Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-10-2015.pdf
PDF · 66.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/10/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému P. X. L., nar. XX.XX.XXXX v F., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3. februára 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1Pp/72/2014 zo dňa 23.10. 2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného P. X. L. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 1Pp/72/2014 zo dňa 23.10.2014 podľa § 415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného P. X. L. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.: 1T/164/2011 zo dňa 24.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 3To/133/2013 zo dňa 25.02.2014, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f), ods.3 písm.b) Trestného zákona a prečin sprenevery v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona k § 213 ods.1 Trestného zákona, v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť odsúdený P. X. L.. Sťažnosť bližšie nezdôvodnil.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 1Pp/72/2014 zo dňa 23.10.2014 podľa § 415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného P. X. L. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.: 1T/164/2011 zo dňa 24.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 3To/133/2013 zo dňa 25.02.2014, pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f), ods.3 písm. b) Trestného zákona a prečin sprenevery v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona k § 213 ods.1 Trestného zákona, v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Odsúdený začal trest vykonávať dňom 10.9.2013 a jeho koniec je určený na 10.5.2015. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nie je na požadovanej úrovni. Nerešpektuje pokyny príslušníkov ZVJS, jeho správanie je arogantné. Nebol disciplinárne odmenený. Disciplinárne bol potrestaný trikrát za porušenie ústavného poriadku. Odsúdený si neplní svoje povinnosti, ani stanovené ciele a úlohy programu zaobchádzania. K trestnej činnosti zaujíma
čiastočne kritický postoj, avšak neprejavuje snahu po zmene svojho doterajšieho spôsobu života. Resocializačná prognóza je nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. V minulosti bol 18 krát súdne trestaný v priebehu rokov 2002 až 2013, vrátane aktuálneho odsúdenia, a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ ústavu jeho podmienečné prepustenie neodporúča.
Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v ktorej sa vyžaduje preukázanie polepšenia počas výkonu trestu a dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Poukázal pritom na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený nemá záujem zmeniť doterajší spôsob života a stanovený program zaobchádzania neplní. Má vykázané tri disciplinárne tresty a doterajšie výkony trestu odňatia slobody neviedli u odsúdeného k náprave. Riziko recidívy je preto podľa súdu prvého stupňa príliš vysoké. U odsúdeného preto nebolo preukázané polepšenie a neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom zasadnutí vyplýva, že odsúdený nezískal dosiaľ žiadnu odmenu a práve naopak, bol trikrát disciplinárne potrestaný. Jeho správanie nie je v súlade s ústavným poriadkom, je arogantný, príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS často nerešpektuje. Ciele programu zaobchádzania neplní. Svoj doterajší spôsob života nechce zmeniť. Nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a prepustenie neodporúča ani riaditeľ ústavu. Možno skonštatovať, že odsúdený je recidivistom, ani predchádzajúce početné pobyty vo výkone trestu odňatia slobody na neho nemali prevýchovný vplyv. Vo vzťahu k materiálnym podmienkam potrebným na podmienečné prepustenie možno skonštatovať, že odsúdený ich absolútne neplní. Doterajším výkonom trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie (ba práve naopak) a nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Riziko recidívy je u odsúdeného enormne vysoké.
Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, pre nesplnenie materiálnej podmienky. Svoje rozhodnutie pritom náležite a fundovane zdôvodnil.
Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne nespĺňa podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.