Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/46/2005

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu X. O., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, občan SR, zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným 1./ P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, občan SR , zastúpený JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, 2./ P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. XX, občan SR, 3./ T. U., bytom E. č. XX, občianka SR, v konaní o vypratanie nehnuteľností takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1.rade, žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3.rade sú p o v i n n í vypratať časť nehnuteľnosti parcely C KN XXX vedenej na LV č. XXX katastrálneho územia E., ktorá je znázornená medzi lomovými bodmi A, B, C XX-X, XX-XX A o výmere 25 m2 tak, ako je to zakreslené v znaleckom posudku znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. 30/2013 zo dňa 3.12.2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a vypratanú odovzdať žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 1.rade , žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2005 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť parcelu C KN XXX záhrada o výmere 428 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. územia E., a to odstránením oplotenia postaveného na spojnici bodov A a B, tak ako to je znázornené vo vytyčovacom náčrte geodeta Gladiša, zo dňa 6.4.2004 a vydať žalobcovi časť parcely č. KN XXX vyznačenú bodmi A, B, C, D.

Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností ktorú žiada vypratať, žalovaný je vlastníkom parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX k.ú. E. vedených na LV č. XXX a zároveň je užívateľom a držiteľom parcely č. XXX k.ú. E., pričom táto parcela nie je .majetkoprávne vysporiadaná. Medzi ním a žalovaným dlhšiu dobu dochádza k nezhodám pokiaľ ide o hranicu medzi pozemkami a to parcelou č. XXX, ktorej je výlučným vlastníkom a parcelou č. XXX, ktorej držiteľom je žalovaný. Žalovaný spolu so svojím otcom postavili plot, s ktorým svojvoľne zašli bej jeho vedomia do jeho parcely č. XXX na jej konci, tak ako je to znázornené vo vytýčovacom náčrte geodeta Gladiša, ktorý pripojil k návrhu.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom nesúhlasí a spochybnil vlastnícke právo žalobcu k parcele C KN XXX.

Uznesením č.k. -37 zo dňa 2.2.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2006 súd pripustil do konania vstup ďalších účastníkov na strane žalovaného a to žalovaného v 2. rade P. U. staršieho a žalovanú v 3. rade T. U..

Na pojednávaní dňa 13.1.2015 súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu žaloby tak, že: Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní vypratať časť nehnuteľnosti parcely C KN XXX vedenej na LV č. XXX k.ú. E., ktorá je znázornená medzi lomovými bodmi A, B, C XX-X, XX-XX A o výmere 25 m2 tak, ako je to zakreslené v znaleckom posudku znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. 30/2013 zo dňa 3.12.2013, ktorý je súčasťou tohto rozsudku a to v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 1. rade, svedka Ing. Andreja Tarasoviča, vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia a výsluchom znalca Ing. Jozefa Bujňáka oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov ako aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. , a .

Pojednávania vytýčeného na deň 13.1.2015 sa žalovaní nezúčastnili napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené (žalovanému v 2.rade dňa 21.11.2014, žalovanej v 3. rade 27.11.2014) neúčasť žalovaného v 1. rade ospravedlnil jeho právny zástupca, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomností, žalovaní v 2. a 3. rade svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnili, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomností.

Súd je toho názoru, že takýmto postupom nebola žalovaným odňatá možnosť konať pred súdom, keďže boli riadne a včas o pojednávaní upovedomení, svoju neúčasť neospravedlnili, pričom žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade sa bez ospravedlnenia nezúčastnili predchádzajúceho pojednávania.

Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval, zdôraznil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorú užívajú žalovaní bez právneho dôvodu, napriek ukončenému sporu o vlastníctvo spornej parcely, nechcú posunúť oplotenie.

.

Žalobca na pojednávaniach, uviedol, že žalovaní niekedy v rokoch 2003 - 2004 postavili oplotenie, ktoré zaberá časť jeho nehnuteľnosti - parcely č. XXX, ktorú časť aj všetci žalovaní užívajú, on k tejto časti parcely nemá prístup.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaniach opakovane uvádzal, že hranice medzi pôvodnými mpč. parcelami v danej lokalite nie sú správne určené. Potvrdil, že spornú časť nehnuteľností, ktorá je predmetom súdneho sporu užívajú žalovaní a to v takom rozsahu ako to uviedol znalec v znaleckom posudku, avšak túto časť nehnuteľností užívajú dobromyseľne na základe presvedčenia, že im vlastnícky patrí. Právny zástupca žalovaného v 1.rade ďalej spochybnil konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. , namietal aktívnu legitimáciu žalobcu keďže osoba, ktorá predávala nehnuteľnosť žalobcovi nebola jej vlastníkom.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní so žalobou nesúhlasil pričom na pojednávaní dňa 30.10.2012 uviedol, že plot má postavený na vlastníckej hranici a do pozemku žalobcu nezasahuje.

Z takto vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav:

Žalobca je vlastníkom nehnuteľností - parcely KN C č. XXX jeho vlastnícke právo je zapísané na LV č. XXX katastrálneho územia E..

Podľa tvrdenia žalobcu žalovaní zasahujú do jeho vlastníckeho práva tým, že postavili na konci parcely plot na jeho časti pozemku, pričom túto časť bez právneho dôvodu užívajú a on na túto časť prístup nemá.

Žalovaní vlastnícke právo žalobcu k parcele KN C č. XXX spochybnili, na návrh žalovaného v 2. rade bolo tunajším súdom vedených viacero súdnych konaní v ktorých sa riešila otázka právneho vzťahu k spornej nehnuteľností (k parcele C KN XXX). Do právoplatného skončenia týchto konaní (konaní v

ktorých sa riešila otázka právneho vzťahu k nehnuteľností parcele C KN XXX) bolo aj toto konanie prerušené.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. sa žalovaný v 2. rade tohto konania P. U. starší domáhal proti žalobcovi tohto konania X. O. a V. H. (právnej predchodkyni X. O.) určenia, že je spoluvlastníkom parcely registra C č. XXX v podiele 3. Rozsudkom č.k. -81 zo dňa 3.10.2007 bola žaloba zamietnutá vo vzťahu ku žalovanej v 2. rade V. H., v prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu vylúčený na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2007 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. .

Vylúčená časť bola vedená pod sp. zn. , v tomto konaní na návrh žalobcu (žalovaného v 2. rade tohto konania) súd pripustil zmenu petitu a následne rozsudkom č.k. -19 zo dňa 29.9.2008 zamietol žalobu v časti určenia , že kúpna zmluva zo dňa 16.12.1998 o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. územia E., parcela KN č. XXX - záhrada o výmere 65 m2, parcela KN č. XXX - dom súpisné .číslo XX, zastavané plochy vo výmere 367 m2, parcela KN č. XXX - záhada o výmere 428 m2 uzavretá medzi žalovanou v 2. rade V. H. a žalovaným v 1. rade X. O. je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.2009 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. .

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. sa žalovaný v 2. rade P. U. starší ako žalobca domáhal proti žalobcovi tohto konania X. O. ako žalovanému v 1. rade, V. H. ako žalovanej v 2. rade a P. O. ako žalovanému v 3. rade určenia, že je výlučným vlastníkom parcely KN C č. XXX - záhrada o výmere 542 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. E.. Rozsudkom č.k. -143 zo dňa 3.7.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. -184 bol tento návrh zamietnutý. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného vyplýva, že spornú nehnuteľnosť (parcelu KN C XXX) v dávnej minulosti vlastnil otec žalovanej v 2. rade (V. H. právna predchodkyňa žalobcu) a po jeho smrtí žalovaná. Túto nehnuteľnosť pokojne, nerušene a dobromyseľne užívala dlhú dobu. Nemožno súhlasiť s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu (žalovaného v 1. rade v tomto konaní), že žalobca (žalovaná strana v tomto konaní) sa cíti byť vlastníkom tejto nehnuteľnosti len z toho dôvodu, že znalec vypočítal aritmeticky veľkosť jeho podielu k pôvodným pozemnoknižným parcelám. Podľa tohto prepočtu by mu prináležala väčšia výmera, než akú teraz vlastní. Je zrejmé, že výmera pozemkov v pozemkovej knihe nebola záväzným údajom a pozemková kniha ručila iba za správnosť v evidencii vlastníkov. Nárok žalobcu (žalovanej strany v tomto konaní) podložený len pocitom, že mu prináleží z pozemnoknižnej parcely väčšia výmera, než v skutočnosti užíval a užíva, nie je dostatočným podkladom aby súd jeho návrhu vyhovel. Rovnako z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 27.6.2012 vyplýva, že dokazovanie pred súdom prvého stupňa jednoznačne potvrdilo, že ide o nehnuteľnosť, ktorá bola už v dávnej minulosti, a to najmenej od roku 1933, medzi podielovými spoluvlastníkmi reálne podelená, , novovzniknuté nehnuteľnosti boli oplotené, pričom konkrétne v prípade parcely KN XXX, k.ú. E. bolo tiež preukázané, že plot stavali právni predchodcovia účastníkov konania. Žalovaná v 2. rade (právna predchodkyňa žalobcu tohto konania) po smrti svojho otca, najmenej od roku 1980 nehnuteľnosť užívala ako dobromyseľná a výlučná vlastníčka, žiadne spory alebo nedorozumenia pri užívaní takto vyčlenených parciel v prvostupňovom konaní preukázané neboli. Súčasťou tohto spisu bol aj znalecký posudok znalca Ing. Andreja Tarasovič, ktorý sa nachádza na čl. 41 až 55 spisu, teda tento znalecký posudok ako listinný dôkaz bol podkladom pre rozhodnutie o určení, že žalobca (žalovaný v 2. rade tohto konania) je výlučným vlastníkom parcely KN C XXX. Z obsahu tohto spisu mal súd preukázanú a to z výpovedí svedka J. H., manžela právnej predchodkyne žalobcu (čl. 35 spisu ) aj tú skutočnosť, že prvé problémy ohľadne parcely KN C XXX začali po tom, čo túto parcelu predali žalobcovi. Z výpovedí svedka P. O. (čl. 36 spisu ) taktiež vyplýva, že po tom, čo nehnuteľnosť kúpil žalobca došlo k porušeniu plota.

Na preukázanie skutočnosti, či žalovaní a v akom rozsahu skutočne zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, t.j. do parcely KN C XXX k.ú. E. súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore geodézia a kartografia Ing. Jozefom Bujňákom. Znalec .v znaleckom posudku č. 30/2013 zo dňa 3.10.2013 uviedol, že oplotenie medzi parcelami C KN č. XXXa C KN č. XXX pred odstránením sa nachádzalo na pozemku, parcele C KN č. XXX a podľa vytyčovacieho náčrtu geodeta Gladiša nezasahovalo do pozemku - parcely C KN č. XXX. Dokumentuje to poloha stĺpika v bode A.

Oplotenie žalovaného medzi parcelami C KN č. XXX a C KN č. XXX/X prechádza medzi lomovými bodmi A, B, C, XX-X a nie je totožné s vlastníckou hranicou. Z parcely C KN č. XXX vo vlastníctve žalobcu užíva žalovaný pozemok v červenej výplni medzi lomovými bodmi A, B, C, XX-X, XX-XX, A o výmere 25 m2. Vlastnícka hranica medzi účastníkmi konania prechádza lomovými bodmi číslo XX-XXX, XX-XXX, XX-XX a XX-X tak, ako je evidovaná v platnej katastrálnej mape. Na záveroch znaleckého posudku znalec zotrval aj pri svojom výsluchu, pred súdom ozrejmil spôsob vypracovania znaleckého posudku, podklady ktoré k vypracovaniu znaleckého posudku použil. Taktiež ozrejmil súdu históriu mapových pokladov, poukázal na skutočnosť, že reálny stav v teréne sa nezhoduje s pôvodnými podkladmi bývalej pozemkovej knihy a bývalého pozemkového katastra. Znalec zdôraznil, že v súčasnosti vlastnícke právo žalobcu je riadne zapísané, korektne evidované a on nemal žiadnu právnu listinu ktorá by určovala iný priebeh vlastníckej hranice ako je evidovaná v katastri. V prejednávanom prípade znalec nezistil žiadnu chybu a konštatoval, že stav v katastri je evidovaný korektne podľa predpisov zákona o katastri.

Súd v konaní ako svedka vypočul aj Ing. Andreja Tarasoviča, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2009, predložený žalovanou stranou a ktorým žalovaní preukazujú o koľko m2 boli ukrátení na svojom vlastníctve. Svedok uviedol, že predmetný znalecký posudok vypracoval na žiadosť právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, v čase jeho vypracovania nemal vedomosť o tomto súdnom spore ani o spore týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k parcele C KN č. XXX. K vymedzeniu parcely C KN XXX uviedol, že všetky geometrické plány sa robili pravdepodobne na nejakú skutočnú držbu.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Návrh na vydanie veci (v prípade nehnuteľnosti návrh na jej vypratanie), slúžiaci na ochranu najtypickejšieho absolútneho práva, je priamym vecnoprávnym prostriedkom ochrany vlastníckeho právo so všetkým z toho vyplývajúcimi sprievodnými znakmi. Hmotnoprávnym základom reivindikačného návrhu na začatie konania je skutočnosť, že .určitá vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec bez právneho dôvodu.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd zistil, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

V prejednávanej veci mal súd nepochybne preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktorej časť je bez právneho dôvodu vo faktickej moci žalovaných.

Súd vykonaným znaleckým dokazovaním mal preukázané, že žalovaní zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, užívajú časť nehnuteľnosti - parcely C KN XXX vo vlastníctve žalobcu, tak ako to znázornil znalec vo svojom znaleckom posudku o rozlohe 25 m2. Túto skutočnosť na pojednávaní dňa 13.1.2015 potvrdil sám právny zástupca žalovaného v 1. rade.

Obrana žalovaných prezentovaná na pojednávaní právnym zástupcom žalovaného v 1. rade a to, že sporná časť parcely C KN XXX žalovaným vlastnícky patrí, že ju užívajú dobromyseľne ako svoje vlastníctvo, neobstojí, je právne irelevantná a úplne vyvrátená výsledkami predchádzajúcich súdnych konaní v ktorých sa riešila otázka právnych vzťahov k spornej nehnuteľností. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. bol návrh žalovaného v 2.rade, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k spornej o parcele ( C KN XXX ) zamietnutý. V konaní sp. zn. nebolo preukázané aby žalovaný v 2. rade (P. U. starší) nadobudol vlastnícke právo k tejto parcele vydržaním, keď ho nenadobudol žalovaný v 2. rade nemohol ho nadobudnúť ani žalovaný v 1.

rade, ktorý je jeho synom, alebo žalovaná v 3. rade (pravdepodobne nevesta). Práve naopak v konaní bolo preukázané, že vlastnícke právo patrilo právnej predchodkyni žalobcu V. H. a to v celom rozsahu parcely C KN XXX, včítane časti, ktorú v súčasnosti bez právneho dôvodu užívajú žalovaní. Teda vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. , nemožno sa stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že žalovaní užívajú spornú časť parcely dobromyseľne ako svoje vlastníctva. Nie je možne akceptovať tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že na konanie sp. zn. v tomto konaní netreba prihliadať (čo bolo bolo) práve naopak, právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, prekážku rozsúdenej veci (res iudicatea) v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ak súd rozhodol vec, nemôže o nej znovu konať a rozhodovať. Vzniká tu prekážka rozsúdenej veci na ktorú musí prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res iudicatea vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čom rozhodoval súd v predchádzajúcom konaní. Musí byť daná totožnosť osôb ako aj totožnosť predmetu konania.

Súd v prejednávanej veci je viazaný právoplatným rozhodnutím sp. zn. v ktorom bol návrh žalovaného v 2. rade zamietnutý na určenie, že je výlučným vlastníkom celej parcely (vrátane časti ktorú žiada žalobca vydať), ktorá je predmetom tohto súdneho sporu viazaný a nemôže v zmysle vyššie citovaného § 159 ods. 3 O.s.p. opätovne, ani len ako predbežnú .otázku, riešiť otázku vlastníckeho práva k spornej parcele, keďže o nej bolo právoplatne rozhodnuté.

K ďalšej námietke právneho zástupcu žalovaného v 1. rade o chýbajúcej aktívnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že táto námietka je úplne irelevantná, nedôvodná. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania. Súd mal nepochybne preukázané, čo ani právny zástupca žalovaného v 1. rade nespochybnil, že žalobca je evidovaný na LV č. XXX katastrálneho územia E. ako vlastník parcely registra „C“ XXX a teda je nositeľom práv a povinnosti práv plynúcich z hmotného práva k tejto parcele, a ako vlastník v zmysle § 126 Obč. zák. je oprávnený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Súd zdôrazňuje, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné pokiaľ sa nepreukáže opak. V tomto konaní opak preukázaný nebol a teda námietka právneho zástupcu žalovaného v 1. rade o chýbajúcej aktívnej legitimácií žalobu je bezpredmetná.

Súd nevykonal dôkazy navrhované právnym zástupcom žalovaného v 1. rade, keďže tieto dôkazy považoval za neúčelne, neefektívne a nehospodárne, bezdôvodne predlžujúce tento súdny spor, ohrozujúce ústavné práva účastníkov konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

K návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného v 2. rade, súd uvádza, že žalovaný v 2. rade ako účastník konania sa nedostavil na už v poradí druhé pojednávanie, bez toho aby svoju neúčasť akýmkoľvek spôsobom ospravedlnil. Byť prítomný na pojednávanie je síce právom účastníka konania, nie povinnosťou, ale bezdôvodná neprítomnosť nemôže byť dôvodom na odročenie pojednávania. Samotný výsluch tohto žalovaného by podľa názoru súdu neprispel k objasneniu veci, keďže tak ako to uvádzal právny zástupca žalovaného v 1. rade jeho výsluch mal byť zameraný na otázku dobromyseľnosti a teda vlastníctva spornej nehnuteľností, o ktorej ako bolo vyššie uvedené už bolo právoplatne rozhodnuté. Naviac súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol vypočutý v predchádzajúcich konaniach, napr. na pojednávaní dňa 3.10.2007 v konaní sp. zn. kedy uvádzal, že parcela XXX je kapustnica, ktorú užíval jeho otec a po ňom ju zdedil on. Pričom toto tvrdenie žalovaného v 2. rade bolo v predchádzajúcich konaniach najmä v konaní úplne vyvrátené.

K návrhom na zabezpečenie listinných dôkazov a to mapovanie vykonané v roku 1986 a spisov tunajšieho súdu sp. zn. a , týkajúcich sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva mpč. parciel s. 2 až 7 súd uvádza, že zabezpečenie týchto listinných dôkazov nesúvisí s otázkou ochrany vlastníckeho práva, ktoré je predmetom tohto konania, ale s otázkou vlastníctva, ktorá ako už súd niekoľkokrát skonštatoval vyššie bola právoplatne rozhodnutá v konaní .

Vzhľadom na uvedené, keďže mal súd preukázané, že žalovaní neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu, žalobe vyhovel, uložil žalovaným povinnosť časť nehnuteľností, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku vypratať a vypratanú odovzdať .žalobcovi. Na vypratanie súd určil dlhšiu lehotu ako navrhoval žalobca, keďže ide o nehnuteľnosť, túto lehotu určil v rozsahu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie právo proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal. Na základe tohto ustanovenia súd priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania od neúspešných účastníkov žalovaných v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. v rozsahu 100 %, keďže mal plný úspech vo vecí s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).