Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CbZm-9-2013.pdf
PDF · 104.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11CbZm/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX Ž., Slovenská republika, štátnej občianke SR, o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.999 EUR s úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.763,04 EUR od 10.1.2011 do 2.3.2011, spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 2.763,04 EUR od 2.3.2011 do 23.6.2011, zo sumy 2.728,04 EUR od 24.6.2011 do 23.11.2011, zo sumy 2.718,04 EUR od 24.11.2011 do 29.1.2012, zo sumy 2.698,04 EUR od 30.1.2012 do 27.2.2012, zo sumy 2.688,04 EUR od 28.2.2012 do 25.3.2012, zo sumy 2.668,04 EUR od 26.3.2012 do 29.5.2012, zo sumy 2.648,04 EUR od 30.5.2012 do 26.6.2012, zo sumy 2.628,04 EUR od 27.6.2012 do 26.9.2012, zo sumy 2.609,04 EUR od 27.9.2012 do zaplatenia a odmenu vo výške 9,21 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta .
Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva .
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súde dňa 28.3.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie:
a) zmenkovej sumy 1.999 EUR, b) zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 10.1.2011 až do zaplatenia, počítaného z nezaplatenej časti zmenkovej sumy za príslušnú dobu omeškania, c) úroku vo výške 6 % ročne od 2.3.2011 až do zaplatenia, počítaného z nezaplatenej časti zmenkovej sumy za príslušnú dobu omeškania a d) zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 9,21 EUR.
Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých je majiteľom vlastnej vista zmenky, ktorú nadobudol indosáciou a ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky. Zmenka bola vystavená žalovanou dňa 25.6.2010 na zmenkovú sumu 2.763,04 EUR, pričom žalovaná sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 10.1.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenka opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako platobné miesto bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 154 EUR, všetko na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal predloženie zmenky
zistiť verejnou listinou. Podľa tvrdenia žalobcu disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky.
Žalobca uplatnil svoj nárok na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I, oddielu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: Osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.
Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej ako „Nariadenie č. 861/2007“): Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
Podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007: Na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa článku 4 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007: Ak pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, súd alebo tribunál o tom informuje navrhovateľa. Ak ju navrhovateľ nevezme späť, súd alebo tribunál koná v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa konanie vedie.
Žalobca je zahraničná právnická osoba so sídlom v Českej republike a žalovaná je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalovaná má pobyt na území Slovenskej republiky, tunajší súd mohol s poukazom na článok 2 ods. 1 kapitoly I, oddielu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a v obchodných veciach skonštatovať právomoc na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu. Keďže účastníci konania sú z dvoch rôznych štátov Európskej únie, pričom žalobca je subjekt so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, táto vec zodpovedá aj definícii cezhraničného sporu podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007. Vykonaním prepočtu uplatnenej pohľadávky však súd zistil, že uplatnený nárok nepatrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia č. 861/2007, nakoľko podľa názoru tunajšieho súdu hodnota uplatnenej pohľadávky v čase doručenia žaloby presahovala sumu 2.000 EUR, a to bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a teda nespĺňa požiadavku stanovenú v článku 2 ods. 1 kapitoly I tohto nariadenia. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.999 EUR, úrokov, zmenkovej odmeny vo výške 9,21 EUR a náhrady trov konania. Uplatňovaná zmenková odmena nemá charakter príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a nepredstavuje ani úrok, výdavok alebo náklad a zahŕňa do predmetu sporu, ktorý tak dosahuje sumu 2.008,21 EUR. O tejto skutočnosti súd v zmysle článku 4 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007 upovedomil žalobcu a poučil ho, že v prípade, že návrh nezoberie späť, v konaní sa bude pokračovať v súlade so slovenským procesným právom. V nadväznosti na uvedené poučenie žalobca oznámil súdu, že trvá na podanom návrhu, pričom zároveň vyjadril nesúhlas s tým, aby sa o návrhu rozhodovalo mimo režimu Nariadenia č. 861/2007. Napriek nesúhlasu žalobcu súd v danej veci konal a rozhodoval podľa Občianskeho právneho poriadku, pričom žalobcom uplatnený nárok posudzoval podľa slovenského hmotného práva, a to v súlade s Čl. I, § 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, podľa ktorého forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené, v spojení s Čl. I, § 93 ods. 1 a 2 tohto zákona, podľa ktorých účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta, účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.
Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 3.2.2015 poukázala na svoje pomery v tom smere , že sú voči nej vedené exekúcie, má zdravotné problémy a nemá z čoho svoj záväzok zaplatiť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením predloženou zmenkou výsluchom žalobcu cestou jeho právneho zástupcu, výsluchom žalovanej a celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaná ako vystaviteľka vystavila dňa 25.6.2010 v Žiline zmenku na zmenkovú sumu 2.763,04 EUR, ktorú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 10.1.2011 sa zaviazala zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598. Zmenka je splatná v Bratislave a bola vystavená s doložkou „bez protestu“. Podľa zápisu na zmenke na platenie sa mala predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka obsahuje bydlisko vystaviteľa (žalovanej) a jej rodné číslo spolu s podpisom. Na rube zmenky je obsiahnutý nasledovný text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Jedná sa o rubopis, ktorý je podpísaný konateľom obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., L. I..
Podľa Čl. I, § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon zmenkový a šekový“): Vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I, § 5 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového: Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I, § 5 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového: Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa Čl. I, § 11 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa Čl. I, § 13 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa Čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového: Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa Čl. I, § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa Čl. I, § 33 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového: Zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.
Podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa Čl. I, § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa Čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového: Vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3. údaj zročnosti, 4. údaj miesta, kde sa má platiť, 5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6. dátum a miesto vystavenia zmenky, 7. podpis vystaviteľa.
Podľa Čl. I, § 76 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového: O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.
Podľa Čl. I, § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.
Podľa Čl. I, § 78 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového: Vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Žalobca uplatnil v tomto konaní práva vyplývajúce z vlastnej zmenky vystavenej žalovanou, ktorú vo fotokópii predložil spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky(originál je uložený v trezore tunajšieho súdu). Zmenka bola vystavená žalovanou na rad subjektu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598. Zmenka bola prevedená nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika IČO: 264 29 705 (žalobca). V zmysle Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového indosamentom tak došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na žalobcu. Žalobca je preto v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zmenky voči žalovanej ako vystaviteľovi vlastnej zmenky.
Žalovanou vystavená zmenka, predložená v tomto konaní, je zmenka vystavená na videnie (tzv. vistazmenka). Uvedené vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového splatná pri predložení. Toto ustanovenie týkajúce sa vistazmeniek zároveň stanovuje zákonnú lehotu na ich predloženie, a to do jedného roku odo dňa vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota. Žalovaná v tejto veci lehotu na predloženie zmenky predĺžila, keď určila, že zmenku možno predložiť na platenie v lehote 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vlastnej zmenky v zmysle Čl. I, § 75 Zákona zmenkového a šekového. Jedná sa teda o platnú zmenku, z ktorej vznikol žalovanej záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť mu zmenkovú sumu spolu s postihovými právami podľa Čl. I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky uviedol, že požaduje 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od 2.3.2011, na základe ktorého údaja možno s poukazom na Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového a Čl. I, § 48 ods. 1 bod 2 Zákona zmenkového a šekového skonštatovať, že v tento deň bola zmenka predložená žalovanej na platenie a že tento deň bol zároveň dňom splatnosti zmenky. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, majiteľ zmenky nebol povinný skutočnosť nezaplatenia zmenky pri jej predložení overiť vo forme verejnej listiny - protestom. Súd tak považoval za preukázané, že dňom predloženia zmenky, t.j. 2.3.2011 vznikla žalovanej povinnosť plniť zmenkové nároky, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaná v tento deň svoj záväzok zo zmenky riadne nesplnila.
Podľa nerozporovaného tvrdenia žalobcu obsiahnutého v návrhu, žalovaná zaplatila do dňa podania návrhu viacerými platbami sumu 154 EUR, ktorú skutočnosť považuje súd za preukázanú. Keďže zmenka bola vystavená na sumu 2.763,04 EUR, žalobca mal právo ma zaplatenie časti zmenkovej sumy vo výške 2.609,04 EUR. Nakoľko však žalobca žiadal sumu 1.999 EUR, t.j. menej, ako mal nárok, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.999 EUR. Žalovaná neuhradila celú zmenkovú sumu do dňa splatnosti zmenky (do dňa, od ktorého si žalobca uplatnil nárok na úroky), a preto žalobca mal právo aj na úroky a právo na zaplatenie odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t.j. 9,21 EUR.
Čo sa týka úroku vo výške 6 % ročne, ktorý žalobca počítal zo zmenkovej sumy, resp. z jej nezaplatenej časti, a to odo dňa splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia celej zmenkovej sumy, zohľadniac vykonané platby zo strany žalovanej, na tieto mal žalobca právo v celom uplatnenom rozsahu, teda v sume 624,80 EUR.
Úroku vo výške 0,25 % denne sa žalobca touto žalobou domáhal od 10.1.2011 do zaplatenia celej zmenkovej sumy. Nakoľko sa jedná o zmenku splatnú na videnie, pričom táto úroková miera 0,25 % denne je uvedená priamo na zmenke, Čl. I, § 5 Zákona zmenkového a šekového úročenie zmenkovej sumy v tomto prípade umožňuje. Z ustanovenia Čl. I, § 5 Zákona zmenkového a šekového vyplýva, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky, okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. V predloženej zmenke sa stanovilo, že úrok 0,25 % denne sa počíta od 10.1.2011. Možno preto skonštatovať, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku 0,25 % denne z nezaplatenej zmenkovej sumy od 10.1.2011.
Čl. I, § 5 Zákona zmenkového a šekového pripúšťa úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou uvedenou na zmenke len pri zmenkách splatných na videnie alebo určitý čas po videní. Ak by bol uvedený úrok na zmenkách vystavených s iným časom zročnosti, úroková doložka by bola považovaná za nenapísanú a nevyvolala by žiadne zmenkovoprávne účinky. Uvedené však neznamená, že len zmenková suma uvedená na vistazmenke môže byť úrokovaná. V prípade zmeniek splatných v určitý deň alebo určitý čas po vystavení Zákon zmenkový a šekový predpokladá, že úroky, pokiaľ boli dohodnuté, sú zahrnuté v zmenkovej sume, nakoľko veriteľ aj dlžník si mohli úroky ku dňu splatnosti zmenky vyčísliť a tieto pripočítať k istine, keďže dátum splatnosti im bol v čase vystavenia zmenky známy. Pri zmenkách splatných na videnie alebo určitý čas po videní takýto postup nie je možný, nakoľko v čase vystavenia zmenky nie je deň zročnosti známy (stanovený) a je závislý od konania majiteľa zmenky. Preto zákon dáva možnosť, aby pri týchto zmenkách bolo úročenie zmenkovej sumy uvedené na zmenkovej listine.
Čl. I, § 5 ods. 3 Zákona zmenkového a šekového vymedzuje dobu úročenia vistazmenky odo dňa vystavenia zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje, dokedy možno úroky požadovať, pričom uvedené priamo nevyplýva ani z Čl. I, § 48 ods. 1 bodu 1 Zákona zmenkového a šekového. Žalobca ohraničil dobu, za ktorú požaduje zaplatenie úroku v sadzbe 0,25 % denne, dňom uvedeným na zmenke a dňom úplného zaplatenia zmenkovej sumy. Podľa názoru súdu však tieto úroky možno uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z ustanovenia Čl. I, § 48 Zákona zmenkového šekového. Pri splatnosti zmenky tak môže oprávnený zo zmenky požadovať len čiastku zmenkovej sumy zvýšenú o úroky uvedené na zmenke za dobu od vystavenia zmenky (prípadne od iného dátumu uvedeného na zmenke) do splatnosti zmenky. Po splatnosti zmenky môže navyše požadovať zákonom stanovený úrok vo výške 6 % ročne, a to až do zaplatenia zmenkovej sumy. Súbežné uplatnenie úroku uvedeného na zmenke a zákonného úroku 6 % by bezdôvodne zvýhodňovalo úročené zmenky (t.j. zmenky s vyznačenou úrokovou sadzbou), čo nemá oporu v zákone a bolo by v rozpore s účelom sledovaným ustanovením § 5 Zákona zmenkového a šekového ( obdobne Karol Kizlink, Ján Spišiak: Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci, sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16.10.2003 ). Všetky postihové nároky po splatnosti zmenky, ktoré môže požadovať majiteľ zmenky v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti, vymedzuje ustanovenie Čl. I, § 48 Zákona zmenkového a šekového ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Jedná sa o postihové práva, ktoré je potrebné odlíšiť od úrokovania zmenky, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy.
Zohľadniac tieto úvahy mal žalobca nárok na úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy len odo dňa určeného na zmenke do dňa jej splatnosti, t.j. od 10.1.2011 do 2.3.2011, čo podľa prepočtu súdu predstavuje 359,19 EUR. Vo zvyšnej časti požadovaného 0,25 % denného úroku vyznačeného na zmenke za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti zmenky až do momentu zaplatenia celej zmenkovej sumy považoval súd žalobu za nedôvodnú, a preto v tejto časti ju zamietol. Pokiaľ ide o úrokovú mieru vyznačenú na zmenke, táto nie je zákonom limitovaná, pričom pre jej posudzovanie z hľadiska splnenia kritérií súladnosti s dobrými mravmi v tejto veci nebol daný priestor, keďže v konaní neboli účastníkmi tvrdené žiadne skutočnosti týkajúce sa kauzálnych súvislostí vystavenia zmenky,
ktoré by takéto posúdenie úrokovej miery súdom umožňovali. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovanej, v rámci ktorej táto poukazovala na svoje osobné pomery / skutočnosť , že sú voči nej vedené exekúcie a na svoj zdravotný stav/, súd pri zohľadnení toho , že žalovaná v tomto konaní nebola zastúpená právnym zástupcom dôsledne vytvoril priestor pre žalovanú na pojednávaní dňa 3.2.2015 splniť si dôkaznú povinnosť vo vzťahu ku tvrdeniam , ktoré táto uvádzala vo svojej procesnej obrane. Žalovanú poučil podľa § 5 OSP o jej dôkaznej povinnosti a o dôsledkoch jej nesplnenia. Žalovaná tvrdenia uvádzané v procesnej obrane hodnoverne a spoľahlivo nepreukázala a tým nevytvorila základ pre rozhodnutie súdu o splátkach žalovanej pohľadávky alebo o dlhšej paričnej lehote podľa § 160 ods. 1 OSP, podľa ktorého: Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V tomto konaní tak žalobca ako aj žalovaná mali úspech čiastočný. Žalobca bol v konaní úspešný v časti uplatnenej sumy 1.999 EUR, úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.763,04 EUR od 10.1.2011 do 2.3.2011, čo predstavuje 359,19 EUR, uplatneného 6 % úroku ročne, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. k 3.2.2015 predstavuje 624,80 EUR a k tomu v časti odmeny v sume 9,21 EUR. V peňažnom vyjadrení tak úspech žalobcu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku zodpovedal sume 2.992,20 EUR. Celková hodnota pôvodného nároku uplatneného žalobcom bola ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku 12.481,36 EUR (1.999 EUR + 9.848,35 EUR titulom úroku 0,25 % denne + 624,8 EUR titulom úroku 6 % ročne + odmena 9,21 EUR). Vykonaním prepočtu súd zistil, že žalobca mal v konaní úspech 23,97 % a neúspech, rovnajúci sa úspechu žalovanej, mal 76,03 %. Žalovanej tak vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva v rozsahu 52,06 %, čo zodpovedá percentuálnemu vyjadreniu čistého úspechu žalovanej v konaní, vyčísleného ako rozdiel úspechu žalovanej a úspechu žalobcu. Žalovaná v konaní návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania neučinila, a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov).