Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-325-2014.pdf
PDF · 93.61 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/325/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky T. Š., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., O. XXX, t. č. bytom X. X., Š. XX, zast. JUDr. Miroslavom Kamenským, advokátom so sídlom Hontianske Moravce 150, proti odporcovi T. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., O. XXX, t. č. bytom X. X., O. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej T. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky T. Š., rod. X., nar. XX. XX. XXXX a odporcu T. Š., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v X. X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. X. vo zv. 37, ročník XXXX, na strane 38, pod por. č. 22 r o z v á d z a .
Súd maloletú T. Š., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. Š., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 180 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 27. 11. 2014 sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo v súčasnosti neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. S odporcom majú tak vzájomne rozvrátené vzťahy, že stratila záujem o spolužitie s ním. Ich manželstvo už dlhšiu dobu neplní svoj účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo v jeho začiatkoch harmonické. Po čase sa začali prejavovať rozdielnosti pováh, ktoré spôsobovali konflikty. S odporcom sa začali vzájomne odcudzovať a ich vzájomné vzťahy už vôbec neboli harmonické. Odporca žije a pracuje viac ako 5 rokov mimo ich trvalého bydliska v L.. Do X. X. sa vracia po týždňovkách alebo len 2-krát za mesiac a aj vtedy sa s rodinou zdržiava minimálne a nejaví o ňu záujem. Zároveň na čas po rozvode žiadala schváliť rodičovskú dohodu tak, že maloletá T. Š.G., nar. XX. XX. XXXX bude zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená ju zastupovať, spravovať jej majetok,
otec bude povinný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou vo výške 300 Eur k jej rukám do 15. dňa v mesiaci a zároveň stretávania sa otca s maloletou bez obmedzení.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19. 12. 2014 vyjadril súhlas s rozvodom manželstva, zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného, navrhol súdu určiť výživné na maloletú v sume 120 Eur a zároveň neupraviť jeho styk s maloletou. Svoj súhlas s rozvodom manželstva odôvodnil tým, že počas ich manželstva dochádzalo medzi nimi k nezhodám týkajúcim sa rozdielnych názorov na manželstvo, výchovu ich spoločnej dcéry a syna navrhovateľky, ktorého berie ako vlastného. Navrhovateľka s ním nekomunikovala aj niekoľko dní, niekedy aj týždňov. Vždy ako prvý sa snažil urovnať konflikt, ktorý medzi nimi vznikol, čo sa opakovalo 4 až 5-krát do roka. V máji 2009 bol prevelený do L.Š., kde chodí na týždňovky a cez víkendy sa vracia do ich spoločnej domácnosti. Komunikácia medzi nimi sa začala zhoršovať vzhľadom k tomu, že navrhovateľka ho podozrievala z nevery, na čo nemala dôvod. Poprel jej tvrdenia týkajúce sa jeho nezáujmu o rodinu. Na ďalšom zotrvaní v ich manželstve nemá záujem, pretože k navrhovateľke stratil citový vzťah, ich manželstvo je nefunkčné, dlhodobo neplní svoj účel. Poprel aj tvrdenia navrhovateľky, že medzi nimi došlo k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. V manželstve účastníkov konania absentuje akákoľvek vzájomná úcta, rešpekt, dôvera a vzájomná náklonnosť. Z tohto dôvodu vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že nie je predpoklad obnovenia ich riadneho manželského spolužitia. Súd manželstvo účastníkov konania za daného stavu považuje len za formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich pováh a názorov na spolužitie, manželstvo, výchovu ich maloletého dieťaťa, trávenie voľného času, čo následne spôsobilo ich vzájomné citové odcudzenie sa, ku ktorému prispelo aj plnenie pracovných povinností odporcu počas týždňa mimo ich spoločnej domácnosti.
Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na pojednávaní sa rodičia dohodli na zverení maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach s tým, že styk otca s maloletou sa neupraví. Medzi rodičmi ostala sporná otázka výšky výživného, pretože každý z rodičov zotrval na svojom návrhu.
Kolízny opatrovník uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. V prípade rozvodu manželstva doporučil súdu v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, neupravenia styku otca s maloletou rodičovskú dohodu schváliť a otca zaviazať primeraným výživným.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia výchovu maloletej zvláda, výchovné problémy s maloletou nemá, maloletá ju rešpektuje. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletú riadne postarané, nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má pre výchovu maloletej vytvorené vhodné bytové podmienky. Podľa vyjadrenia matky otec od nej nepožaduje informácie o maloletej. Maloletá podľa matky má k nim obom dobrý vzťah, ale momentálne sa vzťah maloletej k otcovi zmenil, je na neho nahnevaná, cíti bolesť, odmieta telefonický kontakt s ním. V tejto súvislosti otec uviedol, že o maloletú má záujem, snaží sa ju kontaktovať, ale momentálne maloletá o to nemá záujem. Potvrdil, že v súčasnosti má s maloletou narušený vzťah. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že ohľadom maloletej spolu nekomunikujú, otec maloletej v súčasnosti pracuje počas týždňa v L.. Z časových dôvodov preto podľa vyjadrenia otca sa o maloletú vie lepšie postarať matka. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach. Pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode súd prihliadol na doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletú, vytvorenie sociálnych, citových väzieb maloletej v domácnosti matky, súčasne narušený vzťah medzi otcom a maloletou a v neposlednom rade plnenie pracovných povinností otca počas týždňa mimo bydliska maloletej, ktoré mu objektívne neumožňujú zabezpečovať starostlivosť o maloletú, ktorú si vzhľadom na svoj vek vyžaduje.
Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 11 rokov, navštevuje 6. ročník ZŠ. V rámci školy maloletá navštevuje krúžok atletickej chôdze, za ktorý sa uhrádza ročne poplatok 60 Eur. Matka v súvislosti s touto záujmovou činnosťou má zvýšené výdavky na zakupovanie športového oblečenia, obuvi maloletej. Maloletá inú platenú záujmovú činnosť nemá, je vedená v ortopedickej a rehabilitačnej ambulancii. Maloletá pre vrodenú poruchu nôh musí nosiť kvalitnú obuv, ktorú od začiatku šk. roka zakupovala v hodnote cez 100 Eur. Maloletá každoročne, okrem leta 2014, absolvovala ambulantné liečenie v W., ktoré bolo preplácané zdravotnou poisťovňou. Z dôvodu alergie na niektoré potraviny a doporučenie lekára, maloletá užíva doplnky na podporu imunity, ktoré sa maloletej zakupujú štvrťročne alebo 1× za 2 mesiace v hodnote 10 Eur. Otec maloletej je profesionálnym vojakom, podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1258,14 Eur. Okrem maloletej inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Súd po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej primeraných jej veku a preukázaného príjmu otca, určil výživné vo výške 180 Eur mesačne. Súd v tejto časti v celom rozsahu návrhu matky nevyhovel, pretože nie každý výdavok ňou uvádzaný súd považoval v takej výške za odôvodnený a to konkrétne oblečenie maloletej
polročne v hodnote 200 Eur, drogériu 30 Eur mesačne, stravovanie maloletej mimo školy vo výške 150 Eur mesačne. Súdu jeho rozhodovacou činnosťou sú známe výdavky na malol. dieťa vo veku 11 rokov a preto voľnou úvahou vyhodnotil, že reálne primerané výdavky na maloletú spojené s jej ošatením, obutím, stravovaním, plnením školských povinností, záujmovou činnosťou, zdravotnou starostlivosťou predstavujú okolo 248 Eur mesačne a preto otca zaviazal na úhradu týchto pravidelných mesačných výdavkov v pomere 2/3, pričom zohľadnil aj prípadné ďalšie jednorazové, mimoriadne, nepredvídateľné výdavky. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd návrhu matky v tejto časti nevyhovel je skutočnosť, že rovnako ako otec má vyživ. povinnosť k maloletej. Matka maloletej dosahuje čistý mesačný príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa vo výške 498,15 Eur, uplatnila si daňový bonus. Je preto v možnostiach, schopnostiach matky podieľať sa v 1/3 na odôvodnených potrebách maloletej, pri zohľadnení osobnej starostlivosti o maloletú a chodu ich spoločnej domácnosti. Súd v tejto časti ani návrhu otca nevyhovel z dôvodu: 1/ jeho preukázaného príjmu, ktorý mu umožňuje podieľať sa na výžive maloletej vo väčšom rozsahu než navrhol a to bez ujmy vlastnej výživy, 2/ preukázaných odôvodnených potrieb maloletej, 3/ nepodieľaním sa na osobnej starostlivosti o maloletú, aj keď z objektívneho dôvodu, ktorým je plnenie jeho pracovných povinností mimo domácnosti maloletej, je preto povinnosťou práve otca podieľať sa na výžive maloletej vo väčšom rozsahu.
Rodičia maloletej žiadali, aby súd styk otca s maloletou neupravoval. Súd preto pri rozhodovaní o tejto časti návrhu postupoval podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine a styk otca s maloletou neupravil. V tejto súvislosti súd považuje za nutné uviesť, že je povinnosťou matky viesť maloletú k úcte a rešpektovaniu svojho otca, podporovať ich vzťah preto, aby maloletá otca neodmietala a otec aby o maloletú prejavoval záujem, spoznal jej priania, želania, túžby a svojim láskavým, trpezlivým spôsobom opätovne nadviazal vzťah s maloletou, ktorý v súčasnosti má narušený.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, prvá veta O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé
priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.