Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-65-2014.pdf
PDF · 104.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4C/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, proti žalovanej: M. G., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, XXX XX S., N. V. J., o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 50,70 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 75,36 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 58,86 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 9-C1, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 06.09.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 50,70 € a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaná dňa 09.03.2012 v Bratislave na autobusovej linke MHD č. 630 cestovala bez platného cestovného lístka. Na základe tejto skutočnosti je žalovaná povinná zaplatiť sankciu vo výške 50,- € za porušenie povinnosti preukázať sa platným cestovným lístkom a 0,70 €, čo predstavuje hodnotu cestovného lístka.
Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. 4Ro/475/2013-7 zo dňa 11.09.2013, ktorý bol žalovanej doručený dňa 24.06.2014 na adresu: Trieda RVP 1C, 040 23 Košice.
Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, čím došlo v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) k jeho zrušeniu. Odpor odôvodnila žalovaná tým, že žalobca ako dopravca neplní, resp. plní nedostatočne ustanovenia prepravného poriadku, keďže podľa článku 1.6. má zabezpečovať zverejnenie a prístupnosť prepravného poriadku, tarify... ...Výňatky z prepravného poriadku a tarify dopravca zverejňuje na zastávkach, kde sú na to vytvorené podmienky (napr. zástavkový prístrešok s infopanelom a pod.,). Toto na uvedenej linke podľa žalovanej splnené nebolo, keďže sa tam nenachádzali žiadne informácie. Ďalej uviedla, že zakúpiť si cestovný lístok sa dá len na konečnej zastávke Chorvátsky Grob, zast. Čierna Voda, zast. Miestny úrad Vajnory, prípadne v meste Bratislava na zastávke Zlaté Piesky. Takisto sú tam akékoľvek informácie neprístupné. Z jej strany nebola podpísaná žiadna dohoda o pristúpení k záväzku. Bola len revízorom na zastávke informovaná o povinnosti pokutu zaplatiť a tým na mieste
donútená toto akceptovať. Taktiež jej nebol doručený pokus o zmier v dôsledku zmeny jej adresy. Napokon má žalovaná za to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a nakoľko sa nemala možnosť oboznámiť s podmienkami prepravnej zmluvy pred podpisom a pred vstupom do dopravného prostriedku a bola prinútená na tieto podmienky pristúpiť, čím ich považuje za neprijateľné.
K odporu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaná bližšie nešpecifikovala konkrétnu časť spotrebiteľského vzťahu, ktorú považuje za neprijateľnú. Jej tvrdenia považuje žalobca za bezpredmetné a účelové v snahe vyhnúť sa úhrade dlžnej sumy. Žalovaná nenamieta, že dňa 09.03.2012 porušila prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v Bratislave (ďalej aj „PP“), mala teda vedomosť o svojom konaní voči žalobcovi ako dopravcovi. Žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala nedôvodnosť nároku žalobcu, ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Žalovanej bol revízorom žalobcu odovzdaný tzv. informačný leták, v ktorom žalobca upozorňuje žalovanú, že ak dlžnú sumu nezaplatí ani do 30. dňa odo dňa cestovania bez platného cestovného dokladu, pristúpi žalobca k vymáhaniu dlžnej sumy prostredníctvom advokátskej kancelárie, kedy vzrastie pôvodná pohľadávka v dôsledku uplatnenia nároku advokátom. Ak sa nepodarí pošte doručiť žalovanej pokus o zmier - výzvu na zaplatenie, nie je to prekážkou podania žaloby. Pokus o zmier - výzva na zaplatenie bola žalovanej zaslaná dňa 17.04.2012. Pohľadávka žalobcu nebola doteraz uhradená. Žalobca poukázal na čl. 1 PP, v zmysle ktorého PP, tarifa MHD v Bratislave a cestovné poriadky umiestnené na zastávkach sú pre cestujúcich verejným návrhom žalobcu na uzavretie zmluvy o preprave osôb. Ďalej poukázal na ust. čl. 1 bod 3 PP, v zmysle ktorého dopravca zabezpečuje zverejnenie a prístupnosť PP, tarify ako aj ďalších prevádzkových údajov a informácií potrebných pre cestujúcich v predajniach cestovných lístkov dopravu a v sídle dopravcu. Výňatky z PP a tarify dopravca zverejňuje na zastávkach, kde sú na to vytvorené podmienky... V zmysle uvedeného žalobca ako dopravca plní svoje povinnosti riadne, a preto tvrdenia žalovanej o nedostatočnej prístupnosti, nemožnosti oboznámenia sa s PP a z toho dôvodu neprijateľnosti podmienok považuje žalobca za bezpredmetné. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C/29/2011 zo dňa 12.04.2011, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/288/2011, v zmysle ktorých uvedené dokumenty sú verejným návrhom žalobcu na uzatvorenie zmluvy o preprave osôb a tvrdenie o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve preto neobstojí. Cestujúci má možnosť oboznámiť sa s podmienkami cestovania pred nastúpením do MHD a na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby žalobcu ako dopravcu využije alebo zvolí iný spôsob prepravy. Vzhľadom na uvedené žalovaná svojím nástupom do vozidla MHD konkludentne a dobrovoľne uzatvorila so žalobcom zmluvu o preprave osôb, a teda bola povinná okamihom nástupu dodržiavať prepravné a tarifné podmienky žalobcu. Ďalej žalobca poukázal vo svojom písomnom vyjadrení na príslušné ust. PP a § 14 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave o povinnostiach cestujúceho zaplatiť cestovné, na výzvu revízora preukázať sa platným cestovným lístkom a v prípade nepreukázania sa ním zaplatiť sankčnú úhradu podľa tarify. Uviedol, že PP a tarifa MHD v Bratislave majú základ v predmetnom zákone. Žalovaná teda svojím konaním porušila nielen PP, ale aj predmetný zákon, nakoľko dňa 09.03.2012 cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu na linke MHD č. 630 bez platného cestovného dokladu.
Súd doručil vyjadrenie žalobcu žalovanej dňa 08.10.2014, pričom žalovaná sa k nemu do vyhlásenia rozsudku nevyjadrila.
Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 OSP.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP obsahom spisu, a to žalobou, prepravným poriadkom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a tarifou mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok žalobcu zo dňa 09.03.2012, pokusom o zmier - výzvou na zaplatenie zo dňa 16.04.2012, poštovým podacím hárkom, odporom žalovanej proti platobnému rozkazu a písomným vyjadrením žalobcu k odporu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaná dňa 09.03.2012 o 08.12 hod., na linke č. 630, č. voza 3302/2, v Bratislave cestovala bez cestovného lístka. Žalovanej bola za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vyrubená povinnosť zaplatiť sankčnú úhradu 50,- € a cestovné 0,70 €. Túto povinnosť si žalovaná nesplnila.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len „Zákon o cestnej doprave“), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o cestnej doprave, tarifa upravuje
a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim,
b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom,
c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim,
d) ceny za prepravu autobusových zásielok,
e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a
f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona o cestnej doprave, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydanej žalobcom, je výška úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka 50,- €.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu, pričom sa na výzvu osoby oprávnenej kontrolovať prepravné doklady nepreukázala platným prepravným dokladom tak, ako to bola povinná v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) Zákona o cestnej doprave. Povinnosť cestujúceho zaplatiť cestovné, preukázať sa na výzvu revízora platným cestovným lístkom a v prípade nepreukázania sa zaplatiť sankčnú úhradu stanovenú tarifou dopravcu je stanovená priamo zákonom (§ 14 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Zákona o cestnej doprave), pričom neznalosť zákona neospravedlňuje. PP vychádzajú zo zákona, sú konkretizáciou jeho všeobecných ustanovení na konkrétne podmienky v danom regióne a zákon dáva možnosť dopravcovi určiť výšku cestovného a sankčnej úhrady pri stanovení maximálnej hranice. PP a tarifa MHD v Bratislave sú verejnosti prístupné na miestach určených žalobcom, žalovaná mala teda možnosť sa s nimi oboznámiť pred nástupom do dopravného prostriedku žalobcu. Súd preto nevzhliadol neprijateľnosť PP. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovanej, k týmto súd uvádza, že pristúpenie k záväzku je inštitútom upraveným v § 533 a 534 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Jedná sa o pristúpenie k záväzku iného dlžníka, čo sa na
tento prípad nevzťahuje. Pokus o zmier - - výzva na zaplatenie je prejavom dobrej vôle veriteľa, zákon však neviaže žalovateľnosť pohľadávky dopravcu na povinnosť tak urobiť, preto je bezpredmetné, či daná listina bola alebo nebola doručená žalovanej. Žalovaná si bola totiž vedomá svojho dlhu, všetky údaje potrebné pre splnenie dlhu cestujúcemu poskytne revízor (osoba oprávnená kontrolovať prepravné doklady) pri kontrole. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 € a sankčnej úhrady vo výške 50 €.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh žalobcu podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu.
Ohľadne trov konania žalobcu žalovaná v odpore žiadala súd, aby nepriznal, resp. znížil náhradu trov konania žalobcu, ktoré sú podľa jej názoru neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, dokonca ju prevyšujú. Taktiež namietala, že žalobca je zastúpený zvoleným advokátom, ktorý pravdepodobne hromadne preberá zákazky od žalobcu s vopred pripravenými formulármi výziev, a preto považuje vyčíslenie jeho odmeny za neadekvátne.
K tomu žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že z jeho strany sa jedná výlučne o výkon práva v medziach platnej legislatívy, žalobca má právo dať sa zastúpiť v konaní zástupcom (advokátom) v zmysle § 24 a § 25 OSP a uplatnené trovy konania vychádzajú zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Preto tvrdenia žalovanej aj ohľadne náhrady trov konania považuje žalobca za bezpredmetné a účelové v snahe vyhnúť sa ich plateniu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014 a sp. zn. 6MCdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a v ktorých NS SR uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom vo veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne uplatňovanie/bránenie práva na súde. Preto má tunajší súd za to, že so žalovanou možno súhlasiť v tom smere, že žaloba a pokus o zmier - výzva na zaplatenie majú charakter formulárových podaní. Súdu je táto skutočnosť známa z úradnej činnosti v iných veciach, v ktorých žalobca vystupuje opakovane a uplatňuje si zaplatenie cestovného a sankčnej úhrady voči rôznym žalovaným na základe toho istého
právneho dôvodu - zmluvy o preprave osôb, pričom žaloby a pokusy o zmier - výzvy na zaplatenie sú inak obsahovo totožné. Tieto úkony právneho zástupcu žalobcu neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú vo forme čisto administratívnej záležitosti. V zmysle citovaných rozhodnutí NS SR v konaniach, v ktorých účastník podáva všeobecne formulované (formulárové) vyjadrenia, sú súdy povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Účastníkovi tým nie je odňatá možnosť zvoliť si v konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia skutočnosti, či účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie právneho zastúpenia, alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi, ktorý by bez využitia týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade skutkovo a právne totožných právnych sporoch sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých prípadoch, kedy je vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne reaguje na špecifiká prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V tejto veci došlo k individualizácii vyššie uvedených formulárových podaní uvedením identifikačných údajov žalovanej, uplatňovanej pohľadávky s príslušenstvom a trov súdneho konania. Súd preto trovy právneho zastúpenia uplatnené za písomné podania vo veci samej, a to žalobu a pokus o zmier - výzvu na zaplatenie nepovažuje za účelné vynaložené. Navyše zaslanie pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie nie je účelným úkonom aj z toho dôvodu, že takýto list adresovaný odporcovi obsahujúci číslo účtu, faxové a telefóne číslo a výzvu na predloženie dokladu o zaplatení pohľadávky, nemožno považovať za podanie, za ktoré by patrila odmena podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z.“), pretože, ako už bolo uvedené vyššie, všetky údaje potrebné pre splnenie dlhu cestujúcemu poskytne revízor (osoba oprávnená kontrolovať prepravné doklady) pri kontrole a žalobcovi zo zákona nevyplýva ďalšia povinnosť na pokus o zmier, resp. predžalobnú výzvu. Vykonanie ďalšej poradu s klientom žalobca nepreukázal a aj v prípade jej preukázania by ju bolo potrebné považovať za prvú poradu s klientom, za ktorú sa priznáva odmena v rámci úkonu - prevzatie a príprava zastúpenia. Ak súd vyhodnotí úkon právnej služby ako neúčelný, nepatrí advokátovi za daný úkon odmena a v takom prípade ani náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v zmysle § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., keďže nárok na náhradu má advokát popri nároku na odmenu.
Vzhľadom na uvedené súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spolu vo výške 75,36 € pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 €, ktorý bolo nevyhnuté vynaložiť, lebo inak by súd nemohol o žalobe konať a konanie by musel v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení zastaviť a z uplatnených trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a vyššie uvedeného vo výške 58,86 € (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie k odporu) po 16,60 € a režijný paušál za 1. úkon vykonaný v roku 2013 vo výške 7,81 € a za 2. úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 € + 20% DPH). Za formulárové totiž nemožno považovať písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.09.2014, ktorým individuálne reagoval na tvrdenia obsiahnuté v odpore žalovanej proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci. Tým pádom sa aj prevzatie a príprava zastúpenia stalo účelným úkonom právneho zastúpenia, pretože právny zástupca žalobcu sa musel na podanie písomného vyjadrenia vo veci pripraviť. Takto upravenú náhradu trov konania nemožno považovať za neprimeranú voči uplatnenej pohľadávke, pretože ju neprevyšuje nepomerne vysoko, t.j. podľa názoru súdu aspoň dvojnásobne. Preto súd ust. § 150 ods. 2 OSP neaplikoval na tento prípad. Pre úplnosť súd uvádza, že nepriznanie, resp. zníženie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi pre ich neprimeranosť voči uplatnenej pohľadávke je oprávnením súdu, nie jeho povinnosťou, neúspešný účastník konania teda nemá na nepriznanie, resp. zníženie náhrady trov konania úspešného účastníka nárok.
Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).