Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_5C-183-2010.pdf
PDF · 106.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/183/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti odporcovi U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na podporu práv spotrebiteľov, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 612,96 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd p r i p ú š ť a , aby na strane odporcu do konania vstúpil vedľajší účastník konania a to Združenie na podporu práv spotrebiteľov, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava.
Súd náhradu trov konania odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 26.05.2009 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 535,17 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 535,17 Eur od 19.09.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených elektronických služieb. V návrhu uviedol, že uzavrel s odporcom zmluvu o F. č. 9900782803 dňa 02.10.2006, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá internetová služba. Voči odporcovi mu vznikla peňažná pohľadávka v žalovanej výške, ktorú odporca dosiaľ neuhradil napriek viacerým výzvam. Žalovaná suma predstavuje zmluvnú pokutu vyčíslenou faktúrou č. 8891873589 splatnou dňa 18.09.2008. Predžalobnou výzvou zo dňa 02.04.2009 bol odporca zo strany navrhovateľa vyzvaný na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15.04.2009, túto však ani v dodatočnej lehote poskytnutej na plnenie neuhradil.
Dňa 30.06.2009 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/680/2009-3, voči ktorému podal odporca odpor, ktorý odôvodnil tým, že všetky pohľadávky voči navrhovateľovi uhradil dňa 05.06.2009, teda pred vydaním platobného rozkazu.
Dňa 19.10.2009 bolo súdu doručené späťvzatie navrhovateľa, ktorý vzhľadom na úhradu odporcu zo dňa 08.06.2009 v časti istiny vo výške 535,17 Eur zobral návrh v časti istiny späť a žiadal, aby súd odporcu zaviazal na úhradu úroku z omeškania a zaplateného súdneho poplatku.
Dňa 18.01.2010 súd vydal uznesenie 16Ro/680/2009-18, ktorým platobný rozkaz 16Ro/680/2009-3 zrušil a konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil.
Dňa 07.02.2013 bolo súdu doručené oznámenie Združenia na podporu práv spotrebiteľov, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, ktoré oznámilo súdu svoj vstup do konania. Zároveň poukázalo na to navrhovateľ si v prípade porušenia zmluvných povinností uplatňuje voči svojim zákazníkom zmluvnú pokutu, ktorá by mala byť preskúmaná z hľadiska jej prijateľnosti v zmysle §53 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Dňa 17.05.2013 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým navrhovateľ vyjadril svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Poukázal na to, že vstup akéhokoľvek združenia do konania na strane niektorého z účastníkov je viazaný na predchádzajúci súhlas toho účastníka na strane ktorého má vystupovať. Uviedol, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí za predpokladu, že s tým súhlasil odporca. V prípade ak sa v spise výslovný súhlas odporcu nenachádza, žiadal, aby ho súd ďalej za účastníka nepovažoval.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 09.10.2014, pričom navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Odporca sa pojednávania zúčastnil osobne, pričom uviedol, že istinu uhradil dňa 05.06.2009, je však ochotný uhradiť aj vypočítaný dlžný úrok z omeškania a príslušný súdny poplatok.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 03.02.2015.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Zo Zmluvy o F. č. 9900782803 zo dňa 02.10.2006 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako zákazníkom na strane druhej podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; odporca túto zmluva uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe zmluvy sa poskytovateľ zaviazal pre odporcu dodávať elektronické služby - vysokorýchlostný internet, dojednané v tejto zmluve na území Slovenskej republiky. Odporcovi bola v rámci zmluvy o pripojení poskytnutá zľava pri používaní služby, pri dodržaní 24 mesačnej viazanosti, ďalej zľava „Letná kampaň 2006“ - zľava na 12 mesiacov pri dodržaní viazanosti 24 mesiacov a zľava na kúpu modemu pri dodržaní viazanosti 24 mesiacov. V rámci záverečných ustanovení sa účastníci dohodli, že zmluva sa riadi platnými všeobecnými podmienkami navrhovateľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení.
Faktúrou č. 8891873589 splatnou dňa 18.09.2008 na sumu 52579,23 Eur (17.450 Sk) vyúčtoval navrhovateľ odporcovi zmluvnú pokutu za obdobie od 01.08.2008 do 31.08.2008.
Predsporovou výzvou (pokus o pokonávku) zo dňa 02.04.2009 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžného záväzku v sume 535,17 Eur (16.122,53 Sk) s upozornením, že voči odporcovi eviduje pohľadávku vo výške 535,17 Eur. Zároveň odporcu upozornil, že ak dlžná suma nebude v stanovenej lehote uhradená, navrhovateľ pristúpi k podaniu žalobného návrhu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu o F. zo dňa 02.10.2006, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. Faktúra č. 8891873589, splatná dňa 18.09.2008 predstavovala zmluvnú pokutu „Akcia DSL Ethernet Modem“ vo výške 2.500 Sk, zmluvnú pokutu „Internet Pohoda 1.000 s príspevkom“ vo výške 7.850 Sk, zmluvnú pokutu „Letná kampaň 2006- Pohoda 1.000“ vo výške 3.500 Sk a zmluvnú pokutu „Zľ. Internet Pohoda 1.000 24M“ vo výške 3.600 Sk. Navrhovateľ v návrhu nešpecifikoval na základe čoho si uplatňuje zmluvné pokuty, akú sankciu predstavujú a ktoré ustanovenia zmluvy odporca svojim konaním porušil. Navrhovateľom vyjadrené sankcie vo faktúre č. 8891873589 však odporca v čase pred vydaním platobného rozkazu uhradil. Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, o ktorých má súd vedomosť, že sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával nakoľko uvádza, že súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky, o ktorých má súd vedomosť, že sú formulárovým dokumentom navrhovateľa. Všeobecné podmienky navrhovateľ k návrhu nepriložil, návrh neobsahuje konkretizáciu sankcií uplatnených zo strany navrhovateľa voči odporcovi. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd
konštatuje z dôvodu, že práve zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy a navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu, navyše takto vymedzená sankcia nebola zo strany navrhovateľa nijako preukázaná či podložená listinnými dôkazmi. Na základe uvedeného preto súd dospel k názoru, že navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s dlžným úrokom z omeškania nie je dôvodný. Aj napriek skutočnosti, že odporca zmluvnú pokutu už uhradil, súd je názoru, že ďalšie sankcionovanie odporcu v podobe úrokov z omeškania by bolo neprijateľné, predovšetkým keď navrhovateľ ničím nepodložil a neosvedčil základnú mieru tvrdených skutočností. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona. V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Preto námietka navrhovateľa, smerujúca k vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania, neobstojí. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Vo vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania súd rozhodol tak, že námietku vstupu navrhovateľa bez výslovného súhlasu zo strany odporcu považoval za neopodstatnenú a vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania pripustil.
V zmysle zásady, že vedľajší účastník „zdieľa“ osud hlavného účastníka, vedľajšiemu účastníkovi by patrila náhrada trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda pomerne. Pri rozhodovaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd súčasne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
K postupu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že § 150 ods. 1 O.s.p. je pritom zákonným ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).
K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej uvádza, že podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť odporcovi kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo, nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám odporca bude schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod. Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší účastník) namieta neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú praktiku, súd je povinný ex offo skúmať, či si navrhovateľ nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky. To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo vyššie uvedenom smere. Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené trovy, nakoľko vedľajší účastník v svojom podaní argumentoval tvrdeniami o neprijateľnosti zmluvných podmienok, na ktoré však súd prihliada ex offo z úradnej povinnosti. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal vôbec.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).