Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-249-2014.pdf
PDF · 103.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/249/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, U., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, proti odporcovi: 1/ O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. S. XXX/X, S., právne zastúpený Burian & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, 2/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXX/X, S., právne zastúpená Mgr. Tomášom Balážom, advokátom, so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, o zaplatenie 3.017,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.6.2014 domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatenia 3.017,50 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.017,50 eur od 1.2.2011 do zaplatenia. a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č.j. 2817109/2013-500 zo dňa 17.09.2013 boli odporcovia uznaní vinnými zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustili tým, že ako štatutárni zástupcovia spoločnosti ROKER, s.r.o., IČO: 36006262. so sídlom J. Milca 1, Žilina nevyplatili mzdu za obdobie od september 2010 až február 2011 a odstupné v celkovej výške 3017,50 €, na ktorých vyplatenie majú zamestnanci nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mali peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovali na zabezpečenie činnosti právnickej osoby a uvedeným činom spôsobili väčšiu škodu. Vo výroku trestného rozkazu č.j. 28T 109/2013-500 vydaný Okresným súdom Žilina dňa 17.09.2013, Okresný súd Žilina odkázal poškodených podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Odporcovia svoj dlh napriek výzve navrhovateľa - pokus o zmier právneho zástupcu zo dňa 06.03.2014 neuhradili.
Uviedli, že v zmysle § 129 ods. 3 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. V praxi sa po dohode posledná mzda zamestnancovi vypláca v bežnom výplatnom termíne. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce. S účinnosťou od 1. 1. 2013 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
Odporcovia v 1/ a 2/ rade zhodne vo vyjadrení k žalobe uviedli, že sú si nie vedomí, že by navrhovateľovi spôsobili akúkoľvek škodu.
Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach.
Navrhovateľ osobitne uviedol, že v trestnom konaní vedenom pred týmto súdom 28T/109/2013 bolo preukázané, že žalovaní ako štatutárni zástupcovia obchodnej spoločnosti Roker s.r.o. v čase, keď táto spoločnosť mala dostatok fin. prostriedkov na vyplatenie mzdových nárokov navrhovateľa zámerne a úmyselne tieto nevyplatila, peniaze použili na iný účel a v súčasnosti táto spoločnosť nedisponuje s dostatkom peňažných prostriedkov na zaplatenie mzdových nárok navrhovateľa. Preto navrhovateľ sa ani nemôže domáhať zaplatenia mzdových nárokov voči tejto spoločnosti, jednak preto, že táto nedisponuje s dostatkom fin. prostriedkov pred skončením trestného konania vstúpila do konkurzu a podľa oboznamovania súdu zostatok, ktorý po speňažení majetku v spoločnosti zostal na účte správcu nebude postačovať ani na úhradu nákladov správcu konkurznej podstaty tak, ako vyžaduje zákon. Z tohto dôvodu navrhovateľ sa nedomáha nároku na náhradu mzdy voči obchodnej spoločnosti, ale voči osobám, ktoré zavinili, že táto spoločnosť mzdové nároky nevyplatila sa domáha nároku na náhradu škody vo výške, ktorá mu vznikla nevyplatením jeho mzdových nárokov. Z tohto dôvodu považujú žalovaných 1/ a 2/ O. T. a O. T. za pasívne legitimované osoby v tomto konaní, pretože výhradne oni dvaja mohli rozhodnúť o tom, že vyplatia za spoločnosť za zamestnávateľa mzdové nároky alebo že nevyplatia a oni sa rozhodli nevyplatiť. Výšku mzdových nárokov odporcovia nerozporovali a považujú ich za nesporné. Zdôraznil, že práve v dôsledku trestnej činnosti žalovaných 1/ a 2/ došlo k takejto situácii a žalobcovi vznikla škoda. Za škodu páchatelia trestného činu zodpovedajú bez ohľadu na to, či konali vo vlastnom mene, alebo v mene právnickej osoby, pretože to bolo ich rozhodnutie ich úmyselný trestný čin, ktorí spáchali. Uviedol, že ak by aj prihlásil nárok v konkurznom konaní, nebol by uspokojený.
Odporcovia uviedli, že popierajú žalobný návrh tak, ako je postavený a poukázali na absenciu pasívnej legitimácie v tomto konaní zo strany odporcov a z jednoduchého dôvodu. Poukázali na to, že právny poriadok SR nepozná trestnú zodpovednosť právnických osôb a z toho jedného dôvodu nemôže byť účastníkom trestného konania v podstate právnická osoba, teda spoločnosť Roker, ktorá mala priamy zmluvný vzťah s navrhovateľom. Nakoľko súd nemohol v rámci adhézneho konania vyhovieť uplatnenému nároku v trestnom konaní práve z dôvodu netotožnosti subjektu trestne zodpovedného so subjektom zodpovedným v zmysle občianskoprávnych predpisov, vylúčil tento nárok poškodených v trestnom konaní na samostatné konanie civilné. Poukázal aj na ust., ktoré sám navrhovateľ cituje v samotnom návrhu, ust. § 420 ods. 2, kde sa uvádza, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Znamená to celkom jasne, že tieto osoby, teda konatelia spoločnosti, ktorí konali v mene zamestnávateľa za takúto škodu nezodpovedajú vo vzťahu ku navrhovateľovi ako zmluvnému partnerovi zamestnancovi spoločnosti Roker, ale tieto fyzické soby moji klienti by mohli zodpovedať v prípade, že porušili nejaké takéto predpisy vo vzťahu ku práve spoločnosti Roker. Vyslovili názor, že nárok nie je možné priznať aj z dôvodu, že by sa jednalo o, alebo teda ďalší argument nepriznania nároku je duplicita možná duplicita priznania tohto nároku, nakoľko tento nárok je uplatniteľný v samotnom konkurznom konaní. Považovali za právne irelevantné, aký je zostatok na konkurznom účte po speňažení majetku alebo pred speňažením majetku a to vzhľadom na skutočnosť, že tento nárok je možné alebo bolo možné uplatňovať spôsobom v zmysle zákona č. 7/2005 zákona o konkurze a reštrukturalizácii cestou uplatnenia si to cestou garančného poistenia. Zároveň vzniesli aj námietku premlčania.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
Trestným rozkazom č.k. 28T109/2013-500 zo dňa 17.9.2013 OS Žilina boli obvinení O. T. a O. T. uznaní vinní, že v období mesiacov júl 2010 až marec 2011 ako štatutárni zástupcovia spoločnosti Roker s.r.o. so sídlom J. Milca 1, Žilina nevyplatili svojim zamestnancom A. N., S. O., A. Z., O. S., a ďalej navrhovateľovi S. O. mzdu za obdobie mesiacov september 2010-február 2011 a odstupné v celkovej výške 3.017,50 eur, na ktorých mali vyplatiť zákonný nárok, pričom zo záverov znaleckého posudku znalca v odbore ekonómia manažmentu odvetvia účtovníctva a daňovníctva a kontroly vyplynulo, že v deň splatnosti mzdy odstupného mali 8 x dostatok peňažných prostriedkov na ich výplatu v plnej výške 12.972,07 eur a jeden krát čiastočne vo výške 3.727,21 eur, pričom nevyplatením mzdy a odstupného spôsobili obvinení celkovú škodu vo výške 17.206,90 eur, teda spoločným konaním ako štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom nevyplatili svojim zamestnancom mzdu za prácu a odstupné na ktorých vyplatenie majú zamestnanci nárok v deň splatnosti, hoci v tento deň mali peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovali na zabezpečenie činnosti právnickej osoby, čím spôsobili väčšiu škodu a spáchali prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 240 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. o spolupáchateľstve a podľa § 20 Tr. zák. Poškodení boli odkázaní na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
Súd mal z právoplatného trestného rozkazu preukázané, že odporcovia sa dopustili protiprávneho konania, ktorého následkom nebola navrhovateľovi vyplatená mzda za obdobie mesiacov september 2010-február 2011 a odstupné v celkovej výške 3.017,50 eur.
Nárok si navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil listom voči spoločnosti Roker s.r.o. a voči odporcom 1/ a 2/.
Súd z odpovede správcu konkurznej podstaty ktorým je Prvý správcovský dom k.s. zistil, že uznesením OS Žilina 4K 1/2012 zo dňa 16.3.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Roker s.r.o. a do funkcie správcu ustanovil Prvý správcovský dom k. s., uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 23.3.2012 pod č. OV59/2012, pričom správca uviedol, že navrhovateľ S. si neprihlásil žiadnu pohľadávku do konkurzu na majetok úpadcu. Po speňažení takmer celého majetku úpadcu zostáva aktuálne na účte správy podstaty suma 4.782,15 eur.
Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že konanie osôb vystupujúcich v mene právnickej osoby, ktorým spôsobia škodu, aj keď je takéto konanie prečinom a daná osoba bola za to právoplatne odsúdená, neznamená, že za škodu sami aj zodpovedajú.
Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 13 ods. 1 Obch. zák. právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 133 ods. 1 Obch. zák. štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Nakoľko trestného činu a vymedzeného skutku sa dopustili odporcovia ako členovia štatutárneho orgánu ktorý vyjadruje vôľu právnickej osoby, nemôžu podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. zodpovedať za škodu sami, ale zodpovedá právnická osoba.
Naviac, nevyplatenie mzdy automaticky neznamená, že takýmto konaním vznikla škoda. Nároky si mohol navrhovateľ uplatniť v súdnom konaní, však voči zamestnávateľovi a následne aj prihláškou v konkurznom konaní, kde zostatok presahuje pohľadávku navrhovateľa a nemožno a priori určiť, že nárok navrhovateľa by nebol uspokojený.
Navyše, ak by si navrhovateľ prihlásil pohľadávku v konkurznom konaní, jeho nárok mohol byť uspokojený aj z garančného fondu.
Totiž nárok na dávku garančného poistenia má zamestnanec <http://www.socpoist.sk/slovnik- pojmov/11s?prm1=605>, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa <http:// www.socpoist.sk/slovnik-pojmov/11s?prm1=606>, ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. Za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa sa považuje aj deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa osobitného predpisu. Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd alebo podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba, alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky, do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. Podľa názoru súdu, prihlásenie nárokov v konkurznom konaní nie je priamo podmienkou vzniku nároku na dávku. Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti, tlačivo poskytne sociálna poisťovňa. Na príslušnom tlačive zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty potvrdí nároky z pracovnoprávneho vzťahu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo za posledné tri mesiace pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktoré neboli zo strany zamestnávateľa uspokojované. Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nepotvrdí v potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia údaje potrebné na poskytovanie dávky garančného poistenia, pobočka Sociálnej poisťovne poskytne zamestnancovi, ak preukáže vznik nároku na dávku garančného poistenia, preddavok na túto dávku vo výške 99,60 EUR za jeden kalendárny mesiac. Ak zamestnávateľ nepredloží požadované doklady najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, resp. uznesenia súdu o odmietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu a správca konkurznej podstaty najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku, pobočka Sociálnej poisťovne doplatí do 30 dní od skončenia tejto lehoty dávku garančného poistenia do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu, platnej v období, v ktorom zamestnávateľ neuspokojoval nároky zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu. Nárok na dávku garančného poistenia vznikne, ak zamestnanec je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý nemôže uspokojiť nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu a zamestnávateľ sa stal platobne neschopný. Zamestnanec - žiadateľ si môže uplatňovať dávku garančného poistenia najviac v rozsahu a za obdobie troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Nakoľko súd nezistil, že by doposiaľ navrhovateľovi vznikla škoda, resp. že by za škodu zodpovedali odporcovia v 1/ a 2/ rade, súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože svojim konaním zavinili nevyplatenie mzdy, pričom s dávkou aspoň minimálnej úcty k nárokom zamestnancov, ktorí pre nich vykonávali činnosť, mohli ich upovedomiť o návrhu na konkurz či jeho vyhlásení, prípadne platobnej neschopnosti zamestnávateľa a postupe pri uplatňovaní nárokov z garančného poistenia, čím by predišli aj vzniku sporu. Priznaním trov konania odporcom, by súd fakticky trestal navrhovateľa ako zamestnanca, ktorý pre spoločnosť odporcov odvádzal a vykonával prácu, avšak odporcovia ako štatutári nároky zamestnancov hrubo odignorovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).