Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_12P-179-2014.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/179/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: H. J., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, v konaní zastúpená: JUDr. K. H., advokát so sídlom V. XXX, a otca: S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, v konaní zastúpený: JUDr. M. I., advokátka, so sídlom V. XXX, O. N., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca na maloletého S. S. N., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne počnúc od 11.7.2014, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Zročné výživné za obdobie od 11.7.2014 do 3.2.2015 vo výške 200,33 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 12P/203/2008-47 zo dňa 29.1.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. S. N..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.7.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého S., ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/203/2008-47 zo dňa 29.1.2009 a to zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 220,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2011 z dôvodu nárastu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia. V návrhu poukázala na to, že od roku 2009 náklady spojené s výchovou a výživou maloletého vzrástli aj úmerne vývoju životných nákladov, najmä nástupom maloletého na povinnú školskú dochádzku, ktorý je toho času už v 4. ročníku základnej školy. Maloletý trpí prieduškovou astmou, v tomto smere sú taktiež zvýšené náklady mesačne 15,- až 20,- Eur. Spolu s maloletým býva v dvojizbovom byte, ktorý jej zakúpili rodičia a náklady na chod domácnosti si hradí zo svojho príjmu, ktorý dosahuje v priemernej mesačnej výške 350,- Eur. Otec na výživu maloletého pravidelne prispieva súdom určeným výživným, inak sa na jeho výžive nepodieľa, maloletého naposledy navštívil 23.5.2009, odkedy ho nekontaktuje a nezaujíma sa o neho. Matka k návrhu pripojila listinné dôkazy preukazujúce jej príjem, výdavky na domácnosť vyčíslené vo výške 100,- Eur mesačne, resp. 95,- Eur ročne, vrátane výdavkov maloletého dieťaťa, ktoré vyčíslila vo výške cca. 300,- Eur mesačne.
Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu 16.10.2014, uznávajúc nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa súhlasil so zvýšením výživného, avšak len primeranou sumou od podania návrhu, teda nie v rozsahu požadovanom matkou a nie so spätnou účinnosťou od 1.9.2009,
všetko s poukazom aj na podstatnú zmenu pomerov na jeho strane od poslednej úpravy výživného. Poukázal na to, že 1.3.2014 uzavrel nové manželstvo, je riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 721,- Eur, jeho manželka taktiež s priemerným čistým mesačným príjmom 410,95 Eur. S manželkou žil v spoločnej domácnosti ešte pred uzavretím manželstva od začiatku roka 2012 u svojich rodičov. Platí dva úvery, jeden z roku 2007 mesačnými splátkami 121,072 Eur, ktorý si zobral po rozvode manželstva s matkou maloletého za účelom jej výplaty z BSM, druhý z roku 2003 mesačnými splátkami spolu 178,41, ktorý si zobral z dôvodu riešenia bytovej situácie na výstavbu nadstavby nad rodičovským domom, keďže plánoval sobáš a založenie novej rodiny s terajšou manželkou. Náklady na bývanie, domácnosť, telefón, cestu do práce má mesačne cca. 293,- Eur, resp. okrem toho ročne cca. 123,- Eur vrátane poistenia nehnuteľnosti a zákonného poistenia na motorové vozidlo. Ohľadom jeho nezáujmu o maloletého syna poukázal na to, že matkou uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravde, nakoľko o maloletého syna mal záujem, avšak matka spolu s jej rodinou mu v styku s dieťaťom vždy zabraňovala, pri súdom určenom styku musela častokrát asistovať aj polícia. Maloletý bol sústavne vystavovaný stresom pri každom jeho pokuse vidieť ho, preto sa v jeho záujme rozhodol prestať úpravu styku realizovať. Maloletému však až do spomínaného obdobia vždy kupoval oblečenie, hračky, darčeky, ktoré mu pre nevraživosť matky voči nemu nikdy neboli odovzdávané. Otec k svojmu vyjadreniu pripojil listinné dôkazy preukazujúce jeho príjem, príjem jeho manželky, výdavky domácnosti, vrátane jeho tvrdení ohľadom realizácie styku s maloletým.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/203/2008, správami a potvrdeniami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloletý S. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/41/2006-34 zo dňa 21.9.2006 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné a bol upravený jeho styk s maloletým dieťaťom. Toto výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/203/2008-47 zo dňa 29.1.2009 na sumu 100,- Eur mesačne. V čase tohto rozhodovania rodičia maloletého boli obaja rozvedení, okrem maloletého S. inú vyživovaciu povinnosť nemali. Matka bola na neplatenej materskej dovolenke, poberala rodinné prídavky vo výške 17,92 Eur mesačne, iný príjem nemala, spolu s maloletým žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome. Otec maloletého bol zamestnaný ako pomocný pracovník u zamestnávateľa Q. K. - A.- N., Trstená na Ostrove, s priemerným čistým mesačným príjmom 233,09 Eur, žil sám v rodinnom dome, ktorého bol vlastníkom. Maloletý S. mal X roky a XX mesiacov, navštevoval materskú školu v miestne bydliska, pre chronické ochorenie priedušiek bol v starostlivosti imunoalergológa.
Matka maloletého vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania v podstate trvala na zvýšení výživného na maloletého S. v súlade s písomným návrhom a uviedla, že návrh vo veci nepodala skôr preto, lebo očakávala zmenu prístupu otca k svojmu synovi, no márne. Otec vypočutý na pojednávaní ako účastník konania taktiež zotrval na svojom stanovisku, uvedenom v jeho písomnom vyjadrení k návrhu a doplnil, že v máji 2015 očakávajú s manželkou narodenie spoločného dieťaťa.
Maloletý S. má toho času 9 rokov a 10 mesiacov. Od septembra 2014 navštevuje 4. ročník základnej školy v mieste bydliska, v rámci školských aktivít sa zúčastňuje bežných školských a mimoškolských aktivít, v školskej jedálni sa nestravuje. Pre prieduškovú astmu je naďalej v starostlivosti imunolaergológa. Matka mu okrem výdavkov spojených so školskou dochádzkou, stravovaním, oblečením, zdravotnou starostlivosťou platí poistku 20,70 Eur mesačne.
Matka je rozvedená, okrem maloletého S. inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zamestnaná ako administratívny pracovník u zamestnávateľa EKO-BAU spol. s.r.o. Trstice s priemerným čistým mesačným príjmom 330,72 Eur, poberá rodinné prídavky na maloletého 23,52 Eur mesačne. Spolu s maloletým žije v spoločnej domácnosti v 2-izbovom byte v Trsticiach, ktorý patrí do jej vlastníctva. Byt nadobudla darom od svojich rodičov.
Otec je ženatý, okrem maloletého S. inú vyživovaciu povinnosť nemá, v mesiaci máj 2015 však očakávajú s manželkou narodenie spoločného dieťaťa. Otec je zamestnaný ako normovač výroby u zamestnávateľa U. sk, s.r.o. Vrakúň s priemerným čistým mesačným príjmom 753,88 Eur. Jeho
manželka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 410,95 Eur, od 11.4.2015 nastupuje na materskú dovolenku. Otec spolu s manželkou žije v spoločnej domácnosti v nadstavbe rodinného domu, ktorého je vlastníkom.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní, poukazujúc na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výživného, navrhla zvýšiť výživné zo strany otca od podania návrhu na 150,- Eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá výdavkom na dieťa a schopnostiam oboch rodičov.
Podľa § 163 ods. l O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/203/2008-47 zo dňa 29.1.2009, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov. Maloletý S. je od posledného rozhodnutia starší o 6 rokov, kým v čase pôvodného rozhodovania mal 3 roky a 10 mesiacov, navštevoval materskú školu, toho času má X rokov a 10 mesiacov, navštevuje 4. ročník základnej školy, pre prieduškovú astmu je naďalej v starostlivosti odborného lekára, teda výdavky na krytie jeho odôvodnených potrieb vzrástli v súvislosti s jeho vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou a najmä nástupom do základnej školy, resp. výkonom školskej dochádzky vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na jeho strane, ako oprávneného, ktorú skutočnosť súd zohľadnil.
Na strane rodičov od posledného rozhodnutia o výživnom nastala zmena pomerov tým, že sa u matky zvýšil príjem nástupom do zamestnania o cca. + 330,- Eur (v čase pôvodného rozhodovania bola bez príjmu), pričom naďalej je rozvedená, ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. U otca nastala výraznejšia zmena pomerov tým, že sa mu zvýšil príjem zo zamestnania o cca. 520,- Eur (v čase pôvodného rozhodovania dosahoval zo zamestnania príjem 233,09 Eur, toho času má príjem 753,88 Eur), zo svojho príjmu uhrádza úvery, ktoré si vzal na seba titulom vyplatenia matky z BSM, resp. zabezpečenia bývania pre seba a svoju novú rodinu, ktoré výdavky súd zohľadnil, pričom dňa 1.3.2014 uzavrel nové manželstvo, jeho manželka je zamestnaná s príjmom 410,95 Eur, od 11.4.2015 však nastupuje na materskú dovolenku, nakoľko v máji 2015 očakávajú narodenie spoločného dieťaťa. Obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľností, kde bývajú. Obaja rodičia hradia výdavky na domácnosť a náklady v súvislosti s uspokojovaním svojich ďalších osobných potrieb.
Vzhľadom na takto vykonané a vyhodnotené dokazovanie súd mal za to, že návrh vo veci zvýšenia výživného bol podaný dôvodne, preto s ohľadom na preukázanú objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné zo strany otca s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu na sumu 130,- Eur mesačne, nakoľko podľa názoru súdu sa takáto čiastka výživného pre maloletého javí byť primeraná, v súlade so zákonnými kritériami uvedenými vyššie.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a okrem už uvedeného zohľadnil, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne plní, síce nad rámec tohto výživného na dieťa neprispieva, ani ho nekontaktuje, avšak tento stav je zapríčinený postojom samotnej matky k nemu, ktorá mu preukázateľne bránila v kontakte so synom a tým aj fakticky podieľať sa na jeho výchove aspoň v čase určenom na jeho styk s dieťaťom, čo vyplýva z octom predložených listinných dôkazov, ktoré skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Vykonaným dokazovaním mal súd zároveň za preukázané, že o maloletého sa stará výlučne osobne, resp. aj finančne matka, pričom kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 130,- Eur a matka prispeje sumou 65,- Eur, (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa, teda spolu 218,52 Eur mesačne (130,- Eur + 65,- Eur + 23,52 Eur), vytvorí sa tak dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa.
Súd v súlade s § 77 ods. 1 ZR stanovil účinnosť zmeny výživného počnúc dňom podania návrhu, nakoľko v danom prípade nevzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa pre určenie takejto zmeny spätne od skoršieho dátumu, keďže matka netvrdila a ani nepreukázala žiadne objektívne prekážky, pre ktoré by nemohla návrh vo veci podať už skôr, resp. takéto dôvody nezistil ani súd, pričom nástupom maloletého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku, čím argumentovala matka v návrhu, súd pri určení výživného pri svojom poslednom rozhodovaní už počítal.
Nakoľko otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.7.2014 do 3.2.2015 vo výške 200,33 Eur (zvýšené výživné predstavuje sumu 130,- Eur mínus pôvodné výživné 100,- Eur = 30,- Eur; alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac júl 2014 predstavuje 30,- Eur : 31 dní v mesiaci = 0,967 Eur/ deň, teda 21 dní x 0,967 Eur = 20,33 Eur, + za mesiace 8,9,10,11,12/2014 a 1/2015, teda 6 x 30,- Eur = 180,- Eur), tento mu súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám dieťaťa, ako aj celkovej súčasnej situácii otca, v ktorého rodine je očakávané narodenie dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.