Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoEk-11-2024.pdf
PDF · 76.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoEk/11/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: A. B. C., nar. X. X. XXXX, bytom C. XX, o vymoženie 805,40 eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 17Er/2813/2010-108 zo dňa 20. 5. 2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie, resp. exekučný súd) zastavil exekúciu pri aplikácii § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). 2. Exekučný súd v rámci posúdenia charakteru záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. 5331845 zo dňa 23. 12. 2008 konštatoval, že z návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, že by povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Aj keď je v zmluve uvedené IČO dlžníka, v exekučnom titule je dlžník – povinný označený len rodným číslom, preto z uvedených dokumentov žiadnym spôsobom nevyplýva, že predmetný úver bol poskytnutý na podnikateľský účel. Naviac je povinný v zmluve označený rodným číslom a adresou trvalého pobytu. Zdôraznil, že hodnotenie úveru poskytnutého povinnému oprávneným ako spotrebiteľského podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka nevylučuje skutočnosť, že podľa zmluvy účelom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov na výkon podnikania. Na určenie úveru ako nespotrebiteľského totiž nepovažoval za postačujúce jednoduché zaškrtnutie políčka – výkon podnikania alebo označenie spotrebiteľa ako živnostníka, pretože len na základe tejto skutočnosti nemôže dôjsť k zmene právneho režimu úveru. 3. Uvedenú praktiku zo strany veriteľa, kedy zmluvy spotrebiteľské a nespotrebiteľské rozlišuje iba na základe zaškrtnutia políčka a uvedenia živnostenských údajov, okresný súd považoval za nekalú, ktorá už sama o sebe je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že ako účel poskytnutia úveru je v zmluve uvedený „výkon podnikania“ nevylučuje ani použitie zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide len o všeobecný údaj, pričom zo zmluvy o úvere nie je zrejmé, aké je povolanie/ zamestnanie povinného, na ktoré mu bol úver poskytnutý a aký konkrétny súvis s týmto podnikaním má uzavretie úverovej zmluvy. Konštatoval, že bez preukázania konkrétneho účelu nemožno dospieť k záveru, že zmluva má nespotrebiteľský charakter. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva i z toho, že tieto sú uzatvárané s veľkým počtom zákazníkov, návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť ich obsah. 4. Nadväzne exekučný súd dospel k záveru, že predmetný (spotrebiteľský) úver, vzhľadom na absenciu údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve, je bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský
rozsudok preto zaväzoval povinného na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené následne spôsobilo nevykonateľnosť exekučného titulu. 5. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na v rozhodcovskom rozsudku uvedený až „úžernícky“ zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, ktorý bol určený jednostranne oprávneným a ktorý ročne predstavuje až 91,25 %. Rovnako za neprimeranú k výške požičanej sumy vyhodnotil i výšku poplatku za poskytnutie úveru. Okrem uvedeného, za rozpornú s § 54 Občianskeho zákonníka považoval i dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Tým, že povinný podpísal blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvniť sumu v nej uvedenú. Uvedenú požiadavku preto okresný súd jednoznačne vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 6. Záverom sa okresný súd vysporiadal s rozhodcovskou doložkou, ktorá tvorila súčasť všeobecných obchodných podmienok. Spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a osobitne si ju nevyjednal. Okresný súd preto považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, nútiacu spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. 7. Napokon, súd prvej inštancie nepriznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, keďže tento podaním doručeným súdu dňa 20. 9. 2022 oznámil, že trovy exekúcie si neuplatňuje.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Ťažiskovou argumentáciou odvolateľa bolo namietanie posudzovania povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na časť textu zmluvy, v zmysle ktorej bol povinnému poskytnutý úver na výkon podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúmal. Túto informáciu považoval za nepodstatnú. Poukázal na absenciu informačnej povinnosti povinného voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je podľa neho potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. V danej veci preto nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú spotrebiteľskú povahu a ochrana spotrebiteľa v podobe obmedzenia a neskôr úplného vylúčenia zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Oprávnený v odvolaní osobitne nevyvracia úvahy okresného súdu smerujúce k záveru o spotrebiteľskom charaktere dotknutého záväzkového vzťahu, len vo všeobecnosti poukazuje na potrebu ochrany svojej „dobrej viery“, že úver bol poskytnutý na účely podnikania. Práve okolnosť existencie takejto dobrej viery veriteľa však bola myšlienkovou konštrukciou predostretou exekučným súdom kvalifikovane vyvrátená a odvolací súd v tejto spojitosti len dodáva, že právne normy z oblasti spotrebiteľského práva je potrebné vykladať tak, aby boli naplnené ciele a zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku. Na základe judikatúry súd Slovenskej republiky, vrátane Ústavného súdu SR podrobne prepracovanej v smere vysokej ochrany spotrebiteľa, možno dospieť k záveru, že je spravodlivé od dodávateľa požadovať, aby v súdnom konaní znášal dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu. Opačný prístup umožňujúci jednoduchým označením účelu úveru slúžiacim „na výkon podnikania“ je zjavným obchádzaním režimu spotrebiteľskej ochrany a implikuje v sebe vysoký stupeň pravdepodobnosti nekalej obchodnej praktiky, spočívajúcej v navádzaní spotrebiteľov na nepravdivé vyznačenie účelu úveru. Ani v rámci odvolania oprávnený nepredkladá konkrétne tvrdenia (nehovoriac o dôkazoch), v zmysle ktorých by povinný prevzal úver za účelom výkonu konkrétneho podnikania.
12. Len v záujme komplexnosti odvolací súd stručne dopĺňa, že zmluva o úvere obsahuje predtlačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, konkrétny účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Navyše je (prehlásenie) vzhľadom na veľkosť písma ľahko prehliadnuteľné. Nespotrebiteľský charakter zmluvy však musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie charakteru zmluvy má dodávateľ. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon
podnikania, z ktorého nemožno vyvodiť, aký konkrétny súvis poskytnutý úver s podnikaním povinného mal. 13. Samotná skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom (sama osebe) neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže uzatvárať spotrebiteľské zmluvy; získanie oprávnenia na podnikanie automaticky nediskvalifikuje osobu z možnosti byť subjektom spotrebiteľských právnych vzťahov (spotrebiteľom). V posudzovanej zmluve bol dlžník označený okrem údajov charakterizujúcich ho ako podnikateľa aj údajmi identifikujúcimi ho ako fyzickú osobu. 14. S ohľadom na opísané nemožno bez ďalšieho (bez preukázania účelu uzavretia zmluvy) automaticky prijať záver, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci z predmetnej zmluvy je právnym vzťahom nespotrebiteľským. Ak existuje čo i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné ju vykladať podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka takým spôsobom, ktorý zabezpečí aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva. Keďže dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru právneho vzťahu zaťažuje veriteľa, ten by mal mať sám záujem na tom, aby zmluva, ktorej tlačivo sám vopred pripravil, preukazovala poskytnutie peňažných prostriedkov na účely podnikania bez akýchkoľvek pochybností, t. j. tak, aby bolo jednoznačné, na aký konkrétny účel týkajúci sa podnikania sú peňažné prostriedky poskytnuté. Z celkového formátu zmluvy (tlačiva) však vyplýva, že ide o typ zmluvy vopred oprávneným pripravenej pre veľký počet dlžníkov, ktorí nemohli ovplyvniť jej obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). 15. Konštatované úvahy vo svojom súhrne viedli odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ – oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto by ho vo všeobecnosti zaťažovala povinnosť nahradiť trovy ostatným účastníkom. Povinnému však v súvislosti s aktuálnym odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Obdobne nepriznal náhradu trov ani súdnemu exekútorovi, ktorý oznámil okresnému súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Nadväzne odvolací súd „súhrnným výrokom“ vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.