Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/232/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Ing. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Y. č. 1, zast. Z.. Z. J., advokátom so sídlom K., J.. Sv. U. č. XX, proti odporcovi: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., X. č. XXX/XXX, zast. JUDr. K. G., advokátom so sídlom K., I. č. 6, o zaplatenie 45.309,70 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. mája 2012, č. k. -145, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 624,58 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Z. J., advokáta so sídlom K., J.. Sv. U. č. XX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. mája 2012, č. k. -145, bolo rozhodnuté tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 45.309,70 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne z dlžnej sumy od 12.09.2008 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou 66,39 eur za každý deň omeškania počnúc 12.09.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok 2.718,50 eur a trovy právneho zastúpenia 3.737,46 eur, a to k rukám JUDr. Z. J., advokáta so sídlom K., J.. Sv. U. č. XX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 45.309,70 eur s príslušenstvom z titulu nevrátenej peňažnej pôžičky, ktorú poskytol odporcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.08.2008. Odporcovi poskytol pôžičku v sume 45.309,70 eur s dohodnutým úrokom 3% ročne. Odporca neručil za pôžičku žiadnym hnuteľným, resp. nehnuteľným majetkom, preto si dojednali pre prípad nezaplatenia pôžičky zmluvnú pokutu vo výške 66,39 eur za každý deň omeškania. Odporca mal vrátiť pôžičku do 11.09.2008. Vzhľadom na neochotu odporcu vrátiť pôžičku domáha sa súdnej ochrany. Navrhovateľ následne zmenil návrh v časti príslušenstva tak, že zo žalovanej istiny 45.309,70 eur uplatnil úrok z omeškania 8,5 % ročne od 12.09.2008 do zaplatenia, zároveň zobral späť návrh v časti zmluvného úroku 3% ročne od 12.08.2008 do zaplatenia. Okresný súd uznesením zo dňa 12.02.2012 pripustil zmenu návrhu a čiastočne zastavil konanie v zmysle dispozície navrhovateľa s návrhom. Odporca nárok navrhovateľa neuznával. S navrhovateľom sa pozná 6 - 7 rokov, mali medzi sebou seriózne vzťahy. Spolupracovali ako podnikatelia, v rámci ich vzťahov došlo ak peňažným pôžičkám, hlavne keď potreboval preklenúť nejaké obdobie. Boli to pôžičky do 10.000,- eur, ktoré boli vždy vrátené. Aj dňa 05.01.2009 si požičal v priestoroch

ČSOB banky pobočka K. od navrhovateľa peniaze v hotovosti v sume 1.000.000,- Sk, peniaze boli vyplácané v eurách. Boli vyplácané v priestoroch banky, keď navrhovateľ dal príkaz na výber tejto sumy v hotovosti, peniaze mu boli vyplatené k jeho rukám, pričom v tejto dobe nebola podpísaná žiadna zmluva. Mali len ústnu dohodu, že ich vráti do jedného roka s úrokom 3% ročne. Takýto úrok bol dojednaný aj v predchádzajúcich pôžičkách. Za obdobie rokov 2006 - 2007 mu vyplatil na úrokoch 150.000,- Sk. Je pravdou, že túto pôžičku nesplatil, niekedy v roku 2010 podpisoval navrhovateľovi potvrdenie o tom, že mu z tejto sumy dlhuje 21.000,- - 22.000,- eur, toto uznáva ako nesplatenú časť pôžičky. Pôžička sa znižovala jeho stavebnými prácami, ktoré vykonával jeho firmou na nehnuteľnosti navrhovateľa, alebo na iných stavbách. Poprel, že by bol uzavrel s navrhovateľom zmluvu z 11.08.2008, nie je pravdou, že by túto zmluvu podpísal, alebo že by bol v uvedený deň prevzal hotovosť. Podpis na tejto zmluve je ale jeho podpisom, avšak takúto listinu s takýmto znením úroku nikdy nepodpísal. Túto situáciu nevie vysvetliť. Nepodpísal ani žiadnu dohodu o zmluvnej pokute 2.000,- Sk mesačne za každý deň omeškania. Existenciu listiny z 11.08.2008 si vysvetľuje tak, že keď mal s navrhovateľom 7x uzavretú zmluvu o pôžičke, mohol niečo podpísať navrhovateľovi a pritom si to neprečítať. V auguste 2008 žiadnu takúto pôžičku od navrhovateľa nemal. Bežne mu požičiaval peniaze, ktoré mu o pár týždňov vrátil.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi - zmluvou o pôžičke z 11.08.2008, výzvou na úhradu z 11.11.2010, zmluvami o pôžičke z 02.01.2007, 15.05.2007, 10.07.2008, 16.07.2008, 10.08.2008, 11.08.2008, 07.05.2009, 31.03.2009, 09.03.2010, výpismi z účtov v P. a.s. G. - účty navrhovateľa, výsluchom svedkov D. E., Z. H., na základe čoho mal zistený tento skutkový stav:

Zo zmluvy o pôžičke z 11.08.2008 vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku v sume 1.365.000,- Sk s dohodnutým úrokom 3% ročne. Odporca ako dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť do 11.09.2008. Zmluvné strany si dohodli zmluvnú pokutu v prípade nesplatenia pôžičky, a to 2.000,- Sk za každý deň omeškania. Dlžník svojim podpisom zároveň potvrdil prevzatie hotovosti.

Z ďalších pripojených zmlúv o pôžičke vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 02.01.2007 peňažnú pôžičku 318.000,- Sk s 3% ročným úrokom so splatnosťou do 02.02.2007, s dojednanou zmluvou pokutou 1000,- Sk za každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.05.2007 poskytol navrhovateľ odporcovi peňažnú pôžičku 212.000,- Sk s 3% ročným úrokom s dobou splatnosti do 15.06.2007, s dojednanou zmluvnou pokutou 1000,- Sk za každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.07.2008 poskytol navrhovateľ odporcovi peňažnú pôžičku 735.000,- Sk s 3% ročným úrokom s dobou splatnosti do 10.08.2008 a so zmluvnou pokutou 1200,- Sk za každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke zo dňa 16.07.2008 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 405.000,- Sk s 3% ročným úrokom s dobou splatnosti do 23.07.2008, so zmluvnou pokutou 1000,- Sk za každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.08.2008 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 367.500,- Sk s 3% ročným úrokom s dobou splatnosti do 10.09.2008 a s dojednanou zmluvnou pokutou 1000,- Sk mesačne za každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke zo dňa 07.05.2009 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 5.250 eur s 3% ročným úrokom s dobou splatnosti do 07.06.2009 a s dojednanou zmluvnou pokutou 10 eur za každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke z 31.03.2009 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 2.500 eur s 3 % ročným úrokom s dobou splatnosti do 04.04.2009 a s dojednanou zmluvnou pokutou 3 eur za každý deň omeškania. Zmluvou o pôžičke z 09.03.2010 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku 11.000 eur s 3% ročným úrokom s dobou splatnosti do 09.04.2010 so zmluvnou pokutou 10 eur za každý deň omeškania.

Z oznámení a výpisov z účtov navrhovateľa v ČSOB a.s. G., pobočka K. vyplýva, že navrhovateľ mal zriadené v tejto banke účty, a to bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX založený 20.05.2008, pričom začiatočný stav k 01.01.2009 bol na účte 2.704,22 eur a z účtu boli vykonávané v mesiacoch január 2009 len splátky úveru 637,96 eur a poplatok za vedenie účtu 3,29eur. Ďalej mal zriadený úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX založený 28.05.2008 so zostatkom - 78.192,14 eur. Navrhovateľ mal založený bežný devízový účet dňa 08.09.2008 č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX s vkladom dňa 08.09.2008 v sume 10.530 CHF, pričom stav účtu k 01.01.2009 bol CHF a v mesiaci január 2009 bola na účte uskutočnená len účtovná operácia - poplatok za vedenie účtu a transakcie - 2,72 CHF.

Navrhovateľ v priebehu konania trval na podanom návrhu. S odporcom sa poznali už dlhšie, tykali si, odporca podnikal v stavebnej činnosti, potreboval peniaze pre nejakú zákazku s tým, že mu ju rýchlo vyplatia. Žiadal od neho sumu 1.365.000,- Sk, ktorú sumu mu aj v hotovosti v deň uzatvárania zmluvy vyplatil. Vyplatil ju pred Y. v K. na parkovisku v aute. V tej dobe mal zmenáreň, takéto peniaze mal bežne k dispozícii. Peniaze mu požičiaval ako fyzická osoba fyzickej osobe, nešlo o žiadne obchodné vzťahy. Pôžičku mal vrátiť do jedného mesiaca s dohodnutým úrokom. Asi mesiac po tejto pôžičke mu poskytol aj pôžičky v nižších sumách, ktoré mu vrátil. Navzájom boli v dobrom vzťahu, dôveroval mu. Dojednanie o zmluvnej pokute inicioval sám a s týmto odporca súhlasil, vyjadroval sa, že mu peniaze vráti a k omeškaniu nedôjde. Písomné vypracovanie pôžičky pripravoval sám, pri odovzdávaní peňazí bol prítomný Z. H.. Viackrát s ním prejednával vrátenie pôžičky, odporca aj mal peniaze, tieto investoval do nejakej mäsiarne, pričom jemu peniaze nevrátil. Okrem zmluvnej pokuty nebol dojednaný žiadny iný zabezpečovací prostriedok. Aj pred podaním návrhu ho odporca ubezpečoval, že mu peniaze vráti, nedošlo však ani k čiastočnému plneniu. Čo sa týka tvrdení odporcu je pravdou, že odporcovi dal peniaze v roku 2006 -2007 na jeho stavbu, s touto pôžičkou to nemá nič spoločné. Poprel, že by bol v januári 2009 poskytoval odporcovi pôžičku 1.000.000,- Sk, resp. 33.300 eur.

Svedkyňa D. E., manželka odporcu, uviedla, že v januári 2009 si požičiaval odporca peniaze od navrhovateľa, bola prítomná pred bankou P. pobočka K., v banke bol manžel a navrhovateľ. Išlo o pôžičku 1.000.000,- Sk, ktorú potreboval manžel na vyplatenie firemných vecí. Keď vychádzali z banky videla peniaze bola to celá suma 1.000.000,- Sk, nevie v akých bankovkách. Manžel mal aj predtým požičané peniaze od navrhovateľa, po januári 2009 si peniaze nepožičiaval. Táto pôžička nebola splatená, resp. časť pôžičky bola vyplatená. Vie, že bola podpísaná aj zmluva o pôžičke až dodatočne následne, túto zmluvu videla, bola v nej uvedená suma 1.000.000,- Sk, dokedy sa mala pôžička vrátiť nevie.

Navrhovateľ výpoveď svedkyne poprel v tom smere, že odporca sa sám vyjadril, že v banke navrhovateľ len niečo podpísal a odišiel a odporca si mal v banke prepočítať peniaze. Rozporné je i tvrdenie svedkyne ohľadom sumy, ktorú raz udáva v Sk a inokedy v eurách. Neexistuje ani žiadna zmluva uvádzaná svedkyňou na sumu 1.000.000,- Sk.

Svedok Z. H. je v kamarátskom vzťahu k oboch účastníkov, odporcu zoznámil s navrhovateľom on, pretože odporca potreboval požičať peniaze. Bolo to na konci roku 2006, v januári 2007 si požičal nejakú finančnú čiastku, bol na káve s nimi, keď si odovzdávali peniaze. Prvá suma bola okolo 300.000,- Sk, potom bol ešte prítomný pri jednej pôžičke v auguste 2008. Zatelefonoval mu navrhovateľ, že deň predtým dával peniaze odporcovi ako pôžičku 300.000,- Sk, pričom mu ide poskytnúť ďalšiu s vyššou sumou, ktorá je neobvyklá a chce, aby bol pri tom. Išlo približne o pôžičku 1.350.000,- Sk. Boli spolu s navrhovateľom pri Y. v K. a v osobnom aute navrhovateľa, kde prišiel odporca, tento podpísal pripravenú zmluvu a navrhovateľ mu odovzdal do jeho rúk hotovosť v 5.000,- Sk bankovkách. Videl na vlastné oči odovzdanie peňazí. Nemá dôvod si vymýšľať, pretože odporcu pozná lepšie ako navrhovateľa, staval mu dom, komunikuje spoločne s oboma. Odporca potreboval peniaze, aby mohol podnikať v niečom. K ostatným zmluvným dojednaniam sa nevedel vyjadriť.

Odporca namietal výpoveď svedka, nemôže si pamätať sumy uvedené v zmluvách.

Okresný súd ďalej poukázal na znenie a

Okresný súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, a preto mu vyhovel. V konaní nebolo sporné, že tak pred tvrdeným poskytnutím pôžičky dňa 11.08.2008 ako i po tomto dátume navrhovateľ poskytoval odporcovi hotovostné peňažné pôžičky s lehotou splatnosti jedného, resp. dvoch mesiacov s dojednaným zmluvným úrokom 3% ročne a vždy aj s dojednanou zmluvnou pokutou, ktorej výška závisela od výšky poskytnutej pôžičky. Odporca nepoprel, že mal požičané peniaze z týchto pôžičiek, tieto mu slúžili na preklenutie nedostatku peňazí v podnikaní na krátke obdobie, tieto pôžičky vrátil a tieto pôžičky nesúvisia s predmetnou pôžičkou. Odporca poprel prevzatie peňažnej pôžičky 1.365.000,- Sk dňa 11.08.2008 tak ako tvrdil navrhovateľ. Bolo povinnosťou navrhovateľa za tohto stavu preukázať existenciu pôžičkového vzťahu podľa § 657

, ktorý vzťah je reálnym vzťahom, čo znamená, že k pôžičke dochádza až momentom reálneho odovzdania peňazí. Okrem svojho tvrdenia a písomného dôkazu - zmluvy o pôžičke zo dňa 11.08.2008 /odporca podpis na zmluve nepoprel/, ktorá obsahuje totožné zmluvné dojednania ako ostatné zmluvy s odporcom, ktorých existenciu odporca nepoprel, navrhovateľ svoje tvrdenie preukázal i svedeckou výpoveďou svedka Z. H.. Svedok je v kamarátskom vzťahu k obom účastníkom, s presnosťou popísal časové súvislosti zoznámenia účastníkov sa, poskytnutie prvej pôžičky, jej sumy a následne potvrdil, že bol osobne zainteresovaný do predmetnej pôžičky, keď na vlastné oči videl odovzdanie peňazí navrhovateľom do rúk odporcu v auguste 2008 v sume 1.365.000,- Sk. Okresný súd považoval túto výpoveď v spojitosti s listinnými dôkazmi a tvrdením navrhovateľa za vierohodnú. Naopak odporca svoje tvrdenie, a to že dlhuje navrhovateľovi len zvyšok pôžičky zo dňa 05.01.2009 v sume 1.000.000,- Sk nepreukázal. Okresný súd preveril účty navrhovateľa v ČSOB a.s. pobočka K., z ktorých nevyplýva, že v uvedenom čase by navrhovateľ vyberal v hotovosti túto sumu a následne ju mal odovzdať v priestoroch banky k rukám odporcu. Ide o fakt, ktorý by bol zistiteľný z účtu navrhovateľa. Tvrdenie odporcu o pôžičke v januári 2009 nepodporuje vierohodne ani manželka odporcu, ktorá síce potvrdila, že bola s odporcom v banke, kde mal navrhovateľ odovzdať hotovosť odporcovi. Jej výpoveď sa však nezhoduje s výpoveďou odporcu. Svedkyňa uviedla, že videla v hotovosti sumu 1.000.000,- Sk, následne opravila výpoveď, že išlo o eurá, tvrdila, že po tejto pôžičke v januári 2009 už navrhovateľ peniaze odporcovi nepožičiaval, čo taktiež nie je pravdou, pretože z uvedených zmlúv vyplýva, že i následne dňa 07.05.2009, dňa 31.03.2009 a 09.03.2010 poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičky. Pokiaľ potvrdila, že videla zmluvu na sumu 1.000.000,-Sk, i táto skutočnosť zostala nepreukázaná, pretože existencia takejto zmluvy s touto sumou a s dátumom 05.01.2009 nebola preukázaná a je nelogické, aby pôžička z januára 2009, keď už platila mena v eurách bola znela na sumu v Sk. V konaní zostalo nepreukázané aj tvrdenie odporcu, že niekedy v auguste 2010 mal dodatočne podpisovať navrhovateľovi písomnú zmluvu o pôžičke z januára 2009 so zostatkom približne 21.000 až 22.000 eur, pričom si zrejme nevšimol s presnosťou čo podpisuje. Existencia takejto zmluvy s touto sumou nebola preukázaná. Pokiaľ bolo zaužívanou praxou medzi účastníkmi, že pri poskytovaní peňazí vždy podpísali písomnú zmluvu tak, ako to bolo aj v ostatných prípadoch, javí sa vierohodné tvrdenie navrhovateľa, že aj pri poskytovaní spornej pôžičky bola podpísaná aj písomná zmluva s uvedením sumy, ktorá sa poskytovala, ako aj výšky zmluvného úroku, doby splatnosti a i zmluvnej pokuty. V zmysle uvedeného Okresný súd považoval nárok navrhovateľa za preukázaný a zaviazal odporcu k vráteniu pôžičky v sume istiny 45.309,70eur. I keď navrhovateľ poskytoval odporcovi pôžičky aj následne v roku 2009 a aj v roku 2010 po tom, čo spornú pôžičku vrátenú nemal, táto okolnosť sama o sebe nemôže mať vplyv na uplatnený nárok navrhovateľa vzhľadom na vysvetlenie navrhovateľa, že odporca ho neustále ubezpečoval, že peniaze mu vráti.

Okresný uviedol, že priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania podľa v spojitosti s Nariadenia vlády č. v platnom znení, a to vo výške 8,5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky 12.09.2008 /splatnosť dojednaná 11.09.2008/, pričom odporca nereagoval ani na predžalobnú výzvu navrhovateľa. Účastníci mali v predmetnej zmluve dohodnutú zmluvnú pokutu pre prípad nezaplatenia pôžičky v dojednanej dobe, a to 2.000,- Sk za každý deň omeškania. Vychádzajúc z ostatných písomných zmlúv o pôžičkách okresný súd skonštatoval, že bolo bežným zmluvným dojednaním medzi účastníkmi konania dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré zabezpečovalo vrátenie pôžičky v prípade včasného nezaplatenia, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy. Kým napríklad pri pôžičke zo dňa 15.05.2007 bola dojednaná zmluvná pokuta 1000,- Sk za každý deň omeškania pri výške pôžičky 212.000,- Sk a dobe splatnosti jedného mesiaca, pri pôžičke zo dňa 10.07.2008 zmluvnú pokutu 1.200,- Sk za každý deň omeškania z vrátenia pôžičky 735.000,- Sk Okresný súd preto považoval dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej zmluve o pôžičke 2.000,- Sk denne z výšky pôžičky 1.365.000,- Sk za primerané a zodpovedajúce zaužívaným zmluvným dojednaniam medzi účastníkmi konania. Preto okresný súd vychádzajúc z požičanej sumy 1.365.000,- Sk a neexistencii žiadneho iného zabezpečovacieho prostriedku považoval dojednanie o zmluvnej pokute medzi fyzickými osobami za primerané a nie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Okresný súd vzal zreteľ na to, že navrhovateľ opakovane poskytoval peniaze odporcovi, odporca mal plnú vedomosť o požiadavkách navrhovateľa, ako veriteľa, čo do splatnosti pôžičiek ako i dojednaní o zmluvnej pokute. Pôžička mala odporcovi slúžiť na preklenutie prechodného nedostatku peňazí v podnikaní, nešlo teda o nejakú výnimočnú udalosť v živote odporcu, ktorá by z pohľadu významu zabezpečovanej pohľadávky založila súdu dôvod na primerané zníženie zmluvnej pokuty. Pôžička mala byť krátkodobá, bola poskytnutá len na dobu jedného mesiaca s nízkym zmluvným

úrokom 3% ročne, ktorý nakoniec navrhovateľ ani neuplatnil. Na druhej strane odporca si je vedomý, že dlhší čas dlhuje navrhovateľovi peniaze / i keď podľa neho z titulu inej pôžičky/, tento stav naďalej udržiava a navrhovateľovi nevrátil ani v priebehu konania žiadnu sumu. Dĺžku omeškania s vrátením pôžičky ovplyvňuje odporca svojou nečinnosťou. Berúc do úvahy tieto okolnosti, okresný súd priznal navrhovateľovi aj zmluvnú pokutu v dojednanom a uplatnenom rozsahu. Navrhovateľovi pritom nárok na náhradu škody v súvislosti s porušením povinnosti nevznikol, resp. takýto nárok ani netvrdil, preto okresný súd nepristúpil ani k zníženiu zmluvnej pokuty s poukazom na .

O povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy konania okresný súd rozhodol podľa . V konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu prináleží náhrada trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku z návrhu 2.718,50 eur a trovami právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. v platnom znení. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí odmena za úkony právnej služby - prevzatie a príprava veci, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaní dňa 12.01.2012, dňa 26.03.2012, 07.05.2012, 31.05.2012, pričom odmena za jeden úkon v zmysle vyhlášky predstavuje 512, eur, spolu 3.077, eur, režijný paušál 2x 7, eur /v roku 2011/ a x režijný paušál á 7, eur /rok 2012/, t.j. RP spolu 44,94 eur. Trovy právneho zastúpenia sú v sume 3.122,04 eur, DPH 20% z trov právneho zastúpenia bez režijných paušálov podľa uplatnenia právneho zástupcu navrhovateľa činí 615,42 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 3.737,46 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa aj náhradu v zmysle vo výške 100, eur za jeho účasť na pojednávaní dňa 09.02.2012, ktoré bolo odročené z dôvodu na strane odporcu. Právnemu zástupcovi odporcu bolo doručené predvolanie na tento termín 18.01.2012, pričom v deň konania pojednávania doručil právny zástupca odporcu žiadosť o odročenie pojednávania, pretože odporca bol objednaný na tento deň na vyšetrenie. Okresný súd telefonicky zistil od MUDr. Z. H. P. G. G., že odporca si tento termín dohodol ako vyhovujúci. Pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa bolo za jeho účasti odročené na iný termín pojednávania. V zmysle a ods. 5 právo podľa odseku 2/ zanikne ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo pojednávanie konať. Právny zástupca navrhovateľa v uvedenej zákonnej lehote toto právo neuplatnil, nárok uplatnil až písomným podaním z 01.06.2012, preto mu okresný súd tento nárok nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V úvode poukázal na znenie výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odporca neuznáva nárok navrhovateľa v uplatnenej výške a uznáva len pôžičku vo výške 1.000.000,- Sk, ktorú prevzal v januári 2009 tak, ako to uviedol pred okresným súdom. Navrhovateľovi z tejto sumy časť vrátil a preto prostredníctvom svojho zástupcu dal návrh na uhradenie sumy 25.000,- eur. Odporca poukázal na to, že je nelogické aby navrhovateľ potom, čo mu neboli vrátené peniaze, ďalej požičiaval peniaze odporcovi, s čím sa okresný súd nevyporiadal. Svedok Z. H. je „služobníček“ navrhovateľa a povie presne to, čo mu nakáže navrhovateľ. Nie je to len v tomto prípade, ale je to aj v iných prípadoch, ktoré riešil okresný súd v podobných sporoch, v ktorých súd uveril úžerníckym praktikám. Odporca by v živote nepodpísal zmluvu, kde by sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- Sk denne z poskytnutej pôžičky. Odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh zamietne a zaviaže navrhovateľa nahradiť mu trovy celého konania.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podľa názoru navrhovateľa odporca v odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosti, ktoré mal okresný súd preukázané, pričom odporca tieto skutočnosti žiadnym relevantným spôsobom nevyvracia. Návrh právneho zástupcu navrhovateľa na mimosúdne vyrovnanie bol odporcovi daný v čase, keď ešte vinou odporcu nebolo uskutočnené pojednávanie. Nie je pravdou, že návrh bol urobený v čase, keď mal súd preverené účty navrhovateľa v banke. Nie je pravdou, že navrhovateľ vedie akýkoľvek obdobný spor na Okresnom súde Prievidza. Obrana odporcu bola účelová. Podľa názoru navrhovateľa okresný súd zistil skutkový stav dostatočným spôsobom a na základe neho rozhodol. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal odporcu k náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 520,48 eur s DPH, pozostávajúcich z odmeny vo výške 512,85 eur, z režijného paušálu vo výške 7,63 eur a DPH.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu podaného odvolania, odporca namietal správnosť skutkových zistení okresného súdu na základe vykonaného dokazovania.

Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný podľa , odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Z hľadiska odvolaním namietanej správnosti zisteného skutkového stavu veci okresným súdom na základe vykonaného dokazovania, podľa ktorého okresný súd mal preukázané poskytnutie pôžičky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zistenie skutkového stavu veci je výsledkom hodnotenia dôkazov, vykonaných pred súdom. Preto odvolací súd v návrhových konaniach môže posudzovať len to, či okresný súd vykonal dokazovanie na základe návrhov účastníkov a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie vo veci. Z hľadiska hodnotenia dôkazov môže skúmať len to, či hodnotenie dôkazov bolo okresným súdom vykonané v súlade s ustanoveniami a nasl. , pričom všeobecnú úpravu hodnotenia dôkazov upravuje ustanovenie .

Na základe preskúmania správnosti postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov odvolací súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku oprel svoje skutkové závery o konkrétne skutočnosti, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na základe navrhovateľom predložených dôkazov o svojich tvrdeniach vyvodil správny záver o neunesení dôkazného bremena zo strany odporcu v zmysle v otázke preukázania existencie pôžičky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s ustanoveniami .

V súvislosti s posudzovaním správnosti hodnotenia dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že ak súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa , teda hodnotí ich podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, odvolací súd v takom prípade nemôže vytknúť okresnému súdu, že by z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia nesprávne zistil skutkový stav veci, aj keď má odvolateľ iný názor na hodnotenie dôkazov okresným súdom. Platilo by to aj pre prípad, keď na základe hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením by prichádzali do úvahy viaceré rovnocenné varianty skutkového stavu veci a súd prvého stupňa by sa rozhodol pre jednu z týchto variant, ktorá situácia však v uvedenom prípade nenastala. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ustanovenie , podľa ktorého odvolací súd pre prípad záveru o nesprávnom zistení skutkového stavu veci súdom prvého stupňa na základe nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov nie je oprávnený súdu prvého stupňa prikazovať, ako konkrétne má následne hodnotiť ten ktorý vykonaný dôkaz a aké konkrétne skutkové zistenia má z neho vyvodiť. V takom prípade odvolací súd môže len poukázať, na ktoré okolnosti súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov neprihliadol, s čím sa nevyporiadal a aké vady mal jeho logický úsudok pri hodnotení dôkazov. S poukazom na uvedené odvolací súd na základe preskúmania veci dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v prejednávanom prípade sú správne.

Pokiaľ ide o konkrétny obsah podaného odvolania, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odporca prezentoval aj počas konania pred okresným súdom. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku je v súlade s ustanovením , lebo okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dal jasné, logické a zrozumiteľné odpovede na rozhodné otázky a tieto odpovede náležite odôvodnil. Okolnosť, že úvahy okresného súdu nezodpovedajú predstavám odporcu nemôže byť sama osebe dôvodom k záveru o nesprávnosti napadnutého rozsudku.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , na základe aplikácie ktorých v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 624,58 eur, pozostávajúcich z odmeny advokáta vo výške 512,85 eur, z režijného paušálu advokáta vo výške 7,63 eur a 20 % DPH. Keďže uplatnený nárok je v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z v znení neskorších predpisov, o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .