Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-24-2014.pdf
PDF · 92.36 KB
No categories available
38C/24/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu EOS KS Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Š. C., L.: X.X.XXXX, L. J. J. XXX, J., X.. M. K. K., X. OkresnÉ. D. T. W. v konaní o zaplatenie 225,81 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 225,81 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,92 EUR a ďalej s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 225,81 EUR od 2.6.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 66,54 EUR a iné trovy konania vo výške 16,50 EUR na účet jeho advokáta TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.8.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 225,81 EUR s príslušenstvom titulom dlžných splátok úveru. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 21.6.2006 uzatvoril právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 929,43 EUR (28.000,- Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 17,70 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 25,09 EUR (756,- Sk) vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky 1.7.2006 a poslednej splátky 1.6.2011. Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil riadne a včas a preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje 9 splátok úveru splatných od 1.10.2010 do 1.6.2011 v celkovej výške 225,81 EUR, ktoré žalovaný neuhradila. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere aj dodatku boli Všeobecné obchodné podmienky a úverové podmienky. Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil riadne a včas, z ktorého dôvodu mu vznikol nedoplatok 225,81 EUR.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej bol v súlade s ustanovením §29 ods.2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní.
Opatrovníkovi bola žaloba spolu s procesným poučením doručená dňa 29.7.2014, k žalobe sa nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 3.2.2015.
Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXX zo dňa 21.6.2006, podľa ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanému úver vo výške 929,43 EUR (28.000,- Sk). Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 25,09 EUR (756,- Sk) vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky 1.7.2006 a poslednej splátky 1.6.2011. Medzi účastníkmi bola dohodnutá úroková sadzba 17,70 % ročne a RPMN predstavovala 10,13 %. Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky a Úverové podmienky.
Podľa §52 ods.1 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa §52 ods.2 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nakoľko v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd posudzoval právny vzťah podľa ustanovení občianskeho zákonníka a nie podľa obchodného zákonníka, aj keď úverová zmluva je typickou obchodnou zmluvou.
Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 13.6.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade zmluva splátkovom úvere patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv, súd podrobil súdnemu prieskumu ex offo tento právny vzťah a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa podľa § 100 OZ nie je premlčaný.
V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 21.6.2006 s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu žalobca poskytol peňažné prostriedky vo výške 929,43 EUR (28.000,- Sk) a tie sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokmi v 30 mesačných splátkach vo výške 25,09 EUR, vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný mal žalobcovi vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky týmto spôsobom do 1.6.2011. Žalovaný však porušil podmienky dohodnuté v úverovej zmluve tým, že nedodržal splátkový kalendár. Peňažný záväzok žalovaného predstavuje celkovo sumu 225,81 EUR. Predmetná suma predstavuje 9 splátok úveru splatných od 1.10.2010 do 1.6.2011 v celkovej výške 225,81 EUR, ktoré žalovaný neuhradil a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 225,81 EUR. Žalobca žiadal aj úrok z omeškania vyčíslený pevnou sumou vo výške 6,92 EUR, ktorý predstavuje úrok z omeškania vo výške 9% zo splátok, ktoré žalovaný uhradil až po lehote splatnosti (čl.2 spisu) a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj sumu 6,92 EUR.
Podľa § 517 ods.1, prvá veta Občianskeho zákonníka ( OZ ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.
Aj keď v tomto prípade sa jednalo o úverovú zmluvu uzavretú podľa ustanovení obchodného zákonníka, zároveň sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi zmluvy. Preto úrok z omeškania súd posudzoval podľa ustanovení občianskeho zákonníka a nie podľa obchodného zákonníka.
Výška úrokov z omeškania vyplýva z nar. vlády č. 87/95 Z.z. účinného do 31.1.2013 je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ( ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania predstavovala 1%. Pre určenie okamihu vzniku omeškania žalovaného, je rozhodujúci dátum konečnej splatnosti poskytnutého úveru, v danom prípade konečná splatnosť nastala dňa 1.6.2011. Preto je žalovaný s úhradou dlhu v omeškaní odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti celého úveru t.j. od 2.6.2011 do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania a ktoré pozostávajú z výšky zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 EUR a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci z hodnoty sporu po 23,90 EUR vrátane DPH (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania) + 2 x paušál po 9,37 EUR vrátane DPH(§ 15 písm. a), § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Spolu tak trovy právneho zastúpenia činia sumu 66,54 EUR.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Keďže žalobcu v konaní zastupoval advokát, je žalovaný, ktorému bola uložená povinnosť náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju v súlade s §149 ods.1 O.s.p. na účet advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, pod č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, E.: XXXXXXXXX.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.