Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8C-138-2010.pdf
PDF · 120.35 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/138/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovovu v právnej veci navrhovateľa 1: T.. T. Y., bydlisko V. Ú. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Peter Arendacký, advokát, Čapkova č. 2, 811 04 Bratislava, navrhovateľky 2: H. Y., bydlisko Q. Č.. X, XXX XX Bratislava, zastúpená právnym zástupcom: Mgr. Róbert Schronk, advokát, Štúrova č. 37, 949 01 Nitra, proti odporcovi: TERA TRADE s. r. o., Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO: 35 868 023, zastúpený právnym zástupcom: slc partners s. r. o., advokátska kancelária zastúpená Mgr. Andrej Šabík, advokát, Hviezdoslavovo námestie č. 16, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu zo dňa 03. 05. 2010, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v zastúpení svojimi právnymi zástupcami sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 08. 2010 domáhali určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu, ktorú dal navrhovateľom odporca listom zo dňa 03. 05. 2010 a náhrady trov konania, a to podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že sú spoločnými nájomcami dvojizbového bytu č. 11 o výmere 49, 74 m2 nachádzajúceho sa na treťom nadzemnom podlaží (2. poschodie) bytového domu na V. B. č. XX v X.. Listom zo dňa 03. 05. 2010 odporca vypovedal uvedený nájom bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Odporca výpoveď odôvodnil tým, že navrhovatelia hrubo porušovali povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájom za obdobie presahujúce tri mesiace, za mesiace máj 2008 až apríl 2010, a mali aj nedoplatky za obdobie od októbra 2007 do apríla 2008, spôsobené iba čiastočnými úhradami nájomného. Navrhovatelia mali za to, že výpoveď je neplatná a preto sa podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka súdnou cestou domáhali určenia tejto neplatnosti. Navrhovatelia videli neplatnosť výpovede v tom, že je daná neoprávnenou osobou, pretože odporca nebol v čase dania výpovede vlastníkom bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza. Odporca sa stal vlastníkom bytového domu v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi prevod vlastníctva majetku obci na iné osoby. Pôvodne jediným vlastníkom celého bytového domu bolo Hlavné mesto SR Bratislava. Hlavné mesto SR Bratislava časť tejto nehnuteľnosti v rámci reštitúcie previedlo na N.. T. X., neskôr i ďalšiu časť bytového domu a tá následne tak celý bytový dom previedla na odporcu. Už prvotný prevod bol vykonaný v rozpore so zákonom, pretože neexistovalo uznesenie Mestskej časti Bratislava Staré Mesto, ktoré by schválilo tento prevod. Ďalej výpoveď považovali za neplatnú preto, že dôvod, pre ktorý odporca dal navrhovateľom výpoveď nie je pravdivý, pretože navrhovatelia nemali žiadne nedoplatky na nájomnom k 03. 05. 2010, nemali žiadne podlžnosti na nájomnom. Navrhovatelia, keďže mali pochybnosti o tom kto je skutočným vlastníkom bytového domu, uhrádzali nájomné do súdnej úschovy a podľa ustanovenia §
568 Občianskeho zákonníka uložením nájomného do úschovy nastali účinky splnenia záväzku zaplatiť nájomné. Počas konania právny zástupca navrhovateľky 2 namietal neplatnosť výpovede aj z dôvodu jej nedoručenia. Navrhovateľovi 1 bola výpoveď doručená dňa 04. 05. 2010.
Odporca sa k predmetnému návrhu v rámci prípravy pojednávania vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20. 05. 2011, čl. 17. Uviedol v ňom, že ako vlastník bytového domu, v ktorom sa byt nachádza je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Staré Mesto. Podľa ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. je tento údaj o vlastníctve odporcu hodnoverný a záväzný, pokiaľ sa nepreukáže opak. Vlastníctvo odporcu bytového domu od roku 2006 nebolo žiadnou osobou v žiadnom konaní určovacou žalobou napadnuté, ani rozhodnuté súdom, že odporca nie je vlastníkom bytového domu alebo že vlastníkom je niekto iný. Čo sa týka druhého dôvodu neplatnosti výpovede, odporca namietal, že pri tzv. solučnej úschove musí mať zložiteľ dôvodné pochybnosti o tom, kto je veriteľom. Navrhovatelia nemohli mať dôvodné pochybnosti o tom kto je prenajímateľ, pretože vlastníctvo odporcu nebolo žiadnou osobou, ani samotnými navrhovateľmi, spochybnené. Navrhovatelia dokonca do novembra 2007 nájomné odporcovi riadne platili, z čoho vyplýva, že nemali žiadne pochybnosti o tom kto je vlastníkom bytového domu. Prvý krát navrhovatelia spochybnili vlastníctvo odporcu až počas konania v konaní vedenom na tunajšom súde č. k. 10C 5/2007, v ktorom napadli výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27. 09. 2006 neplatnou.
Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa ustanovenia § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa ustanovenia § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
Podľa ustanovenia § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
Podľa ustanovenia § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov, b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať, f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia5c) alebo predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.
Podľa ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa ustanovenia § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.
Podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi, odporcom, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise Okresného súdu Bratislava I č. k. 10C 5/2007, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ 2, v uvedenom čase ešte slobodný, sa stal nájomcom bytu na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s Mestskou časťou Bratislava Staré mesto dňa 30. 07. 1998 (listinný dôkaz sa nachádza v spise 10C 5/2007, čl. 6). Predmetom nájmu je dvojizbový byt č. 11 o výmere 49, 74 m2 nachádzajúceho sa na treťom nadzemnom podlaží (2. poschodie) bytového domu na V. B. č. XX v X.. Byt bol v dezolátnom stave, bez kúpeľne a WC. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
Súd zo sobášneho listu Matričného úradu Mestskej časti Bratislava Staré Mesto zistil, že dňa 10. 04. 1999 uzatvoril navrhovateľ 1 s navrhovateľkou 2 manželstvo (listinný dôkaz, sobášny list, sa nachádza v spise 10C 5/2007, čl. 66). Podľa ustanovenia § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikol od tohto dátumu navrhovateľom spoločný nájom bytu manželmi. Počas tohto súdneho konania sa navrhovatelia rozviedli (neuviedli kedy, ani nepredložili súdu právoplatný rozvodový rozsudok). Navrhovatelia v byte nikdy nebývali, počas manželstva bývali na Q.Ó. č. X v X., kde po rozvode ostala bývať navrhovateľka 2 s dvomi maloletými deťmi. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, preto súd nevykonával dokazovanie týkajúce sa týchto skutočností.
Z dohody o vydaní veci zo dňa 30. 05. 1991, čl. 98, uzatvorenej medzi Bytovým podnikom I, š. p. Bratislava ako povinnou osobou a oprávnenou N.. T. X.Š., súd zistil, že Bytový podnik, š. p. Bratislava vydal oprávnenej ? predmetného bytového domu v zmysle zákona č. 403/1990 Zb. . Dohoda bola na Štátnom notárstve Bratislava 1 v Bratislave zaregistrovaná štátnym notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom pod č. k. R VI 133/1991 dňa 30. 07. 1991, čl. 99.
Z kúpnej zmluvy č. 601002705 arch. č. mestskej časti: 27/2005/31 uzatvorenej dňa 03. 02. 2006 medzi predávajúcim Hlavné mesto SR Bratislava a Mestská časť Bratislava - Staré Mesto a kupujúcou N.. T. X., súd zistil, že predávajúci predali kupujúcej ? predmetného bytového domu, čl. 112. Vlastníctvo v prospech kupujúcej bolo príslušným katastrom zapísané dňa 16. 03. 2006. Z ustanovenia č. 3 tejto zmluvy vyplýva, že tento prevod bol schválený Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava Staré Mesto uznesením č. 135/2005 zo dňa 13. 12. 2005, čl. 54. Z listu primátora Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 28. 11. 2005, čl. 296, vyplýva, že primátor udelil súhlas č. 01 01 0126 05 k odpredaju predmetného bytového domu N.. T. X. za cenu minimálne 50 601 000.- Sk s tým, že týmto súhlasom zrušil predchádzajúci súhlas na prevod tohto spoluvlastníckeho podielu. Túto kúpnu zmluvu žiadna osoba, ani navrhovatelia, nenapadli samostatným návrhom, neplatnou. Jedine v tomto konaní navrhovatelia namietali jej neplatnosť a žiadali, aby súd sa jej neplatnosťou zaoberal ako predbežnou otázkou.
Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29. 03. 2006 medzi predávajúcou N.. T. X. a kupujúcim odporcom, súd zistil, že predávajúca ako výlučná vlastníčka predmetného bytového domu ho v celosti predala odporcovi. Vlastníctvo v prospech kupujúceho odporcu bolo príslušným katastrom zapísané dňa 05. 05. 2006. Od 05. 05. 2006 je odporca zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Staré Mesto, ako vlastník celého predmetného bytového domu, kde sa byt nachádza. Vlastníctvo odporcu doteraz nebolo žiadnym spôsobom súdnom cestou (určovacou žalobou alebo žalobou o určenie neplatnosti jednotlivých prevodov) napadnuté.
Listom zo dňa 03. 05. 2010 odporca zobral späť výpoveď danú navrhovateľovi 1 dňa 27. 09. 2006 z dôvodu, že až počas prebiehajúceho súdneho konania o určenie neplatnosti tejto výpovede vedenom na tunajšom súde pod č. k. 10C 5/2007 sa dozvedel, že od 10. 04. 1999 bol navrhovateľ 1 ženatý s navrhovateľkou 2, a tak navrhovateľke 2 táto výpoveď nebola doručovaná. Súčasne týmto listom dal už obom navrhovateľom novú výpoveď z nájmu bytu (listinný dôkaz sa nachádza v spise 10C 5/2007, čl. 69). Navrhovateľovi 1 bola výpoveď z nájmu bytu doručená dňa 04. 05. 2010. Keďže navrhovateľka 2 počas konania namietala doručenie tejto výpovede súd vykonával rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či navrhovateľke 2 bola táto nová výpoveď doručená alebo nie. Súd po rozsiahlom dokazovaní nakoniec ustálil, že navrhovateľke 2 bola výpoveď doručená dňa 04. 05. 2010 kuriérskou spoločnosťou.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu č. k. 10C 5/2007 súd zistil, že navrhovateľ 1 návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 01. 2007 napadol výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27. 09. 2006 súdnou cestou. Odporca túto výpoveď listom zo dňa 03. 05. 2010 zobral späť, pretože počas konania zistil, že navrhovateľ je ženatý a jeho manželke tak výpoveď doručená nebola. Navrhovateľ 1 tento návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 27. 09. 2006 tak zobral späť a súd uznesením č. k. 10C 5/2007 - 82 zo dňa 25. 05. 2010 v spojení so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 317/2010 -90 zo dňa 20. 12. 2010 v časti trov konania, konanie zastavil.
Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 1U 4/2009 súd zistil, že dňa 14. 01. 2009 požiadal navrhovateľ 1 o prijatie do úschovy sumy 517, 825 eur ako nájomné za obdobie od 01. 04. 2008 do 31. 12. 2008 vo výške 207, 130 eur a nájomné za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 vo výške 310, 695 eur. V návrhu uviedol, že dňa 12. 10. 2006 mu bola doručená od odporcu výpoveď z nájmu bytu, ktorú na tunajšom súde v konaní 10C 5/2007 napadol neplatnosťou z dôvodu, že odporca nie je vlastníkom bytového domu, kde sa predmetný byt nachádza v súlade so zákonom. Keďže s poukazom na túto skutočnosť je sporné kto je vlastníkom bytového domu, nevie komu mal platiť úhrady za užívanie bytu, preto požiadal o prijatie nájomného za byt do úschovy. Súd uznesením zo dňa 26. 05. 2010, právoplatným dňa 16. 06. 2010, prijal od zložiteľa, navrhovateľa 1, do úschovy peňažnú sumu 517, 82 eur.
Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 1U 6/2010 súd zistil, že dňa 12. 01. 2010 požiadal navrhovateľ 1 o prijatie do úschovy sumy 660 eur ako nájomné za obdobie od 16. 11. 2007 do 16. 12. 2009. V návrhu uviedol úplne rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcom návrhu o prijatie nájomného do úschovy. Súd uznesením zo dňa 07. 07. 2010, právoplatným dňa 08. 12. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 CoD 32/2010 - 21 zo dňa 31. 01. 2011 o odmietnutí odvolania odporcu, prijal od zložiteľa, navrhovateľa 1, do úschovy peňažnú sumu 660 eur.
Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 1U 40/2010 súd zistil, že dňa 24. 04. 2010 požiadal navrhovateľ 1 o prijatie do úschovy sumy 400 eur ako nájomné za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010. V
návrhu uviedol úplne rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcich dvoch návrhoch o prijatie nájomného do úschovy. Súd uznesením zo dňa 24. 06. 2010, právoplatným dňa 08. 12. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 CoD 33/2010 - 29 zo dňa 31. 01. 2011 o odmietnutí odvolania odporcu, prijal od zložiteľa, navrhovateľa 1, do úschovy peňažnú sumu 400 eur.
Navrhovatelia sa predmetným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 08. 2010 domáhali určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu, ktorú dal odporca navrhovateľom listom zo dňa 03. 05. 2010. Navrhovateľovi 1 bola výpoveď nájmu bytu doručená dňa 04. 05. 2010. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že navrhovateľke rovnako bola výpoveď doručená dňa 04. 05. 2010. Návrh na súd na určenie neplatnosti výpovede podali obaja navrhovatelia dňa 04. 08. 2010, teda v zákonnej trojmesačnej lehote podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť odo dňa doručenia výpovede navrhovateľom. Výpoveď bola daná odporcom navrhovateľom listom zo dňa 03. 05. 2010 podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Odporca výpoveď odôvodnil tým, že navrhovatelia hrubo porušovali povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájom za obdobie presahujúce tri mesiace, za mesiace máj 2008 až apríl 2010, a mali aj nedoplatky za obdobie od októbra 2007 do apríla 2008, spôsobené iba čiastočnými úhradami nájomného.
Navrhovatelia namietali výpoveď neplatnou z dôvodu, že bola daná neoprávnenou osobou, ďalej preto, že dôvod, pre ktorý odporca dal navrhovateľom výpoveď nie je pravdivý, pretože navrhovatelia nemali žiadne nedoplatky na nájomnom k 03. 05. 2010, nemali žiadne podlžnosti na nájomnom, a z dôvodu jej nedoručenia navrhovateľke 2.
Prvým dôvodom, pre ktorý obaja navrhovatelia namietali výpoveď nájmu bytu neplatnou, bola skutočnosť že je daná neoprávnenou osobou, pretože odporca ako prenajímateľ nebol v čase dania výpovede vlastníkom bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza. Navrhovatelia namietali, že odporca sa stal vlastníkom celého bytového domu v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi prevod vlastníctva majetku obci na iné osoby. Pôvodne jediným vlastníkom celého bytového domu bolo Hlavné mesto SR Bratislava. Hlavné mesto SR Bratislava časť tejto nehnuteľnosti v rámci reštitúcie previedlo na N.. T. X., neskôr i ďalšiu časť bytového domu a tá následne tak celý bytový dom previedla na odporcu. Už prvotný prevod bol podľa navrhovateľov vykonaný v rozpore so zákonom, pretože neexistovalo žiadne uznesenie Mestskej časti Bratislava Staré Mesto, ktoré by schválilo tento prevod. Navrhovatelia uvádzali, že súd v tomto konaní o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu je oprávnený rozhodnúť ako predbežnú otázku, či odporca je legitímnym vlastníkom celého bytového domu alebo nie a to po posúdení platnosti alebo neplatnosti všetkých prevodov. Odporca s týmto dôvodom neplatnosti uvádzaným navrhovateľmi nesúhlasil. Uvádzal, že odporca je vlastníkom celého bytového domu od 05. 05. 2006. Je riadne zapísaný na príslušnom liste vlastníctva. Tento zápis je záväzný pre všetkých. Odporca poukazoval na to, že vlastníctvo odporcu doteraz žiadny subjekt, ani samotní navrhovatelia, nespochybnili súdnou cestou napr. podaním určovacej žaloby alebo žaloby o určenie neplatnosti jednotlivých prevodov. Navrhovatelia prvý krát spochybnili vlastníctvo odporcu až počas konania prebiehajúceho na tunajšom súde pod č. k. 10C 5/2007, kde sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti prvej výpovede nájmu bytu. Ani od tohto prvého spochybnenia navrhovatelia nepodali samostatný návrh, zažalujúc všetkých účastníkov jednotlivých prevodov, ktorí by sa tak mohli k ich námietke neplatnosti jednotlivých prevodov vyjadriť, kde by sa súd v merite veci, a nie ako predbežnou otázkou, zaoberal platnosťou alebo neplatnosťou jednotlivých prevodov. Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení právnej argumentácie oboch účastníkov konania, ustálil, že táto námietka navrhovateľov neplatnosti výpovede nájmu bytu je nedôvodná. Z dohody o vydaní veci zo dňa 30. 05. 1991 uzatvorenej medzi Bytovým podnikom I, š. p. Bratislava ako povinnou osobou a oprávnenou Ing. Máriou Benešovou, vyplýva, že Bytový podnik, š. p. Bratislava vydal oprávnenej N.. T. X. ? predmetného bytového domu v zmysle zákona č. 403/1990 Zb. . Táto dohoda bola na Štátnom notárstve Bratislava 1 v Bratislave zaregistrovaná štátnym notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom pod č. k. R VI 133/1991 dňa 30. 07. 1991. Následne kúpnou zmluvou č. 601002705 arch. č. mestskej časti: 27/2005/31 uzatvorenou dňa 03. 02. 2006 medzi predávajúcim Hlavné mesto SR Bratislava a Mestská časť Bratislava - Staré Mesto a kupujúcou N.. T.Á. X. predávajúci predali kupujúcej ďalšie ? bytového domu. Vlastníctvo celého bytového domu v prospech kupujúcej bolo príslušným katastrom zapísané dňa 16. 03. 2006. Z ustanovenia č. 3 tejto zmluvy vyplýva, že tento prevod bol schválený Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava Staré Mesto uznesením č. 135/2005 zo dňa 13. 12. 2005 a z listu primátora Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 28. 11. 2005 vyplýva, že primátor udelil súhlas k predaju predmetného bytového domu N.. T. X. za cenu minimálne 50 601 000.- Sk s tým, že týmto súhlasom
zrušil predchádzajúci súhlas na prevod tohto spoluvlastníckeho podielu. Z týchto skutočností súd nezistil porušenie akýchkoľvek právnych predpisov najprv pri vydaní ? bytového domu a následne pri predaji zvyšných ? bytového domu N.. T. X.Š.. N.. T. X. ďalej bytový dom kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 29. 03. 2006 predala odporcovi. Vlastníctvo v prospech kupujúceho odporcu bolo príslušným katastrom zapísané dňa 05. 05. 2006. Od tohto dátumu je odporca zapísaný na LV č. 4242, k. ú. Staré Mesto, ako vlastník celého predmetného bytového domu, kde sa byt nachádza. Súd počas celého konania nezistil, že by vlastníctvo odporcu k bytovému domu bola v merite veci napadnuté akýmkoľvek subjektom súdnou cestou. V súvislosti s otázkou, či sa má súd v tomto konaní prejudiciálne zaoberať platnosťou resp. neplatnosťou jednotlivých kúpnych zmlúv (kúpnou zmluvou č. 601002705 arch. č. mestskej časti: 27/2005/31 uzatvorenou dňa 03. 02. 2006 medzi predávajúcim Hlavné mesto SR Bratislava a Mestská časť Bratislava - Staré Mesto a kupujúcou N.. T. X. a kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 29. 03. 2006, ktorou N.. T. X. predala bytový dom odporcovi) súd dospel k záveru, že v tomto konaní nie je oprávnený sa predbežne sa zaoberať platnosťou resp. neplatnosťou uvedených dvoch kúpnych zmlúv, ktorých zmluvné strany nie sú účastníci tohto konania, okrem odporcu, a spochybňovať tak vlastnícke právo odporcu, ktoré je riadne zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. V prípade, ak by aj súd pripustil takúto možnosť zaoberať sa ako predbežnou otázkou platnosťou resp. neplatnosťou uvedených dvoch kúpnych zmlúv, a touto otázkou by sa predsa len zaoberal, nezisti by pri uvedených prevodoch žiadne porušenie zákona, tak ako to namietali navrhovatelia, kedže prvý prevod prevod bol schválený Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava Staré Mesto uznesením č. 135/2005 zo dňa 13. 12. 2005 a z listu primátora Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 28. 11. 2005 vyplýva, že i primátor udelil súhlas k predaju predmetného bytového domu N.. T. X. za cenu minimálne 50 601 000.- Sk s tým, že týmto súhlasom zrušil predchádzajúci súhlas na prevod tohto spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd vyhodnotil túto prvú námietku neplatnosti výpovede ako nedôvodnú. Druhým dôvodom, pre ktorý navrhovatelia považovali výpoveď nájmu bytu za neplatnú bolo, že dôvod, pre ktorý odporca dal navrhovateľom výpoveď nie je pravdivý, pretože navrhovatelia nemali žiadne nedoplatky na nájomnom k 03. 05. 2010, nemali žiadne podlžnosti na nájomnom. Navrhovatelia, keďže mali pochybnosti o tom kto je skutočným vlastníkom bytového domu, uhrádzali nájomné do súdnej úschovy a podľa ustanovenia § 568 Občianskeho zákonníka uložením nájomného do úschovy nastali účinky splnenia záväzku zaplatiť nájomné. Odporca namietal, že pri tzv. solučnej úschove musí mať zložiteľ dôvodné pochybnosti o tom, kto je veriteľom. Navrhovatelia nemohli mať dôvodné pochybnosti o tom kto je prenajímateľ, pretože vlastníctvo odporcu nebolo žiadnou osobou, ani samotnými navrhovateľmi, spochybnené. Navrhovatelia dokonca do novembra 2007 nájomné odporcovi riadne platili, z čoho vyplýva, že nemali žiadne pochybnosti o tom kto je vlastníkom bytového domu. Prvý krát navrhovatelia spochybnili vlastníctvo odporcu až počas konania v konaní vedenom na tunajšom súde č. k. 10C 5/2007, v ktorom napadli výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27. 09. 2006 neplatnou. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že listom zo dňa 03. 05. 2010 odporca vypovedal nájom bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka a výpoveď odôvodnil tým, že navrhovatelia hrubo porušovali povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájom za obdobie presahujúce tri mesiace, za mesiace máj 2008 až apríl 2010, a mali aj nedoplatky za obdobie od októbra 2007 do apríla 2008, spôsobené iba čiastočnými úhradami nájomného. Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Zo znenia výpovede vyplýva, že navrhovatelia mali na nájomnom nedoplatky za obdobie od októbra 2007 do apríla 2008, pretože nájomné platili iba čiastočne , a vôbec nezaplatili nájomné za obdobie za mesiace máj 2008 až apríl 2010. Navrhovatelia s týmto nesúhlasili, uvádzali že nemali žiadne nedoplatky na nájomnom k 03. 05. 2010, pretože nájomné uhrádzali do súdnej úschovy, pretože mali pochybnosti kto je vlastníkom bytového domu a teda komu majú nájomné platiť. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že až dňa 14. 01. 2009 (nájomné nezaplatili navrhovatelia od mája 2008, nedoplatky na nájomnom dokonca od októbra 2007 do apríla 2008) požiadal navrhovateľ 1 o prijatie do úschovy sumy 517, 825 eur ako nájomné za obdobie od 01. 04. 2008 do 31. 12. 2008 vo výške 207, 130 eur a nájomné za obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2009 vo výške 310, 695 eur. Vec je vedená na tunajšom súde pod č. k. 1U 4/2009 V tomto návrhu na úschovu uviedol, že dňa 12. 10. 2006 mu bola doručená od odporcu výpoveď z nájmu bytu, ktorú na tunajšom súde v konaní 10C 5/2007 napadol neplatnosťou z dôvodu, že odporca je nie vlastníkom bytového domu, kde sa predmetný byt nachádza v súlade so zákonom. Keďže s poukazom na túto skutočnosť je sporné kto je vlastníkom bytového domu, nevie komu mal platiť úhrady za užívanie bytu, preto požiadal o prijatie nájomného za byt do úschovy. Súd uznesením zo dňa 26. 05. 2010, právoplatným dňa 16. 06. 2010, prijal od zložiteľa, navrhovateľa 1, do úschovy peňažnú sumu 517, 82 eur. Zo spisu tunajšieho súdu č.
k. 1U 6/2010 súd ďalej zistil, že dňa 12. 01. 2010 požiadal navrhovateľ 1 o prijatie do úschovy sumy 660 eur ako nájomné za obdobie od 16. 11. 2007 do 16. 12. 2009. V návrhu uviedol úplne rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcom návrhu o prijatie nájomného do úschovy. Súd uznesením zo dňa 07. 07. 2010, právoplatným dňa 08. 12. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 CoD 32/2010 - 21 zo dňa 31. 01. 2011 o odmietnutí odvolania odporcu, prijal od zložiteľa, navrhovateľa 1, do úschovy peňažnú sumu 660 eur. Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 1U 40/2010 súd zistil, že dňa 24. 04. 2010 požiadal navrhovateľ 1 o prijatie do úschovy sumy 400 eur ako nájomné za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010. V návrhu uviedol úplne rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcich dvoch návrhoch o prijatie nájomného do úschovy. Súd uznesením zo dňa 24. 06. 2010, právoplatným dňa 08. 12. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 16 CoD 33/2010 - 29 zo dňa 31. 01. 2011 o odmietnutí odvolania odporcu, prijal od zložiteľa, navrhovateľa 1, do úschovy peňažnú sumu 400 eur. Odporca počas konania nespochybňoval navrhovateľom 1 uloženú výšku nájomného do úschovy súdu. Spochybňoval to, že zaplatením nájomného do úschovy súdu nedošlo k splneniu si záväzku zaplatenia nájomného odporcovi podľa ustanovenia § 568 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovatelia nemali dôvodnú pochybnosť o tom komu majú nájomné platiť, pretože postavenie odporcu ako prenajímateľa nebolo sporné, keďže nebolo žiadnym spôsobom napadnuté vlastníctvo bytového domu odporcom. Spornou otázkou pri tejto námietke neplatnosti teda bolo, či navrhovatelia zaplatením nájomného do úschovy súdu splnili svoj záväzok voči odporcovi podľa ustanovenia § 568 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 568 Občianskeho zákonníka taxatívne stanovuje dôvody, ktoré oprávňujú dlžníka zložiť predmet plnenia do úradnej úschovy napr. ak je veriteľ neprítomný, veriteľ je v omeškaní, dlžník má dôvodné pochybnosti kto je veriteľom alebo dlžník veriteľa nepozná. V danej veci navrhovatelia tvrdili, že majú dôvodné pochybnosti, kto je veriteľom, keďže podľa ich názoru kúpne zmluvy, na základe ktorých sa stal odporca vlastníkom bytového domu sú neplatné, a tak je otázka vlastníctva odporcu sporná. Súd pri prijímaní finančných prostriedkov do úschovy nepreskúmava opodstatnenosť úschovy. Peniaze prijíma na základe tvrdenia osoby, ktorá o to žiada. Vo všeobecnosti prijatie plnenia do úradnej úschovy má podobné právne následky ako splnenie dlhu. Ak však dodatočne vyjde najavo, že dôvody pre úschovu neboli dané, platí, že ku splneniu dlhu nedošlo. Podľa názoru súdu navrhovatelia v tomto konaní dostatočne nepreukázali, že by v čase realizácie úradnej úschovy (prvý návrh do úschovy je zo dňa 14. 01. 2009) i počas celého tohto konania mali dôvodné pochybnosti o tom, kto je veriteľ. Súd má za to, že išlo iba o subjektívny názor navrhovateľov, že kúpne zmluvy sú neplatné a tým je spochybnené vlastníctvo odporcu, čo samo o sebe nestačí na to, aby nájomné vložili do súdnej úschovy a následne aby súd ich záväzok platiť nájomné považoval za splnený. Na základe vykonaného dokazovania súd nezistil, že by navrhovateľov na zaplatenie nájomného vyzýval iný subjekt ako odporca, a navrhovatelia by tak mali nejasno v tom, komu sú povinní nájomné platiť. Jedine odporca vyzýval celý čas navrhovateľov na zaplatenie nájomného za uvedené obdobia. Z celého vykonaného dokazovania tak súd nezistil dôvodné pochybnosti navrhovateľov o tom kto je prenajímateľ a komu sú povinní platiť nájomné za vo výpovedi uvedené obdobie. Naopak, z celého dokazovania podľa názoru súdu vyplýva, že navrhovatelia nemohli mať dôvodné pochybnosti, komu majú nájomné platiť. Svoju prvú pochybnosť o tom, kto je prenajímateľom vzniesli až počas konania vedeného na tunajšom súdu pod č. k. 10C 5/2007, kde sa navrhovatelia domáhali neplatnosti výpovede nájmu bytu, práve z dôvodu neplatenia nájomného. Súd teda dospel k záveru, že navrhovatelia si svoj záväzok zaplatiť nájomné do súdnej úschovy nesplnili a preto je dôvod výpovede z nájmu bytu zo dňa 03. 05. 2010 legitímny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že i táto druhá námietka neplatnosti výpovede je nedôvodná.
Tretím dôvodom, pre ktorý navrhovateľka 2 namietala výpoveď nájmu bytu neplatnou, bola skutočnosť, že jej výpoveď nebola doručená. Túto námietku vzniesla navrhovateľka 2 až počas konania. Odporca s touto námietkou nesúhlasil. Preukazoval, že navrhovateľke 2 bola výpoveď z nájmu bytu doručená kuriérskou spoločnosťou GO4, s. r. o., Slivková č. 12, 821 05, konkrétne jej zamestnancom kuriérom č. 35 T. B., bytom X. Č.. XX, XXX XX Bratislava, dňa 04. 05. 2010 o 17. 24 hod, na adresu Q.B. č. X, 8XX XX Bratislava, o čom svedčí listinný dôkaz doklad o doručení č. 3513 tejto kuriérskej spoločnosti. Tento doklad navrhovateľka 2 podpísala, čím potvrdila prevzatie listovej zásielky, v ktorej sa nachádzala výpoveď. Navrhovateľka 2 však podpis na tomto doklade spochybnila, uviedla, že nie je jej. Súd pripustil návrh odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom uvedeného kuriéra T. B., ktorý predmetnú výpoveď mal navrhovateľke 2 doručovať, a ktorý podľa odporcu mal vidieť ako prevzatie tejto výpovede navrhovateľka 2 podpísala. Súd niekoľkokrát svedka T. B. predvolával, i políciou, avšak svedok sa na pojednávanie, i napriek preukázateľnému doručeniu predvolania, ani raz nedostavil. Súd preto nakoniec, z dôvodu hospodárnosti konania a nemožnosti zabezpečiť účasť tohto svedka na pojednávanie, upustil od vykonania tohto dôkazu. Odporca v záujme preukázať svoje tvrdenie, že doklad o doručení č. 3513
tejto kuriérskej spoločnosti navrhovateľka 2 podpísala, čím potvrdila prevzatie, doručenie, predmetnej výpovede, predložil súdu odborné vyjadrenie č. 01/2015 zo dňa 17. 01. 2015, čl. 311, súdnej znalkyne Mgr. Márie Zelenkovej, z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa). Z toho listinného dôkazu súd ustálil, že sporný podpis na prepisovej kópii dokladu o doručení č. 3513 o prevzatí zásielky, v ktorej sa nachádzala predmetná výpoveď, podpísala navrhovateľka 2. Súd má za to, že týmto listinným dôkazom tak odporca dostatočne preukázal, že predmetná výpoveď bola navrhovateľke 2 skutočne doručená. Vzhľadom na tieto skutočnosti tak súd i túto tretiu námietku neplatnosti výpovede vyhodnotil ako nedôvodnú.
Vzhľadom na to, že súd všetky tri námietky neplatnosti predmetnej výpovede uvádzané navrhovateľmi, ustálil ako nedôvodné, návrh navrhovateľov ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Okresný súd Bratislava I dňa 03. 02. 2015 JUDr. Otília Doláková sudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Nikola Brunovská