Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Cb-2-2014.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cb/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu AGRO TRADE & CONSULTING s.r.o. so sídlom Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 209 449, právne zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému TEROX, s.r.o., so sídlom Tehelná 97, 085 01 Bardejov, IČO: 36 672 505, o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy a o uloženie povinnosti vydať predmet zmluvy, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 15.1.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, na základe ktorej žalobca prvým výrokom žiada, aby súd určil, že odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.10.2006, je platné. Zároveň sa žalobca druhým výrokom domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi predmet zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006, a to pohľadávku evidovanú na dlžníka X.. F. O., X.: XXXXXXXX, D. F. XX, D., ktorá vyplýva z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej medzi: SLSP, a.s., MsP pobočka Bardejov a dlžníkom, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, alternatívne žalovaný je povinný vydať žalobcovi akékoľvek plnenie, ktoré obdržal, získal, alebo inak nadobudol vo vzťahu k predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2006 a to pohľadávku evidovanú na dlžníka X.. F. O., X.: XXXXXXXX, D. F. XX, D., ktorá vyplýva z úverovej zmluvy č. 86275178 uzavretej medzi: SLSP, a.s., MsP pobočka Bardejov a dlžníkom, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadal, aby mu žalovaný nahradil trovy konania do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný s žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako bezdôvodnú zamietnuť.
Súd dňa 4.2.2015 pojednával bez prítomnosti žalobcu, ktorému bol termín pojednávania oznámený dňa 28.10.2014, teda viac než 3 mesiace pred termínom pojednávania. Dňa 4.2.2015 bolo súdu doručené podanie advokáta žalobcu, ktorý oznámil, že dňa 3.2.2015 prevzal právne zastúpenie žalobcu a pre krátkosť času nebolo možné vykonať adekvátnu starostlivú prípravu na súdne pojednávanie. Predložil plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu, ktoré bolo konateľom žalobcu podpísané 29.1.2015 a advokátom dňa 3.2.2015. Súd na pojednávanie predvolal žalobcu a žalovaného a u týchto subjektov tohto konania bola splnená 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie. Súd advokáta žalobcu nepredvolal na pojednávanie a preto tento žiadnu lehotu na prípravu nemá, keďže v čase vyhotovenia predvolania pre účastníkov tohto konania nebolo súdu známe, že žalobca má advokáta, preto jeho žiadosť o odročenie pojednávania súd neakceptoval. Navyše, je nepochybné, že žalobca vedel o tomto pojednávaní presne 99 dní ( 28.10.2014 - 4.2.2015), čo bezpochyby spĺňa lehotu podľa §
115 ods. 2 O.s.p. a dostatočnú prípravu na pojednávania žalobca mal zachovanú. Navyše konateľ žalobcu vedel o tom, že splnomocní advokáta zastupovaním v tomto konaní viac než 5 dní - pretože podpisoval plnomocenstvo dňa 29.1.2015, čo je 7 dní pred pojednávaním. Pri súčasných elektronických a dorozumievacích prostriedkoch nie je vzdialenosť Bratislava - Bardejov takou prekážkou, aby nebolo možné sa s advokátok napr. telefonicky spojiť, upovedomiť ho o splnomocnení v konkrétnej právnej veci. Súd zároveň poukazuje na to, že samotné splnomocnenie zastupovaním tvorí bezpochyby určitý proces, ktorý vo svojej prvej fáze predstavuje dohadovanie podmienok zastupovania, teda je zrejmé, že advokát musel vedieť o tom, že bude žalobcu zastupovať v tejto právnej veci najneskôr 29.1.2015, s čím súhlasil, inak by ho žalobca nebol poveril zastupovaním a nebol by samotné plnomocenstvo pre neho vyhotovil a uviedol v ňom jeho údaje. Advokát žalobcu nebol osobou, pri ktorej by mal súd povinnosť skúmať ktorá má 5 dňovú lehotu na prípravu, navyše jeho žiadosť o odročenie pojednávania je účelová a odporuje zásade hospodárnosti. Zároveň súd poukazuje na § 114 ods. 1 O.s.p., v rámci ktorého súd robí svoje úkony tak, aby rozhodol spravidla na prvom pojednávaní. V tomto konaní súd tak postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p..
Súd ďalej poukazuje na to, že uvedená 5 dňová lehota v zmysle vyššie uvedeného § 115 ods. 2 O.s.p. je doslovne uvedená, že myslí sa tým spravidla, aby bola takáto lehota zachovaná. Je len samozrejmé, že je potrebné dať účastníkom dostatočný čas na prípravu pojednávania, pričom podľa súdu uvedený dostatok času však musí byť daný aj s ohľadom na tú - ktorú konkrétnu vec, či sa jedná o napríklad široký okruh účastníkov, právne zložitú vec, skutkovo zložitú vec, rozsah navrhovaných dôkazov, avšak predovšetkým súd chce poukázať na to, že uvedený dostatok času by mal byť daný s ohľadom na to, či účastníci sa mohli so spisom oboznámiť a či od posledných úkonov účastníkov došlo k nejakým skutkovým zmenám doložením dôkazov, resp. iným právne relevantným skutočnostiam, na ktoré by bol potrebný takýto čas. V tomto prípade inicioval toto konanie žalobca, vedel o jeho predmete a vo veci sa konalo prvé pojednávanie. Žalobca súdu neoznámil žiadny rozumný dôvod, prečo sa na pojednávanie nemôže dostaviť. Navyše samotný žalobca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené s dostatočným časovým predstihom, sa pojednávania bez oznámenia dôvodu nezúčastnil, neospravedlnil svoju neúčasť a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd preto postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keďže boli splnené podmienky na prejednanie veci bez žalobcu.
Súd navyše poukazuje na ustálenú judikatúru odvolacích, dovolacích súdov, ako aj ústavného súdu o tom, že nie je odňatím práva účastníka konať pred súdom v takom prípade, že súd prejedná vec bez účastníka, ktorému bolo predvolanie doručené včas so zachovaním práv podľa § 115 ods. 2 O.s.p. a ktorý splnomocnil zastupovaním v danej právnej veci advokáta menej než 5 dní pred pojednávaním a z tohto dôvodu sa pojednávania, ktoré iba výlučne preto žiadali odročiť, nezúčastnili. Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami žalovaného, exekučným spisom Er 947/97, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav:
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Dňa 24.10.2006 žalobca ako postupca a žalovaný ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky v celkovej výške 1.096.191,90 Sk za odplatu, ktorá činí 50% zo sumy každej vymoženej pohľadávky. Dňa 8.10.2009 žalobca od predmetnej zmluvy odstúpil a to z dôvodu, že nebola zaplatená dohodnutá odplata. Žalovaný žalobcovi oznámil, že považuje toto odstúpenie za neúčinné. Na Okresnom súde Bardejov sa pod spisovou značkou Er 947/97 viedlo exekučné konanie, ktoré inicioval súdny exekútor JUDr. Ján Borovský o vymoženie 1.696.386,- Sk, ktoré iniciovala Slovenská sporiteľňa, a.s. ako oprávnený voči povinnému X.. O. F., na základe notárskej zápisnice N 363/96, Nz 263/96 zo dňa 31.10.1996, v ktorej notár osvedčil vyhlásenie X.. O. F., že uznáva svoj dlh voči SLSP a.s. Dňa 11.1.2007 súdny exekútor oznámil, že pohľadávka bola postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s., následne na General Factoring, a.s. a následne na žalobcu. Dňa 28.7.2008 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zámenu účastníkov na strane oprávneného a to z žalobcu na K.. X. N., pretože žalobca na ňu previedol pohľadávku voči X.. F.. Tá následne podala návrh na zastavenie exekučného konania, v dôsledku ktorého súd uznesením č.k. Er 947/1997 - 36 zo dňa 3.7.2009 exekučné konanie zastavil.
A/ V prvom rade nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca prvým výrokom domáha, určenia, že došlo k dostúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávky medzi účastníkmi, teda žaloby o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p tvrdiac, že takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p.,
resp. ak sa žalobou na plnenie nemôže vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu. Zároveň sa ale v tej istej žalobe domáha určovacieho výroku na vydanie spornej pohľadávky, alternatívne na vydanie celého plnenia, ktoré žalovaný z tejto zmluvy už získal. Žalobca v podanej žalobe nevysvetlil, prečo žiada súbežne vydať oba výroky, z ktorých jeden je na určenie, a druhý na plnenie, pričom oba majú svoj právny základ v zmluve o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi účastníkmi dňa 24.10.2006. Žalobca teda nemá naliehavý právny záujem na takomto určení, navyše a to je potrebné osobitne zdôrazniť, po uzavretí vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky voči X.. F. a následnom odstúpení od zmluvy, opätovne túto zmluvu postúpil na K.. X. N.. Ak teda došlo k platnému odstúpeniu žalobcu od zmluvy o postúpení pohľadávky voči X.. F. uzavretej s žalovaným, následným postúpením pohľadávky voči X.. F. postupníkovi K.. N., žalobca stratil akúkoľvek aktívnu legitimáciu uplatňovať akékoľvek nároky súvisiace s danou pohľadávkou a nemá rovnako žiadny naliehavý právny záujem na určení odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej s žalovaným ako postupníkom. Súd v uznesení 2Cb 2/2014-66 zo dňa 11.8.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.8.2014, poučil žalobcu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a vyzval ho, aby preukázal naliehavý právny záujem na určení prvého výroku žaloby, žalobca nijako nezareagoval.
B/ Je nepochybné, že žalobca sa v druhom výroku domáha rozhodnutia súdu, ktoré by bolo v prípade, ak by súd takto rozhodol, nevykonateľné, pretože je neurčité. Žalobca v podanej žalobe nevysvetlil, ako si predstavuje vykonateľnosť uloženia povinnosti na vydanie pohľadávky. Zároveň v tejto časti svojej žaloby žalobca špecifikoval subjekt pôvodného veriteľa a to: SLSP, a.s., MsP pobočka Bardejov. Takýto subjekt nie je zapísaný v Obchodnom registri a pod takýmto názvom neexistuje. Na výzvu súdu, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 2.10.2014 nijako nereagoval. Súd uvádza, že vydanie pohľadávky nie je možné. K tejto časti uplatnenej žaloby navyše súd uvádza, že na tunajšom súde sa viedlo exekučné konanie na vymoženie danej pohľadávky voči X.. F., pričom toto konanie bolo právoplatne zastavené, pričom nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy v prospech žalovaného. Akékoľvek nároky s tým súvisiace možno uplatňovať žalobou voči štátu pokiaľ pochybil v exekučnom konaní súdny exekútor, resp. v závislosti od konania teoreticky aj voči nemu. Postavenie subjektov v pozícii oprávnený, povinný bolo možné preskúmať iba v rámci prebiehajúceho exekučného konania, v tejto fáze ( po zastavení exekučného konania) už nemá žiadny právny zmysel skúmať takéto procesné postavenie daných subjektov. Súd v uznesení 2Cb 2/2014-66 zo dňa 11.8.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.8.2014, upozornil žalobcu na právnu nezmyselnosť žaloby o časti o vydanie pohľadávky a vyzval ho, aby žalobu v tejto časti upravil, žalobca však na túto výzvu súdu nijako nezareagoval.
C/ Žalobca v podanej žalobe žiada - " Žalovaný je povinný vydať žalobcovi akékoľvek plnenie, ktoré obdržal, získal, alebo inak nadobudol vo vzťahu k predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok .... Súd v uznesení 2Cb 2/2014-66 zo dňa 11.8.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.8.2014, upozornil žalobcu na to, že daný nárok je neurčitý a je potrebné ho doplniť. Žalobca však na túto výzvu súdu nijako nezareagoval nielen v určenej 10 dňovej lehote na doplnenie, ale ani do vyhlásenia rozsudku, pričom súd v danom uznesení žalobcu poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Žalobca neoznačil a nenavrhol na doplnenie tejto časti žaloby žiadne dôkazy. Súd si sám zabezpečil exekučný spis, ktorý s danou pohľadávkou súvisel a jeho výsledky mu objasnili to, že žalobca ani nemôže svoju žalobu dôvodne doplniť o určenie akejkoľvek finančnej sumy, pretože žalovaný z tejto pohľadávky ani nič nezískal. Žalobca nijako nešpecifikoval, čoho sa vlastne domáha posledným výrokom, či vydania hnuteľnej veci, nehnuteľnej veci, či zaplatenia finančnej sumy a ak áno, akej hnuteľnej veci, alebo nehnuteľnej veci, tak, aby ju bolo možné dostatočne identifikovať bez možnosti jej zámeny s inou vecou. V prípade, ak žalobca požaduje zaplatenie finančnej sumy, neurčil, akú finančnú sumu požaduje. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nebolo preukázané, aby žalovaný vymohol v rámci exekučného konania akúkoľvek sumu po žalovanom, ktorá by odporovala uzavretej zmluve o postúpení pohľadávky medzi účastníkmi. Nárok žalobcu na zaplatenie akejkoľvek peňažnej sumy od žalovaného, z dôvodu, že X.. F. mu zaplatil časť svojho záväzku z vyššie uvedenej pohľadávky, ktorú mal pôvodne voči žalobcovi, by preto nebola dôvodná. Je zároveň nepochybné, že žalobca ani nemohol upraviť žalobu v tejto časti, pretože žiadna takáto suma vymožená pre žalovaného nebola.
Súd už len pre úplnosť na záver dodáva, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o postúpení pohľadávky s žalovaným ako postupníkom nemohlo byť platné, pretože žalovaný nevymohol žiadne plnenie z takejto pohľadávky. Rovnako je nepochybné, že žiadna pohľadávka v skutočnosti nikdy neexistovala, pretože v obchodnom registri nikdy nebola zapísaná spoločnosť SLSP a.s. a X.. F. nemohol platne uznať svoj dlh voči neexistujúcemu subjektu. V danom čase ( dňa 31.10.1996) bola v obchodnom registri
zapísaná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., ale tá je oprávnená používať svoje obchodné meno v celom znení tak, ako je zapísaná v obchodnom registri, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s.. Z notárskej zápisnice N 363/96, Nz 263/96 nevyplýva platné uznanie dlhu X.. F. voči existujúcemu subjektu a preto je takéto uznanie právne irelevantné.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a skutočnosti, že v celom rozsahu úspešný žalobca nepožiadal o náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.