Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/132/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: P. X., O.. XX.X.XXXX, V. G. XX, M., zastúpeného advokátkou JUDr. Slávkou Stankovou, so sídlom Trieda SNP 36, Košice, proti žalovanej: AGENTREAL, s. r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 44050381, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, so sídlom Štefánikova 40, Košice, v konaní o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 2.500 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.500 eur od 16.4.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2014 domáhal , aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 5.000 eur titulom istiny, úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.000 eur od 16.4.2012 do zaplatenia. Taktiež požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.7.2011 uzatvoril so žalovanou príkaznú zmluvu o zabezpečení práva kúpy nehnuteľností v čl. II bod 2.2 zmluvy - predmet zmluvy: parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 720 m2, zastavané plochy a nádvoria; parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 64 m2, zastavané plochy a nádvoria; parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 191 m2, zastavané plochy a nádvoria; parcela reg. "C" č. XXX/XX o výmere 226 m2, zastavané plochy a nádvoria; chata súpisné č. XXX na parcele reg. "C" č. XXX/X; garáž súpisné č. XXX na parcele reg. "C" XXX/X, Okres M.-D., D. V., M..Ú.. V., G. Č.. XXXX. Zmluva bola uzatvorená a podpísaná na Hrnčiarskej č. 2/A v Košiciach a za žalovanú zmluvu podpísala C.. Y. V.Š. jediná spoločníčka a zároveň jediná konateľka žalovaného. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal obstarať žalobcovi právo kúpy predmetnej nehnuteľnosti do 29.2.2012. Za týmto účelom žalobca C.. Y. V.Š., konajúcej za žalovanú, uhradil dňa 27.7.2011 zálohu na odmenu a náklady spolu vo výške 5.000 eur, v zmysle čl. V bod 5.1 Zmluvy - odmena a platobné podmienky. Ohľadom realizácie predmetu zmluvy opakovane kontaktoval žalovaného v snahe dosiahnuť zamýšľaný a zmluvne deklarovaný nárok na uzatvorenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť. Zo strany žalovaného však dochádzalo k obštrukciám, neprofesionálnemu a neústretovému konaniu, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že ku kúpe nehnuteľnosti v zmysle zmluvy v dojednanej dobe nedošlo. Dňa 28.2.2012 žalobca telefonicky kontaktoval C.. Y. V., aby pripravila všetky potrebné náležitosti a dokumenty k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Tá mu však oznámila, že je momentálne mimo Košíc. Následne 29.2.2012 žalobca osobne spolu so svedkami navštívil sídlo žalovanej na Hrnčiarskej 2/A v Košiciach v záujme uzatvoriť kúpnu zmluvu. V sídle spoločnosti sa však nikto nenachádzal a tak opätovne telefonicky kontaktoval C.. Y. V., ktorá mu oznámila, že je v Trebišove a nemôže sa s ním stretnúť a tak bez jeho zavinenia nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy. Žalobca má za to, že z jeho strany boli ku dňu 29.2.2012 dodržané a splnené všetky podmienky zmluvy, zložil požadovanú zálohu, opakovane

kontaktoval žalovaného a prejavoval záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu, mal zabezpečené aj finančné krytie na kúpu nehnuteľnosti v zmysle čl. IV bod 4.3 zmluvy - povinnosti príkazcu a pred uplynutím zmluvne dojednanej doby - 29.2.2012 kontaktoval žalovaného telefonicky aj osobne v mieste jeho sídla, za účelom podpísania kúpnej zmluvy. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo pre nedostatok súčinnosti a porušenie zmluvných povinností žalovaného. Napriek tomu mu odmietla žalovaná vyplatiť uhradenú zálohu vo výške 5.000 eur, k čomu ju žalobca vyzval listom zo dňa 21.3.2012. Ako argument vo svojej odpovedi zo dňa 5.5.2012 žalovaná uviedla, že hrubo porušil ustanovenia príkaznej zmluvy, najmä čl. IV ods. 4.3 a 4.4 a že zo zloženej zálohy vo výške 5.000 eur si zabezpečili úhradu záväzkov podľa čl. V zmluvy a to bez bližšej špecifikácie, resp. vyúčtovania, o aké záväzky sa má jednať a v čom konkrétne spočíva žalobcovo hrubé porušenie zmluvy. Vzhľadom na to, že zmluva uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená zanikla, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť nedošlo a žalovaná mu napriek výzve na vrátenie zálohy zo dňa 21.3.2012 - doručenej dňa 5.4.2012 - zálohu nevrátila ani v dostatočne poskytnutej lehote 10 dní od doručenia výzvy, dostala sa do omeškania so splnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne. Súd vo veci vydal dňa 25.3.2014 platobný rozkaz sp.zn. , proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor s odôvodnením, že námietky žalobcu sú neopodstatnené, v rozpore so zmluvou. Žalovaná si splnila voči žalobcovi všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy riadne a včas, t.j. sprostredkovala kúpu pozemku s takými parametrami, aké požadoval žalobca a pripravila text návrhu zmluvy o kúpe nehnuteľnosti a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dňa 8.2.2012 odoslala žalobcovi doporučenou zásielkou výzvu na podpis kúpnej zmluvy chata Bukovec zo dňa 8.2.2012 vzhľadom na to, že sa blížil dohodnutý termín 29.2.2012 zabezpečenia finančného krytia na kúpu nehnuteľnosti a uzatvorenia kúpnej zmluvy s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti a že žalovaná sa so žalobcom nevedela telefonicky ani osobne skontaktovať. Uvedeným listom žalovaná vyzvala žalobcu, aby bezodkladne oznámil, kedy bude môcť podpísať kúpnu zmluvu na vyššie uvedené nehnuteľnosti a vyplatiť predávajúcim celú kúpnu cenu. Zásielka sa žalovanej vrátila späť z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Dňa 6.3.2012 sa do realitnej kancelárie AGENTREAL, s. r. o. dostavil predávajúci chaty Bukovec so súpisným číslom 110 s príslušnými pozemkami, U. M., predseda Základnej organizácie KOVO Zušľachťovne, U.S.Steel Košice, Vstupný areál U.S.Steel, Košice, na základe pozvania konateľky realitnej kancelárie C.. Y. V.. Na tomto stretnutí predávajúci prehlásil, že mu neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by bránili uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi ním ako predávajúcim a kupujúcim (žalobcom). Kúpna zmluva sa mala na základe vzájomnej dohody medzi predávajúcim, kupujúcim a realitnou kanceláriou uzatvoriť najneskôr do 29.2.2012. Na tomto stretnutí a predtým aj telefonicky dňa 2.3.2012 bol U. M. informovaný C.. Y. V., že žalobca oznámil realitnej kancelárii dňa 2.3.2012, že predmetnú nehnuteľnosť nekupuje a žiada realitnú kanceláriu o vrátenie zálohy. Dôvody svojho vyjadrenia žalobca neuviedol. Žalovaná má za to, že dôvodom je nezabezpečenie preukázateľného finančného krytia na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 9.3.2012 predajca oznámil žalovanej listom zo dňa 9.3.2012 ukončenie platnosti zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a dal výpoveď ku dňu 9.3.2012. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 21.3.2012 na vrátenie uhradenej zálohy vo výške 5.000 eur. Žalovaná dňa 15.5.2012 odoslala doporučenou zásielkou odpoveď zo dňa 5.5.2012, v ktorej uviedla, že žalobca si zálohou vo výške 5.000 eur zabezpečil právo kúpy nehnuteľnosti v zmysle zmluvy, ale hrubo porušil ustanovenia zmluvy a to najmä čl. IV ods. 4.3 a 4.4. Dňa 1.3.2012 žalobca navštívil realitnú kanceláriu a verbálne oznámil, že nehnuteľnosť, na ktorú si žalobca zabezpečil právo kúpy, nemá záujem kúpiť. Na základe uvedeného v zmysle čl. VI zmluva zanikla. Žalovaná si zo zloženej zálohy v zmysle čl. V zabezpečila úhradu záväzkov žalobcu celkom vo výške 5.000 eur, preto je nárok žalobcu neopodstatnený. Žalobca k odporu uviedol, že obranu žalovanej považuje za účelovú a nepravdivú. Skutočnosť, na ktorú poukazuje žalovaná a to, že sa jej vrátila zásielka s výzvou na podpis kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2012 v ničom nepreukazuje, že žalobca porušil ustanovenia príkaznej zmluvy zo dňa 27.7.2011 a nemal záujem na uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko aj sama žalovaná uvádza, že kúpna zmluva sa mala uzatvoriť najneskôr do 29.2.2012. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje žalobca aj tvrdenie žalovanej, že po skončení platnosti zmluvy žalobca oznámil žalovanej, že nehnuteľnosť nekupuje. Žalovaná v konaní taktiež uviedla, že príkazná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v júli 2011, pričom žalovaná už v apríli 2011 mala uzavretú príkaznú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej predaj mal byť sprostredkovaný žalobcovi s tým, že teda už v júli 2011 bolo možné uzavrieť túto sprostredkovanú zmluvu a lehota 8 mesiacov sa dala len z dôvodu, aby si mohol žalobca zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na kúpu uvedenej nehnuteľnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkyne i oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z listín súd zistil, že žalobca ako príkazca dňa 27.7.2011 uzatvoril so žalovanou ako príkazníkom príkaznú zmluvu o zabezpečení práva kúpy nehnuteľností, ktorej predmetom podľa čl. II bol záväzok príkazníka za odmenu v mene a na účet príkazcu obstarať pre príkazcu právo kúpy nehnuteľností: parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 720 m2 - zastavané plochy a nádvoria; parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 64 m2 - zastavané plochy a nádvoria; parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 191 m2 - zastavané plochy a nádvoria; parcela reg. "C" č. XXX/XX o výmere 226 m2 - zastavané plochy a nádvoria; chata súpisné č. XXX na parcele reg. "C" č. XXX/X; garáž súpisné č. XXX na parcele reg. "C" XXX/X, Okres Košice-okolie, obec V., M..Ú.. V., G. Č.. XXXX v cene do 87.000 eur do 29.2.2012. V čl. IV bod 3 a 4 sa príkazca zaviazal do 29.2.2012 od podpisu tejto zmluvy zabezpečiť finančné krytie na kúpu nehnuteľností a toto písomne preukázať a taktiež dovtedy na výzvu príkazníka uzatvoriť kúpnu zmluvu s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti. V súlade s čl. V bod 2.1 príkaznej zmluvy príkazca zložil pri podpise zmluvy do rúk príkazníka zálohu na odmenu a náklady spolu vo výške vo výške 3.000 a 2.000 eur. V prípade neuzavretia kúpnej zmluvy, ktorej obstaranie malo byť zabezpečené, a to z dôvodov na strane príkazcu, bolo v bode 5.3 dohodnuté, že príkazníkovi prislúcha odmena za vykonanú činnosť vo výške 2.500 eur a zmluvná pokuta za porušenie tejto príkaznej zmluvy vo výške 2.500 eur s tým, že na ich úhradu sa použije zložená záloha. Podľa zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 1.4.2011 medzi ZO METALURG ZUŠĽACHŤOVNE

- U.S.Steel KE ako záujemcom a žalovanou ako sprostredkovateľom, sa spreotredkovateľ zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností - parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX a chata súp.č. XXX na parcele XXX/ X s garážou na parcele XXX/X M..Ú.. V., okres M.-D. za cenu 83.400 eur, zmluva bola dohodnutá na dobu určitú - 6 mesiacov od podpisu s tým, že po uplynutí doby sa zmluva predlžuje o ďalšie tri mesiace až do doby, keď dôjde k vypovedaniu tejto zmluvy, zmluvu možno takto predĺžiť nanajvýš dvakrát. Bola dohodnutá výpovedná lehota 10 dní. Výška sprostredkovateľskej provízie bola dohodnutá v sume 3.600 eur. Podľa bodu 3.6 zmluvy sprostredkovateľ zabezpečí a uhradí na vlastné náklady tieto výdavky spojené s obstaraním predaja nehnuteľnosti: vyhotovenie katastrálnej mapy (ak je potrebná), súdnoznaleckého posudku, výpisu z LV použiteľného na právne úkony, písomného návrhu budúcej kúpnej zmluvy, písomného návrhu kúpnej zmluvy, písomného návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a na úhradu správneho poplatku pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a poplatkov spojených s úradným overením podpisov predávajúcich na prevodových zmluvách určených výlučne na úradné účely, ak počet overených podpisov nepresiahne počet 15. Dňa 8.2.2012 žalovaná odoslala žalobcovi doporučenou zásielkou výzvu na oznámenie, kedy bude môcť podpísať kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti a vyplatiť predávajúcim celú kúpnu cenu vzhľadom na blížiaci sa termín 29.2.2012, keďže sa v zmluve zaviazal zabezpečiť finančné krytie na kúpu nehnuteľností do 29.2.2012. V liste žalovaná uviedla, že so žalobcom nevedela telefonicky ani osobne skontaktovať. Zásielka sa žalovanej vrátila späť z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Podľa výtlačku webovej stránky z portálu lojzo maklérka C.. V.. Y. V. od 22.2.2012 ponúkala na predaj 1- izb. panelový byt o výmere 42 m2 čiastočne rekonštruovaný na 8. posch. s 2 x logiou na sídlisku M. - O. L. s orientáciou na východ a výhľadom na Hornád v osobnom vlastníctve za 44.000 eur, názov klienta X.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 22.2.2012 bol žalobca v kancelárii žalovanej, že dňa 28.2.2012 žalobca telefonicky kontaktoval C.. Y. V., aby pripravila všetky potrebné náležitosti a dokumenty k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Tá mu však oznámila, že je momentálne mimo Košíc. Následne 29.2.2012 žalobca osobne spolu so svedkami navštívil sídlo žalovanej na Hrnčiarskej 2/A v Košiciach, kde sa nikto nenachádzal a tak opätovne telefonicky kontaktoval C.. Y. V., ktorá mu oznámila, že je v Trebišove a nemôže sa s ním stretnúť. Dňa 1.3.2013 bol žalobca opäť u žalovanej. Podľa predloženého návrhu zmluvy o kúpe nehnuteľností, ktorej predmetom mali byť parcely č. XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX a chata súp.č. XXX na parcele XXX/X s garážou na parcele XXX/X k.ú. V. z februára 2012 za 87.000 eur bola ako predávajúci uvedená Základná organizácia KOVO Zušľachťovne - U.S.Steel Košice a ako kupujúci žalobca, kúpna cena mala byť zaplatená bezodkladne po podpise zmluvy na účet predávajúceho. Podľa zmluvy o kúpe nehnuteľností uzatvorenej medzi X. F., X. G. R. P. X. ako predávajúcimi a C.. L. X. ako kupujúcim z 13.3.2007 žalobca obdržal kúpnu cenu 3.808.000 Sk (126.402,44 eur). Podľa výpisov z účtu M. V. F..R.. mal žalobca k 31.12.2011 na účte č. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX 12.147,18 PLN, O. Ú. Č.. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX 12.147,18 PLN, O. Ú. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX 12.147,18 PLN, O. Ú. Č.. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX 12.147,18 PLN R. O. Ú. Č.. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX 5.197,04 PLN, úročenie 5%. Podľa webstránky NBS bol k 31.12.2011 kurz 1 EUR = 4,458 PLN, teda 53.785,76 PLN

predstavovalo 12.065 eur. Podľa potvrdenia o zostatku na účte vo X. F., a. s, č. XXXXXXXXXX žalobca mal. k 31.12.2011 účtovný zostatok 21.258,28 eur, z toho úroky za rok 137,83 eur. Podľa dohody o vklade k vkladovému účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX medzi H. V. F. R.. F.. a žalobcom z 24.2.2011 mal žalobca v H. termínovaný vklad 49.000 eur s dobou viazanosti od 23.2.2011 do 23.3.2012, úrok 2,6% ročne. Podľa výpisu z účtu VÚB, a. s. z 3.6.2011 bol stav účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (12 mesačný termínovaný vklad) k 3.6.2011 0 eur, úroková sadzba 1,55%. Podľa zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a L. V. ako dlžníkom z 31.3.2011 veriteľ dlžníkovi požičal 50.000 eur, ktoré mal dlžník vrátiť s 3% úrokom dňa 31.3.2012. Podľa detailu obchodu a výplaty v hotovosti z 22.1.2015 vystavených ČSOB bolo žalobcovi dňa 22.1.2015 vyplatených z podielového fondu (pokyn prijatý 17.5.2007) 13.319,28 eur (ako obchodné dni boli uvedené 25.5.2007 a 31.5.2011). Dňa 9.3.2012 predajca predmetnej chaty oznámil žalovanej listom zo dňa 9.3.2012 ukončenie platnosti zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, ktorý však žalovaná odmietla prevziať. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla V.. C.. Y. V. (podľa www.orsr.sk jediná konateľka a spoločníčka žalovanej) od Základnej organizácie KOVO Zušľachťovne a Obalová vetva, U.S.Steel Košice za 83.400 eur na základe zmluvy o kúpe nehnuteľnosti z 21.3.2012. Podľa výtlačkov z katasterportálu výpisov z LV č. XXXXX pre k.ú. V., okres M.-D., sa na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej ako V 883/12 z 22.3.2012 - č.z. 57/12, vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala C.. Y. V.. Predtým bola vlastníkom Základná organizácia METALURG Zušľachťovne - U.S.Steel Košice, ktorá zmenila názov (zapísané na LV na základe R 220/2012 z 29.2.2012 - č.z. 40/12) na Základná organizácia KOVO Zušľachťovne a Obalová vetva, U.S.Steel Košice. Žalobca listom zo dňa 21.3.2012, doručeným 5.4.2012, vyzval žalovanú na vrátenie zálohy vo výške 5.000 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná vo svojej odpovedi listom zo dňa 5.5.2012 uviedla, že žalobca hrubo porušil ustanovenia príkaznej zmluvy, najmä čl. IV ods. 4.3 a 4.4 a že zo zloženej zálohy vo výške 5.000 eur si zabezpečili úhradu záväzkov podľa čl. V zmluvy. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho známy našiel na internete, že je na predaj chata na Bukovci, tak kontaktoval tú realitnú kanceláriu, ktorá ju ponúkala na predaj. Bola tam podmienka, že sa môže predať až po šiestich mesiacoch. Následne sa bol pozrieť na tú chatu, súhlasil s tým, že sa bude predávať až po tom termíne, ktorý navrhovala realitná kancelária. Žiadal od nich návrh kúpnej zmluvy, aby si ho mohol pozrieť, plán ohľadne statiky a zmluvy ohľadne médií. Stále ho štatutárna zástupkyňa odkazovala, že potom. Dňa 6.12.201 si požičal kľúče od predávajúceho na 10-14 dní. Zistil, že tam na boku je bránička, kde je prístup cez pozemok niekoho iného, tiež za chatou je pozemok, ktorý patrí niekomu inému. Potom bol v agentúre zisťovať, či mu bude umožnené používať tieto pozemky a bolo mu sľúbené, že pripravia zmluvy s elektrárňami, vodárňami a plynárňami. V podstate každý mesiac kontaktoval realitnú kanceláriu. 22. alebo 25.2.2012 ich navštívil a žiadal o predloženie návrhu kúpnej zmluvy s tým, že finančné prostriedky zaplatí v hotovosti alebo na ich účet. 28.2. im znova volal, 29.2. aj prišiel do sídla firmy s manželkou U. X. a známou L. P. a volal som konateľke kde je, bola v Trebišove a povedala že tú zmluvu nevie prispôsobiť. 1.3.2012 tam opäť došiel, nechceli mu vrátiť zálohu ani prijať finančné prostriedky, ani mu nebol predložený návrh kúpnej zmluvy. List žalovanej z 8.2.2012 neprevzal z dôvodu, že vo vchode sú traja menovci, čiže sa stáva, že nedostane oznámenie o zásielke, nevedel o tomto liste. Keď bol v kancelárii žalovanej, tak mu to žalovaná mohla povedať, alebo dať ten list. Dňa 22. - 25.2.2012, keď bol u žalovanej, mu nebol predložený návrh kúpnej zmluvy, aj keď sa ho dožadoval. Vtedy uviedol žalovanej, že má pripravené finančné prostriedky na kúpu, že ich pri sebe nemá, ale že ich vie doniesť alebo poslať na účet. Žalobca poprel, že 22.2.2012 prišiel k žalovanej s tým, že chcel dať do ponuky svoj jednoizbový byt. Potvrdil, že bol v tom čase vlastníkom jednoizbového bytu, ktorý je označený na výtlačku z webovej stránky, ktorý predložila žalovaná, ale poprel, že ho dal do ponuky žalovanej a že tak mal získať prostriedky na kúpu predmetnej nehnuteľnosti na Bukovci. Taktiež poprel, že lehota na podpis kúpnej zmluvy bola dohodnutá na 29.2.2012 aj z dôvodu, že to nevedel vyfinancovať. Tvrdil, že dôvodom bol, že predávajúci to mohol predať až po dobe 5 rokov, aby nemusel platiť daň. Kľúče od tejto chaty získal tak, že poznal dobre priateľku majiteľa (p. M.), čiže bola tam dôvera. Žalobca poprel, že 1.3.2012 žalovanej oznámil, že už nemá záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Podľa neho to žalovaná nechcela sprostredkovať, pretože samotná jej štatutárna zástupkyňa mala záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Štatutárna zástupkyňa žalovanej - Ing. Dagmar Bartošová - v konaní vypovedala, že žalobcu predtým, než podpísal príkaznú zmluvu vôbec nepoznala, nevedela o ňom nič. 1.4.2011 žalovaná so základnou organizáciou KOVO Zušľachťovne a obalová vetva U.S. Steel uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností. V tom čase bol predsedom U. M. a mohol konať za odborový zväz. Povinnosťou žalovanej bolo nájsť kupujúceho na kúpu tej nehnuteľnosti - chaty na Bukovci č. 110 s príslušnými pozemkami. Dňa 27.7.2011 bola uzatvorená príkazná zmluva medzi žalovanou a žalobcom

s lehotou na kúpu nehnuteľností do 29.2.2012. Stretli sa následne po tom, čo bola žalobcovi maklérmi žalovanej odprezentovaná predmetná nehnuteľnosť, stretol sa aj s vlastníkom nehnuteľností. Túto nehnuteľnosť videl niekoľkokrát. Dňa 8.2.2012 vzhľadom na to, že sa žalovaná nevedela s ním spojiť, mu poslala písomnú výzvu na podpísanie kúpnej zmluvy. Keď sa ho pýtala, že prečo sa mu nevie dovolať, žalobca povedal, že cestuje po zahraničí. Snahou žalovanej bolo ešte aj do konca marca predať túto nehnuteľnosť žalobcovi, kým od toho on sám neodstúpil. Dňa 22.2.2012 sme sa konečne stretli v kancelárii žalovanej, kedy žalobca povedal, že má viazané finančné prostriedky na termínovaných účtoch a aj tak ich nemal dosť a povedal, že potrebuje predať jednoizbový byt. Na základe toho dala žalovaná tento jeho jednoizbový byt do ponuky, bez zmluvy. Je prakticky nemožné za týždeň predať byt, žalovaná mu to nemohla sľúbiť, ale žalobca trval na tom, že je potrebné túto vec uzavrieť. Volal žalovanej 29.2., kedy bola štatutárna zástupkyňa žalovanej pracovne v Trebišove a jej asistentka bola práceneschopná. Našla potom na dverách taký lístok vypísaný žalobcom. Následne do telefónu mu konateľka žalovanej povedala, že je ochotná sa s ním stretnúť 1.3. a doriešiť predaj a prolongovať lehotu, ak s tým bude predávajúci súhlasiť. Aj sa účastníci stretli, žalovaná bola pripravená na to, že minimálne na dva - tri týždne si ešte môžu dohodnúť lehotu na podpis kúpnej zmluvy, s čím súhlasil aj predávajúci. No žalobca jej oznámil, že nemá o túto nehnuteľnosť už záujem a chce vrátiť zálohu. Žalovaná k tomu uviedla, že sľúbila predávajúcemu, že tú nehnuteľnosť predá, on bol v očakávaní, že to žalobca kúpi a žalovaná nemá iného kupca. Zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti mala skončiť koncom marca. Ako prvé ju napadlo, že keďže predávajúci a kupujúci sa poznali a tykali si (čo sa dozvedela od predávajúceho), tak sa dohodli, že kupujúci vytiahne od žalovanej zálohu a predajú si to medzi sebou. Žalovaná žalobcovi uviedla, že mu dá náhradný termín, keď má s tým problém, no žalobca jej na to povedal, že je viac problémov, s elektrinou a iné, začal si vymýšľať, pretože všetky informácie mal od toho p. M., ktorý svojho času chcel tú chatu kúpiť sám a bol jej správcom. Štatutárna zástupkyňa žalovanej tú nehnuteľnosť videla prvýkrát až keď jej žalobca oznámil, že nemá záujem ju kúpiť. Volala p. M., ktorý jej povedal, že sa mu žalobca priznal, že na to nemá pripravené peniaze, že by chcel predĺžiť lehotu. Žalovaná k tomu povedala, že predĺži lehotu, ale p. M. jej oznámil, že do toho vstupuje aj iná realitná kancelária - People real a že oni už vraj tiež majú nejakého kupca na túto nehnuteľnosť, čo žalovanej konateľ i maklér uvedenej spoločnosti telefonicky potvrdili. 21.3. napokon sama konateľka podpísala kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, pretože chcela mať istotu, či ju žalobca s p. M. nepodviedli. Pán M. jej aj priniesol výpoveď zo zmluvy o sprostredkovaní obchodu, čiže zo sprostredkovania predaja tejto nehnuteľnosti, ktorú odmietla prevziať. Žalovaná mala záujem predať predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi a nič mu v tom nebránilo, všetko bolo pripravené, všetky informácie mal od žalovanej aj od samotného správcu nehnuteľnosti - predsedu OZ, ktorý tam veľmi často podľa chodil a zblížil sa so žalobcom natoľko, že si požičiavali kľúče od chaty. Žalobca vravel, že podnikal, že mal na Jazere nejakú firmu a mal finančné problémy, takže asi tam bol problém, ale žalovanú o tom neinformoval. Postavil ju pred hotovú vec tesne pred uplynutím lehoty, ktorá bola uvedená v príkaznej zmluve, s ktorou súhlasil tak pán X. ako aj pán M.. Žalovaná bola povinná od 1.4.2011 túto nehnuteľnosť predať, nebolo to podmienené tým, že polroka je odklad. Príkazná zmluva nie je zmluva, ktorá sa podpisuje hneď, vždy tomu predchádza viacero ústnych jednaní. Obvyklou lehotou z praxe je 30 dní. V danom prípade lehotu navrhol žalobca. Štatutárna zástupkyňa žalovanej prišla s nimi do styku až vtedy, keď jej oznámili makléri, že žalobca má záujem o túto nehnuteľnosť, následne telefonicky overila s pánom predávajúcim, či mu naozaj vyhovuje táto lehota do 29.2.2012. Návrh zmluvy o kúpe nehnuteľnosti bol pripravený ešte pred odoslaním výzvy žalobcovi na podpísanie kúpnej zmluvy. Konateľka žalovanej si zvykla telefonicky dohodnúť stretnutie na prevzatie návrhu kúpnej zmluvy alebo na zaslanie kúpnej zmluvy. Variantov zmlúv môže byť viac, môžu sa obmieňať podľa potrieb. Pán M. je vzhľadom na to, že dosť intenzívne spolu telefonovali, kedy dôjde k podpisu kúpnej zmluvy, oznámil, že sa mení názov spoločnosti. Pravdepodobne to hneď v počítači opravila. Zmluva bola pripravená, je vždy v počítači a vždy sa upravuje podľa ďalších jednaní, ktoré vzájomne prebiehajú. Je možné, že v záverečnej verzii návrhu kúpnej zmluvy sa už opravilo označenie predávajúceho, čo však neznamená, že predtým nemala návrhy prichystané. Dňa 22.2.2012 bol predložený návrh kúpnej zmluvy žalobcovi a nič nebránilo žalobcovi navrhnúť iný termín podpísania zmluvy, pokiaľ nebol pripravený v ten deň ju podpísať. K vykonanému dokazovaniu a právnej stránke veci právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca mal prevažne termínované účty, avšak do 7 dní by mu určite tieto peniaze vydali. Žalobca by prišiel len o úroky, avšak stále by mu to za to stálo. Peňažné prostriedky mal z predaja nehnuteľností v roku 2007, kedy predal nehnuteľnosť v hodnote 3.808.000 Sk. On mal záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, o čom svedčí aj skutočnosť, že prišiel do kancelárie žalovanej 28. aj 29.2. aj 1.3., ale zmluva nebola prichystaná. K zmareniu podpísania uvedenej zmluvy došlo v

dôsledku nečinnosti žalovanej. Pred tunajším súdom sa viedlo konanie vo veci , kde bol žalovaným tiež AGENTREAL a kde tiež v dôsledku nečinnosti žalovanej došlo ku zmareniu zmluvy a nebola vrátená záloha vo výške 100.000 Sk. Napokon súd žalobe vyhovel v tom dôsledku, že vyhodnotil uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú a ako neprimeranú sankciu za nedodržanie zmluvy. Nie je pravdou, že by neboli spolu komunikovali účastníci, nakoľko žalobca bol v telefonickom kontakte so žalovanou aj v decembri aj v januári, kedy chcel ďalšie informácie o nehnuteľnosti. K neprevzatiu zásielky mohlo dôjsť aj v dôsledku toho, že je viacero menovcov na uvedenej adrese, alebo sa mohla stratiť uvedená zásielka. Neprevzatie listu žalovanej nebolo spojené so žiadnou sankciou, ktorá by vyplývala zo zmluvy. Dňa 22.2. sa žalobca do kancelárie žalovanej dostavil, evidentne prejavil záujem o kúpu nehnuteľnosti. Mal mu byť najprv predložený návrh kúpnej zmluvy. Žalovaná predsa nemohla očakávať, že hneď podpíše kúpnu zmluvu bez toho, aby prešiel návrh s právnikom. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by bola žalobcovi na stretnutí dňa 22.2.2012 predložila návrh kúpnej zmluvy, že jej žalobca oznámil, že o nehnuteľnosť nemá záujem a to napriek tomu, že táto skutočnosť mala vážne dôsledky pre žalobcu v podobe sankcií uvedených v zmluve. V zmluve o kúpe nehnuteľnosti, ktorú predložila žalovaná a ktorá mala byť pripravená vo februári 2012 a doručená žalobcovi dňa 22.2.2012 sa uvádza obchodné meno predávajúceho, ktoré bolo zmenené až rozhodnutím zo dňa 29.2.2012. To znamená, že zmluva s uvedeným názvom predávajúceho nemohla byť žalobcovi predložená dňa 21.2.2012 a nebola ani pripravená. Povinnosť predložiť návrh kúpnej zmluvy vyplývala žalovanej zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorú mal uzavretú s U.S.Steelom v článku 3.6, kde sa ukladá povinnosť predložiť písomný návrh kúpnej zmluvy. Všetky kroky štatutárnej zástupkyne žalovanej, resp. aj jej nečinnosť smerovali k tomu, aby nehnuteľnosť nadobudla ona sama do svojho výlučného vlastníctva. Žalovaná na úkor žalobcu získala províziu aj odmenu za predaj nehnuteľnosti a navyše jej štatutárna zástupkyňa sa stala aj výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Podľa § 730 ods. 2 príkazca nie je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu, ak nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka. Čo sa týka zmluvnej pokuty, táto dohoda je neplatná, nakoľko chýba presné a dostatočné identifikovateľné určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Toto dojednanie v zmluve nie je dostatočne určité a zrozumiteľné, čo zakladá aj dôvody neplatnosti ohľadom zmluvnej pokuty podľa § 37 OZ. Obdobné praktiky žalovanej boli prejednávané aj v inom súdnom konaní. Podľa § 153 odst. 3 O.s.p. súd môže aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná, nakoľko dohodnutá sankcia spôsobila značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. K vykonanému dokazovaniu a právnej stránke veci právny zástupca žalovanej uviedla, že z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovanej vyplynulo, že 22.2.2012 bol žalobca u nej v kancelárii a povedal, že nemá voľné finančné prostriedky. Ako vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, tak finančné prostriedky vo výške 49.000 eur, ktoré mal uložené v UniCredit, boli termínované do 23.3.2012. Finančné prostriedky vo VÚB vo výške 23.000 eur boli termínované do 29.5.2012 a podľa zmluvy o pôžičke, ktorú predložil, táto mala byť vrátená až 31.3.2012, teda všetko po termíne, kedy mal žalobca preukázať dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, ako mu to vyplýva z bodu 4.3 zmluvy a to do 29.2.2012. Ostatné finančné prostriedky, ktoré preukazoval , by neboli postačujúce na kúpu uvedenej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že 29.2.2012 sa žalobca dostavil do kancelárie žalovanej neznamená, že chcel uzavrieť zmluvu. Išlo o účelové konanie za účelom vyhnúť sa práve sankciám, ktoré vyplynuli z neuzavretia zmluvy. Ak by mal záujem uzavrieť zmluvu, tak by žalobca bol komunikoval so žalovanou po celú dobu od uzavretia zmluvy a prevzal by aj list, ktorý mu zasielala žalovaná z 8.2.2012, kde bol vyzývaný, aby sa bezodkladne dostavil do kancelárie a kde bolo uvedené, že sa s ním nevedia skontaktovať osobne ani telefonicky. Uvedenú zásielku si neprevzal v odbernej lehote. Tiež v tomto liste bol vyzývaný, aby teda oznámil, kedy bude môcť podpísať uvedenú zmluvu. Z predložených listinných dokladov nevyplýva, že mal pripravené tieto finančné prostriedky na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko z nich nevyplýva, že mal nahlásený výber týchto finančných prostriedkov ani ukončenie termínovania uvedených vkladov, ako mu to vyplýva z bodu 4.3 zmluvy. Žalobca svoje všeobecné tvrdenia o porušení zmluvných resp. zákonných povinností žalovanej ničím nepreukázal. Naopak, v konaní bolo preukázané, že žalovaná mala zmluvne s predávajúcim - zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 1.4.2011 - zabezpečený predmet príkazu. Je nelogické, aby nemala záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, ak mala na to všetky predpoklady. Kúpnu zmluvu mala v podstate pripravenú. Nemalo by zmysel ju žalobcovi nepredložiť, aj keď túto povinnosť jej príkazná zmluva neukladá. Žalovaná ako agentúra má množstvo zmlúv uzavretých, takže nie je problém v priebehu niekoľkých minút vyhotoviť kúpnu zmluvu, kde je potrebné len špecifikovať o akú nehnuteľnosť ide, kúpnu cenu a splatnosť, ktoré závisia od vôle účastníkov, čiže nepripravenosť kúpnej zmluvy nemohla byť dôvodom, v dôsledku ktorého nedošlo

ku uzavretiu tejto zmluvy. Príkazná zmluva ukladá za odmenu na účet príkazcu obstarať právo kúpy pozemku za podmienok ustanovených v tejto zmluve. Žalovaná sa snažila uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorá bola predmetom príkaznej zmluvy. Listom zo dňa 8.2. písomne vyzvala žalobcu k podpisu zmluvy, aj keď túto povinnosť nemala. Práve žalobca mal zmluvne zakotvenú povinnosť v článku 4 bod 4.3 od podpisu príkaznej zmluvy do 29.2.2012 písomne preukázať žalovanej zabezpečenie finančného krytia, čo sa po celý čas nestalo. Naopak na stretnutí so žalovanou preukazuje svoju nepripravenosť v nedostatku finančných prostriedkov. Dôkazom je zverejnenie ponuky žalovanej na predaj jednoizbového bytu navrhovateľa. Výpoveď štatutárnej zástupkyne žalovanej sa potvrdila neskorším predložením (po tejto výpovedi) dôkazov zo strany žalobcu o finančnom krytí, z ktorých vyplýva, že väčšina finančných prostriedkov je na termínovaných účtoch. Tvrdenie o akejsi päťročnej lehote pre oslobodenia od dane je právne neopodstatnené, nakoľko tá sa vzťahuje len na fyzické osoby nepodnikateľov, lebo každá iná právnická osoba, ktorá predáva nehnuteľnosť či po roku, dvoch, siedmich, ôsmich musí príjem z predaja dať do svojich výnosov a následne podľa čiastkového základu dane zdaniť. Finančné prostriedky, ktoré preukázal žalobca, neboli voľné ku dňu 29.2.2012. Podľa čl. 5 bodu 5.3 príkaznej zmluvy si účastníci dohodli odmenu pre príkazníka vo výške 2.500 eur, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodu na strane príkazcu a zároveň si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 2.500 eur. Odmena a zmluvná pokuta je splatná zo zálohy poskytnutej príkazcom vo výške 5.000 eur. Je nespochybniteľné, že žalovaná vyšla žalobcovi v ústrety, ak mu poskytla takú dlhú lehotu na zabezpečenie finančných prostriedkov na kúpu predmetu príkazu od 22.7.2011 do 29.2.2012, aj keď predmetnú kúpnu zmluvu mohli účastníci uzavrieť už dňa 22.7.2011. Žalobca bol povinný preukázať finančné krytie predmetu kúpy, no neurobil tak, vyhýbal sa kontaktu so žalovanou a v posledný deň lehoty sa účelovo snažil preukázať nemožnosť žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu. Ak by tu bola ozajstná vôľa, mohli tak urobiť nasledujúci deň, čo žalobca odmietol. Odmena žalovanej vyplýva z jeho činnosti a nákladov, ktoré musel vynaložiť na tento obchodný prípad: uzavretie zmluvy o sprostredkúvaní s majiteľom nehnuteľnosti, inzercia, činnosť maklérov, obhliadky miesta, uzavretie príkaznej zmluvy. A naozaj podľa § 730 ods. 2 je príkazca povinný poskytnúť odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka, aj keď teda zmluvné alebo zákonné povinnosti vyplývajúce z tohto prípadu porušil príkazník. Zmluvná pokuta predstavuje škodu a ušlý zisk z predaja, ktorý mohol odporca zrealizovať aj s inými záujemcami, avšak 7 mesiacov po platnosti tejto príkaznej zmluvy nemohol vykonávať žiadnu činnosť. Podľa § 724 príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Podľa § 728 príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil. Podľa § 729 ods. 1 príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi okrem zavinenej škody aj tú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu. Podľa § 730 ods. 1 príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Podľa § 730 ods. 2 príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka. Podľa § 733 zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu. Podľa § 737 zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávateľovi právo, aby obstarávateľ prevzal od neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj. Podľa § 738 zmluva musí byť uzavretá písomne. Musí obsahovať najmä predmet predaja, cenu, za ktorú sa má predmet predať, odmenu obstarávateľa za obstaranie predaja a poplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy pred dohodnutou dobou určenou na predaj veci. Podľa § 739 ods. 1 obstarávateľ má právo na odmenu iba vtedy, ak sa zverená vec predala. Všeobecné ustanovenia upravujúce príkaznú zmluvu (§§ 724 - 732 sa použijú na oba podtypy príkaznej zmluvy, len pokiaľ z osobitnej úpravy (§§ 733-736 pre zmluvu o obstaraní veci a §§ 737-741 pre zmluvu o obstaraní predaja veci) nevyplýva niečo iné. Podľa § 642 zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa § 644 sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 ods. 1 a 2 . Podľa § 545a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca ako príkazca dňa 27.7.2011 uzatvoril so žalovanou ako príkazníkom príkaznú zmluvu o zabezpečení práva kúpy nehnuteľností, ktorej predmetom podľa čl. II bol záväzok príkazníka za odmenu v mene a na účet príkazcu obstarať pre príkazcu právo kúpy nehnuteľností: parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 720 m2 - zastavané plochy a nádvoria; parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 64 m2 - zastavané plochy a nádvoria; parcela reg. "C" č. XXX/X o výmere 191 m2 - zastavané plochy a nádvoria; parcela reg. "C" č. XXX/XX o výmere 226 m2 - zastavané plochy a nádvoria; chata súpisné č. XXX na parcele reg. "C" č. XXX/X; garáž súpisné č. XXX na parcele reg. "C" XXX/X, D. M.-D., D. V., M..Ú.. V., LV č. XXXX v cene do 87.000 eur do 29.2.2012. V čl. IV bod 3 a 4 sa príkazca zaviazal do 29.2.2012 od podpisu tejto zmluvy zabezpečiť finančné krytie na kúpu nehnuteľností a toto písomne preukázať a taktiež dovtedy na výzvu príkazníka uzatvoriť kúpnu zmluvu s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti. V súlade s čl. V bod 2.1 príkaznej zmluvy príkazca zložil pri podpise zmluvy do rúk príkazníka zálohu na odmenu a náklady spolu vo výške vo výške 3.000 a 2.000 eur. V prípade neuzavretia kúpnej zmluvy, ktorej obstaranie malo byť zabezpečené, a to z dôvodov na strane príkazcu, bolo v bode 5.3 dohodnuté, že príkazníkovi prislúcha odmena za vykonanú činnosť vo výške 2.500 eur a zmluvná pokuta za porušenie tejto príkaznej zmluvy vo výške 2.500 eur s tým, že na ich úhradu sa použije zložená záloha. Z ust. § 730 vyplýva, že príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu ak bola dohodnutá alebo je obvyklá. V danom prípade bola odmena dohodnutá len pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy z dôvodov na strane príkazcu. Pre príkazníka, akým je realitná kancelária, ktorá vykonáva príkazy

určitého druhu profesionálne, je odmena aj obvyklá. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí dostavenie sa výsledku sledovaného daným príkazom. Preto je logické ustanovenie, že príkazca je povinný poskytnúť odmenu, aj keď sa výsledok nedostavil. Zákon však pripúšťa výnimku; príkazca nemá povinnosť vyplatiť odmenu, ak nezdar konania bol spôsobený porušením povinností príkazníka. V danom prípade bol záväzok žalovanej ako príkazníka v mene a na účet žalobcu ako príkazcu obstarať právo kúpy nehnuteľností - chaty na Bukovci súp. č. XXX s prislúchajúcimi pozemkami - špecifikovaných v zmluve. Je teda nesporné, že aj s ohľadom na obvyklú činnosť žalovanej ako realitnej kancelárie, ktorá vykonáva realitnú činnosť smerujúcu k predaju a kúpe nehnuteľností, žalovaná mala zabezpečiť kúpu predmetných nehnuteľností, sprostredkovať príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy k vymedzeným nehnuteľnostiam medzi ich vlastníkom a žalobcom ako príkazníkom. Podľa zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 1.4.2011 medzi ZO METALURG ZUŠĽACHŤOVNE

- U.S.Steel KE ako záujemcom a žalovanou ako sprostredkovateľom, sa sprostredkovateľ zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností - parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX a chata súp.č. XXX na parcele XXX/ X s garážou na parcele XXX/X k.ú. Bukovec, okres Košice-okolie za cenu 83.400 eur, zmluva bola dohodnutá na dobu určitú - 6 mesiacov od podpisu s tým, že po uplynutí doby sa zmluva predlžuje o ďalšie tri mesiace až do doby, keď dôjde k vypovedaniu tejto zmluvy, ale nanajvýš dvakrát. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná už v čase uzavretia príkaznej zmluvy so žalobcom vedela zabezpečiť právo kúpy predmetných nehnuteľností pre žalobcu, teda splniť predmet príkaznej zmluvy a aj to splnila. Žalobca sa dozvedel o predmetnej nehnuteľnosti z jej inzercie, mal možnosť si vďaka pracovníkom žalovanej obzrieť nehnuteľnosť a túto kúpiť za cenu uvedenú v príkaznej zmluve hneď po preukázaní zabezpečenia finančného krytia na kúpu nehnuteľností. Zo zmluvy o sprostredkovaní mimo dojednanej platnosti zmluvy nevyplýva žiadne časové obmedzenie (odklad), pokiaľ ide o prevedenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na prípadného kupujúceho, súd preto neuveril tvrdeniu žalobcu, že k uzavretiu zmluvy mohlo dôjsť kvôli predávajúcemu najskôr po uplynutí 6 mesiacov od uzavretia príkaznej zmluvy (27.7.2011), aby uplynula doba 5 rokov od nadobudnutia, aby nemusel platiť daň. Práve naopak, zmluva o sprostredkovaní z 1.4.2011 bola pôvodne uzavretá len na dobu 6 mesiacov, s tým, že sa po uplynutí doby predlžuje o tri mesiace a potom opätovne o tri mesiace, čiže najdlhšie do 31.3.2012. Tu súd dodáva, že oslobodenie od dane z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa vzťahuje len na fyzické osoby, kým v danom prípade mala byť predávajúcim právnická osoba, ktorá podľa LV predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnych zmlúv z 24.1.2007 (kde by doba 5 rokov od nadobudnutia uplynula najskôr 24.1.2012) a z 15.5.2007 (kde by doba 5 rokov uplynula najskôr 15.5.2012, teda dávno po lehote, na ktorú bola so žalovanou uzavretá zmluva o sprostredkovaní). Dňa 8.2.2012 žalovaná odoslala žalobcovi doporučenou zásielkou výzvu na oznámenie, kedy bude môcť podpísať kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti a vyplatiť predávajúcim celú kúpnu cenu vzhľadom na blížiaci sa termín 29.2.2012, keďže sa v zmluve zaviazal zabezpečiť finančné krytie na kúpu nehnuteľností do 29.2.2012. V liste žalovaná uviedla, že so žalobcom nevedela telefonicky ani osobne skontaktovať. Zásielka sa žalovanej vrátila späť z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná žalobcu vyzvala na uzatvorenie kúpnej zmluvu s vlastníkom predmetných nehnuteľností. V zmysle príkaznej zmluvy žalovaná nemala vo vzťahu k žalobcovi povinnosť zabezpečiť návrh kúpnej zmluvy. Povinnosť zabezpečiť písomný návrh kúpnej zmluvy na vlastné náklady však mala vo vzťahu k predávajúcemu. Súd neuveril ani tvrdeniu žalobcu, že žalovaná mu do 29.2.2012 nepredložila návrh kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaná ako realitná agentúra má isto množstvo kúpno- predajných zmlúv v počítači, takže nie je problém v priebehu niekoľkých minút vyhotoviť kúpnu zmluvu, kde je potrebné len špecifikovať nehnuteľnosť, kúpnu cenu a jej splatnosť, podľa dohody účastníkov a vzhľadom na časový priestor od uzavretia zmluvy o sprostredkovaní (1.4.2011) a príkaznej zmluvy (27.7.2011) mala žalovaná dostatok času pripraviť predbežný návrh zmluvy, čo podľa výpovede jej štatutára aj vykonala ešte pred odoslaním výzvy žalobcovi (8.2.2012) a dňa 22.2.2012 žalobcovi aj odovzdala. Aj keď na návrhu kúpnej zmluvy, ktorý žalovaná súdu predložila, figuruje nový názov predávajúceho (zmena názvu bola na LV zapísaná na základe R 220/2012 z 29.2.2012), konateľka žalovanej súdu uvedenú skutočnosť vysvetlila tým, že návrh zmluvy o kúpe nehnuteľnosti bol pripravený v počítači, variantov zmlúv môže byť viac, môžu sa obmieňať podľa potrieb účastníkov a keďže štatutár predávajúceho s ňou intenzívne telefonoval ohľadne toho, kedy dôjde k podpisu kúpnej zmluvy, oznámil jej, že sa mení názov spoločnosti a pravdepodobne to hneď v počítači opravila, preto je možné, že v záverečnej verzii návrhu kúpnej zmluvy sa už opravilo označenie predávajúceho, čo však neznamená, že predtým nemala návrhy prichystané. Žalobca jej 1.3.2012 oznámil, že už nemá o túto nehnuteľnosť záujem a chce vrátiť zálohu. Zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti mala skončiť koncom

marca. Ako prvé ju napadlo, že predávajúci a kupujúci sa dohodli poza jej chrbát. Volala p. Kalinovi, ktorý jej povedal, že sa mu žalobca priznal, že na to nemá pripravené peniaze a že do toho vstupuje aj iná realitná kancelária - People real, ktorá už má nejakého kupcu na túto nehnuteľnosť, čo žalovanej konateľ i maklér uvedenej spoločnosti telefonicky potvrdili. Dňa 9.3.2012 s ňou predávajúci chcel predčasne ukončiť zmluvu o sprostredkovaní. Dňa 21.3.2012 napokon sama konateľka žalovanej podpísala kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, pretože chcela mať istotu, že ju žalobca s p. M. nepodviedli. Žalobca súdu nepreukázal, že splnil svoju povinnosť podľa čl. IV bod 3 a 4 - do 29.2.2012 od podpisu tejto zmluvy zabezpečiť finančné krytie na kúpu nehnuteľností a toto písomne preukázať žalovanej a uzatvoriť kúpnu zmluvu s vlastníkom obstarávanej nehnuteľnosti. Práve naopak, podľa výpovede konateľky žalovanej jej žalobca dňa 22.2.2012 oznámil, že má viazané finančné prostriedky na termínovaných účtoch a nemá ich dosť, preto potrebuje predať jednoizbový byt. Ďalšie dôkazy podporujú pravdivosť uvedeného tvrdenia žalovanej, nakoľko podľa výtlačku webovej stránky z portálu lojzo žalovaná od 22.2.2012 ponúkala na predaj 1-izb. byt žalobcu a podľa výpisov z účtu Kredyt bank S.A. v Poľsku mal žalobca k 31.12.2011 na termínovaných účtoch s 5% úrokom 53.785,76 PLN, t.j. 12.065 eur, na účte vo Volksbank Slovensko a. s. 21.258,28 eur, ďalej v Unicredit bank Slovakia a. s. mal žalobca termínovaný vklad 49.000 eur s úrokom 2,6% a dobou viazanosti do 23.3.2012, vo VÚB, a. s. mal k 3.6.2011 0 eur, podľa zmluvy o pôžičke z 31.3.2011 mal žalobcovi L. V. vrátiť 50.000 eur s 3% úrokom dňa 31.3.2012, z podielového fondu ČSOB bolo žalobcovi dňa 22.1.2015 vyplatených 13.319,28 eur, pokyn bol prijatý 17.5.2007 a ako obchodné dni boli uvedené 25.5.2007 a 31.5.2011. Uvedenými dôkazmi žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že do 29.2.2012 zabezpečil finančné krytie na kúpu nehnuteľností, teda že mal k uvedenému dátumu voľné finančné prostriedky na okamžité zaplatenie kúpnej ceny. Z vyššie uvedených zistení súd uzavrel, že žalovaná si splnila svoju povinnosť do 29.2.2012 zabezpečiť pre žalobcu kúpu predmetných nehnuteľností - sprostredkovať príležitosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy k vymedzeným nehnuteľnostiam medzi ich vlastníkom a žalobcom ako príkazníkom, pričom k neuzavretiu zmluvy došlo zavinením samotného žalobcu, preto mu vznikla podľa zmluvy i zákona povinnosť poskytnúť žalovanej za vykonanú činnosť dohodnutú odmenu vo výške 2.500 eur s tým, že na jej úhradu sa použila zložená záloha. V časti o zaplatenie 2.500 eur s prísl. je teda žaloba nedôvodná, preto ju súd v tej časti zamietol. Pokiaľ ide o dojednanú zmluvnú pokutu, tá bola dohodnutá v bode 5.3 príkaznej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 27.7.2011, v ktorom bolo uvedené, že v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy, ktorej obstaranie malo byť zabezpečené, a to z dôvodov na strane príkazcu, príkazníkovi prislúcha odmena za vykonanú činnosť vo výške 2.500 eur a zmluvná pokuta za porušenie tejto príkaznej zmluvy vo výške 2.500 eur s tým, že na ich úhradu sa použije zložená záloha. Podľa § 545a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd má za to, že dojednaná sankcia je voči povahe činnosti, ktorú mala zabezpečiť žalovaná, zjavne neprimeraná. Zabezpečenie práva kúpy predmetných nehnuteľností medzi žalobcom a vlastníkom nehnuteľností totiž nevyžadovalo žiadnu nadštandardnú činnosť, keďže žalovaná mala už predtým uzavretú zmluvu o sprostredkovaní predaja týchto nehnuteľností s ich vlastníkom. Taktiež nemožno opomenúť, že žalovaná nepreukázala žiadnu ujmu, ktorá jej porušením povinnosti zo strany žalobcu vznikla, keďže práve pre prípad neuzavretia zmluvy z dôvodov na strane príkazníka bola dojednaná odmena 2.500 eur (nároky žalovanej na náhradu nákladov, škody a odmeny vyplývajú dokonca priamo zo zákona - § 728 až 730 ako aj skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti napokon nadobudla konateľka žalovanej za výhodnejšiu cenu (83.400 eur) než mal nadobudnúť žalobca (87.000 eur) a zároveň z predaja získala žalovaná (a tým aj jej jediná spoločníčka a konateľka v 1 osobe) aj províziu 3.600 eur zo zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej s vlastníkom nehnuteľnosti. Súd podotýka, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve pre prípad nesplnenia nejakého záväzku zo strany žalovanej nebola dojednaná žiadna zmluvná pokuta, čo sa javí ako zrejmá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, najmä vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty dojednanej pre žalobcu. Takáto neprijateľná podmienka (§ 53 ods. 1 je potom podľa § 53 ods. 5 neplatná. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná nemá nárok na dojednanú zmluvnú pokutu (uhradenú zo zloženej zálohy) a v tej časti je žaloba dôvodná, preto zaviazal žalovanú vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia časť zloženej zálohy vo výške 2.500 eur žalobcovi. Žalobca listom zo dňa 21.3.2012, doručeným 5.4.2012, vyzval žalovanú na vrátenie zálohy vo výške 5.000 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná zálohu ani v časti 2.500 eur žalobcovi doposiaľ nevrátila, preto sa dňom 16.4.2012 dostala do omeškania s vrátením sumy 2.500 eur a žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platnej k prvému dňu omeškania. Z základná úroková sadzba ECB bola k 16.4.2012 vo výške 1%,

výška úrokov z omeškania teda predstavuje 9% ročne. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.500 eur od 16.4.2012 do zaplatenia a v zvyšnej časti žalobu zamietol. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. prvá veta po bodkočiarku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O trovách súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)