za ktorú obžalovaný nezaplatil. To, že za túto správu obžalovaný nezaplatil mal svedok poznačené v zdravotnej dokumentácii obžalovaného. 10,- €, ktoré mu obžalovaný položil na stôl dňa 16.08.2013 svedok bral tak, že je to platba za predchádzajúcu lekársku správu.
Na otázky procesných strán na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že s 10,- € bankovkou naložil tak ako to predpisy vyžadujú a táto operácia je aj súčasťou jeho účtovníctva. Podľa svedka mu obžalovaný 10,- € zaplatil za prednostné vypísanie tlačiva čo je uvedené v bode 2 prednostných a nadštandardných služieb. Svedok potvrdil, že vlastnoručne vypísal príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.08.2013, pričom ako účel do tohto dokladu napísal - lekárska správa pre zamestnávateľa prednostné vypísanie tlačiva z 27.03.2013. Svedok taktiež potvrdil, že predmetnú lekársku správu zo dňa 27.03.2013 vypísal on, pričom nevedel uviesť, či má jej kópiu v zdravotnej dokumentácii obžalovaného. Svedok nevedel vysvetliť ako sa dostal jeho vlastnoručný, nekopírovaný podpis na fotokópiu tejto lekárskej správy. Spochybnil, že by také kópie lekárskych správ dával pacientom.
Na otázky samosudcu svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.08.2013 vypísal vlastnoručne, avšak nevie kedy to bolo a kde. Uviedol, že pri vypisovaní tohto dokladu bol asi prítomný aj obžalovaný. Okrem príjmových pokladničných dokladov, ktorých fotokópie sú v spisovom materiály podľa svedka existujú aj iné príjmové pokladničné doklady, ktoré nosí stále pri sebe v taške v kufri auta. Nebol nikým vyzvaný, aby tieto odovzdal polícii.
Svedkyňa Bc. P. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala ako zdravotná sestra v ordinácii MUDr. H. od 1. januára 2012 do 31. januára 2014. Náplňou jej práce bolo ošetrovanie pacientov, administratíva a spolupráca s lekárom. Ordinácia sa skladala z dvoch miestností - v prvej sedela ona ako sestrička, k dispozícii mala počítač a kartotéky. Do príchodu lekára vykonávala odbery, pripravovala kartotéky, bodovala výkony do počítača, vypisovala sprievodné lístky týkajúce sa ďalších vyšetrení a podobne. Od 8.00 ordinoval MUDr. H., pacienti do miestnosti sestry vstupovali podľa zoznamu a ona ich s dokumentáciou posielala do vedľajšej miestnosti k lekárovi. Po vyšetrení u lekára pacient prišiel so zdravotnou dokumentáciou naspäť k nej. K samotnému skutku svedkyňa uviedla, že sa k nemu nevie vyjadriť, nakoľko všetko prebiehalo za zatvorenými dverami, a do ordinácie ju lekár volal iba v prípade keď bolo treba odmerať tlak pacientovi a podobne.
Na otázky procesných strán na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že do jej kompetencie patrilo aj vypisovanie príjmových pokladničných dokladov. Originál tohto dokladu išiel pacientovi a kópiu si
nechávali v ambulancii, pričom tieto kópie sa ukladali v sesterskej miestnosti v zásuvke stola. Na konci kalendárneho roku tieto kópie príjmových pokladničných dokladov lekár bral z tohto stola asi kvôli daniam. MUDr. H. na konci roka zobral všetky príjmové pokladničné doklady, ktoré sa nazbierali za celý rok, pričom ich mohlo byť asi 30. Platby pri príjmových pokladničných dokladoch preberala svedkyňa, dávala ich do obálky a obálku dávala lekárovi, pričom toto robila denne. Najčastejšie platby na príjmový pokladničný doklad boli za preventívne prehliadky pre zamestnávateľa. V ambulancii bol vyvesený zoznam spoplatnených úkonov. Orgánom činným v trestnom konaní svedkyňa odovzdala všetky príjmové pokladničné doklady, ktoré sa u nej nachádzali, pričom však uviedla, že niektoré príjmové pokladničné doklady mohli zostať u MUDr. H., avšak o tomto nič nevedela. Taktiež uviedla, že nevie nič o tom, že by MUDr. H. mal vlastné prázdne príjmové pokladničné doklady. Mohol ich mať. Taktiež nevedela o tom či MUDr. H. vydával vlastné príjmové pokladničné doklady a ani nevedela o tom či tento prijímal peniaze od pacientov. Keď svedkyňa nastúpila do ordinácie mali dva rôzne typy príjmových pokladničných dokladov, potom MUDr. H. povedal, že sa to má zjednotiť a používať iba jeden typ. Potom čo bol svedkyni ukázaný príjmový pokladničný doklad, predložený na hlavnom pojednávaní obžalovaným, svedkyňa uviedla, že tento je typovo iný, pričom takéto príjmové pokladničné doklady ona v zásuvke stola nemala, mohol ich však mať lekár. Podľa svedkyne sa nikdy nestalo, že by pacient, po tom čo jej lekár prikázal vystaviť príjmový pokladničný doklad za vyšetrenie, nezaplatil. Svedkyňa taktiež uviedla, že nevie o tom, že by nejakí pacienti nezaplatili v ambulancii MUDr. H., pretože by na to nemali finančné prostriedky. Svedkyňa taktiež uviedla, že za vystavenie lekárskych správ, takých ako predložil obžalovaný na hlavnom pojednávaní, pacienti nikdy neplatili.
Postupom podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy:
- Príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.08.2013 na sumu 10,- €,
- Lekárska správa pacienta Q. B. zo dňa 27.03.2013,
- Cenník výkonov na priamu platbu,
- fotokópie denného zoznamu pacientov MUDr. V. H. z ambulancie v obci Plaveč zo dňa 16.08.2013,
- fotokópie príjmových pokladničných dokladov vydaných v ambulancii MUDr. H. od 01.01.2013 do 28.11.2013 v počte 20 kusov,
- kópia z účtovníctva BAM Medic s.r.o. spolu s kópiou zaúčtovania v účtovnom denníku,
- správa Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa o práceneschopnosti obžalovaného,
- správa zamestnávateľa obžalovaného Stavitelství SIZO s.r.o. spolu s fotokópiami lekárskych správ predložených obžalovaným,
- správa firmy COMCAS s.r.o. zo dňa 05.02.2015,
- stanovisko k obžalobe zo dňa 29.01.2015,
- fotokópie podacích lístkov obžalovaného pre zamestnávateľa,
- čestné prehlásenia zo dňa 20.10.2014,
- správa zamestnávateľa obžalovaného a oskanovaný obsah dopisu obžalovaného pre svojho zamestnávateľa zo dňa 27.03.2013.
Postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku súd na technickom zariadení vykonal obrazovo- zvukový záznam zo dňa 16.08.2013. Po vzhliadnutí záznamu k tomuto obžalovaný uviedol, že lekárovi nedával úplatok, iba mu vracal za vypísanie potvrdenia. Na otázky samosudcu obžalovaný uviedol, že nevie kedy lekárovi oznámil, že tých 10,- € je za vypísanie lekárskej správy, avšak v ďalšej časti výpovede uviedol, že mu to povedal keď odišiel do miestnosti sestričky, kde mu lekár vypísal príjmový pokladničný doklad, pričom to celé mohlo trvať asi 5 minút. Po tom čo bol samosudcom obžalovaný upozornený, že od opustenia ambulancie lekára a odchodu do miestnosti sestričky do momentu keď sa s ním lekár rozlúčil
uplynulo podľa záznamu cca. 10 sekúnd, za ktoré lekár nemohol stihnúť vyplniť príjmový pokladničný doklad, obžalovaný uviedol, že mu možno lekár dal vyplnený príjmový pokladničný doklad do ruky.
Vyhodnotenie skutkových zistení
Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a dospel pritom k nasledovným záverom.
V prvom rade je podľa názoru súdu potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní, potom čo bol úplným a zákonným spôsobom riadne poučený o svojich právach, ako aj o možnosti zvoliť si obhajcu, resp. žiadať, aby mu bol obhajca ustanovený, k trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal. Podrobne opísal priebeh návštevy u MUDr. H., ako aj okolnosti za ktorých lekárovi položil na stôl 10,- € bankovku, pričom jednoznačne vyhlásil, že finančnú hotovosť lekárovi poskytol preto, aby mu tento vypísal potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Uviedol, že lekár, ani iná osoba mu v ambulancii nevystavili príjmový pokladničný doklad za platbu. Tieto skutočnosti opísal aj v súvislosti s prehratým obrazovo-zvukovým záznamom.
Po zmene výpovede na hlavnom pojednávaní obžalovaný nevedel žiadnym vierohodným spôsobom vysvetliť vzniknuté rozpory medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou z prípravného konania. Uviedol však, že vyšetrovateľka zápisnicu o jeho výsluchu nahlas diktovala, ako aj to, že videl obrazovo-zvukový záznam, ktorý mu vyšetrovateľka prehrala.
Obrana obžalovaného, že predmetných 10,- € poskytol MUDr. H. za vystavenie lekárskej správy zo dňa 27.03.2013, ktorú v ten istý deň doporučeným listom zaslal svojmu zamestnávateľovi, bola v plnej miere vyvrátená správou, ktorú zamestnávateľ obžalovaného Stavitelství SIZO s.r.o. Ostrava zaslal tunajšiemu súdu spolu s oskanovaným obsahom dopisu zo dňa 27.03.2013, ktorý obdržali od obžalovaného. Pracovníčka firmy Stavitelství SIZO s.r.o. jednoznačne uviedla, že v predmetnom dopise zo dňa 27.03.2013 nebolo nič iné iba fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovaného zo dňa 02.04.2013. Ďalej táto pracovníčka uviedla, že čo sa týka pracovnej neschopnosti obžalovaného od 07.01.2013 do 31.03.2013 táto trvala menej ako 90 kalendárnych dní, a preto ani nemali dôvod žiadať od obžalovaného akékoľvek lekárske správy.
Obranu obžalovaného z časti vyvracia aj svedkyňa Bc. P. A., ktorá vo svojej výpovedi okrem iného uviedla aj to, že kópie príjmových pokladničných dokladov uschovávala v zásuvke stola v sesterskej miestnosti, a na konci kalendárneho roka MUDr. H. z tohto miesta vzal všetky príjmové pokladničné doklady, ktoré sa nazbierali za celý rok, podľa svedkyne asi kvôli daňovým povinnostiam. Táto skutočnosť korešponduje so správou firmy COMCAS s.r.o. Stará Ľubovňa, ktorá vykonávala firme MUDr. H. účtovníctvo, a v ktorej uviedli, že všetky podklady nosí do ich firmy zákazník podľa potreby, najneskôr mesiac pred daňovým priznaním. Z toho vyplýva s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.08.2013, ktorý obžalovaný súdu predložil na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2014, bol vytvorený po dni 27.11.2013, keď vyšetrovateľka vydala uznesenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku o stíhaní okrem iných aj MUDr. V. H. a Q. B., ako to vyplýva z uznesenia ČVS: PPZ-464-NKA-PK-VY-2013 zo dňa 27.11.2013. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že tento príjmový pokladničný doklad sa nenachádzal medzi príjmovými pokladničnými dokladmi od 01.01.2013 do 28.11.2013 vydanými svedkyňou A. orgánom činným v trestnom konaní dňa 28.11.2013.
Svedkyňa A. na hlavnom pojednávaní taktiež uviedla, že počas doby keď v ambulancii MUDr. H. pracovala, sa nikdy nestalo, že by pacient, po tom čo jej lekár prikázal vystaviť príjmový pokladničný doklad, za vyšetrenie nezaplatil. Nemala žiadnu vedomosť o tom, že by nejakí pacienti MUDr. H. nezaplatili za lekárske výkony preto, že by na to nemali finančné prostriedky. Taktiež uviedla, že za vystavenie takej lekárskej správy, akú obžalovaný predložil súdu na hlavnom pojednávaní, pacienti nikdy
neplatili. Počas praxe u MUDr. H. sa svedkyňa nikdy nestretla s tým, že by sa prednostne vypisovali tlačivá, tak ako je to uvedené v bode 2 Prednostných a nadštandardných platieb Cenníka výkonov pre priamu platbu.
Výpoveď svedka MUDr. V. H. súd vyhodnotil ako nevierohodnú, učinenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, nakoľko je sám v zrkadlovom postavení v inej trestnej veci v pozícii obvineného. Svedok nevedel vysvetliť ako sa dostal jeho vlastnoručný neskopírovaný podpis na fotokópiu lekárskej správy obžalovaného zo dňa 27.03.2013. Uviedol, že túto lekársku správu nikdy nevidel v takom formáte v akom mu bola na hlavnom pojednávaní predložená. Uviedol, že nevie o tom, že by takéto kópie lekárskej správy dával pacientom. Nevedel uviesť kde a kedy vypisoval predmetný príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.08.2013. Uviedol, že pri vypisovaní bol prítomný zrejme aj obžalovaný, avšak nevie či tam bol niekto iný.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, ktorá vyplýva z obrazovo-zvukového záznamu zo dňa 16.08.2013 z ordinácie MUDr. H.. Zo záznamu je zrejmé, že obžalovaný B. položil predmetnú sumu 10,- € na stôl lekára tesne potom ako ho požiadal o vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom zo záznamu je aj zrejmé, že počas jeho prítomnosti v ambulancii MUDr. H. neuvádzal akékoľvek skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že sumu 10,- € mu vracia ako dlh za vystavenie lekárskej správy zo dňa 27.03.2013. Obhajobu obžalovaného, že túto skutočnosť uviedol MUDr. H. keď vyšiel z jeho ordinácie do miestnosti sestry, a že v miestnosti sestry mu mal MUDr. H. aj vypísať príjmový pokladničný doklad na túto sumu, je taktiež jednoznačne vyvrátená obrazovo-zvukovým záznamom, z ktorého vyplýva, že od odchodu obžalovaného a MUDr. H. z ordinácie lekára, do momentu keď sa lekár s obžalovaným v miestnosti sestry rozlúčil, prešlo cca. 10 sekúnd a za takýto čas nie je objektívne možné, aby sa vyvinul sled udalostí tak ako ho popísal obžalovaný. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd spoľahlivo preukázané skutkové zistenia a aj z týchto dôvodov odmietol vykonať dôkaz zabezpečením súdno-znaleckého posudku z odboru ortopédie a súdneho lekárstva na zodpovedanie otázky či práceneschopnosť obžalovaného bola skutočná alebo fiktívna.
Právna kvalifikácia
Prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten kto inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe.
Objektom tohto trestného činu je ochrana spoločenského záujmu na čistote verejného života prostredníctvom riadneho, nestranného a zákonného obstarania veci všeobecného záujmu.
Vec všeobecného záujmu možno charakterizovať ako záujem, ktorý súvisí s uspokojovaním záujmov fyzických a právnických osôb v oblastiach materiálnych, sociálnych, kultúrnych, zdravotných a iných potrieb, ktorý je podstatný z hľadiska záujmov spoločnosti.
Úplatkom možno rozumieť každú neoprávnenú výhodu, resp. zvýhodnenie v podobe plnenia majetkovej alebo nemajetkovej povahy, t.j. také zvýhodnenie, ktoré sa poskytuje podplatenej osobe, alebo ktoré sa má poskytnúť podplácanej osobe alebo s jej súhlasom inej osobe, a na ktoré táto ani iná osoba nemá právny nárok. Z pravidla spočíva v priamom majetkovom prospechu, či už finančnom alebo materiálnom.
Súd konštatuje, že vyššie popísaným konaním obžalovaný bez akýchkoľvek pochybností spáchal prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, preto že inému (MUDr. H.) v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu (uspokojovanie záujmov fyzických osôb v zdravotníckej oblasti) priamo poskytol úplatok (bankovku v nominálnej hodnote 10,- €).
Obžalovaný vyššie uvedený prečin z hľadiska zavinenia spáchal úmyselne, nakoľko chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (§ 15 písm. a) Trestného zákona). Pri úmyselnom zavinení obžalovaného bola zastúpená vedomostná aj vôľová zložka. Hlavným motívom, t.j. vnútorným podnetom, ktorý viedol obžalovaného k rozhodnutiu spáchať predmetný prečin, bola podľa názoru súdu snaha zabezpečiť si potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, a tým aj tomu zodpovedajúci príjem.
Uložený trest
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporciálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (pre tr. čin podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky) dostatočne a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie a možno dôvodne očakávať, že ho s porozumením príjme aj spoločnosť ako trest primerane vyjadrujúci aj morálne odsúdenie páchateľa.
Z týchto dôvodov súd ohľadne viny a trestu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.