Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/4/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so sídlom v Bratislave, Stropkovská 3, proti povinnému F. Z., bytom S. č. XXX, o vymoženie sumy 2.093,24 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. - 19 zo dňa 3. decembra 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. EX 631/2014. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok”), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS, rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL, rozhodnutie vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA a rozhodnutie vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dospel súd k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy uzavretej v priamom súvise so spotrebiteľskou zmluvou o revolvingovom úvere uzavretou medzi oprávneným ako veriteľom, poskytovateľom úveru a povinným zo dňa 10.05.2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. a Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa § 53 ods. 5 je preto neplatná. Predmetná rozhodcovská zmluva, aj keď umožňuje riešenie sporov alternatívne pred rozhodcovským súdom alebo príslušným všeobecným súdom a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere, nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená oprávneným, povinný nebol v pozícii ovplyvniť obsah zmluvy. Spotrebiteľ nebol jednoznačne poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy s poučením o rozsahu práv a povinností vo vzťahu k vedeniu rozhodcovského konania. Súd prvého stupňa preskúmal procesný postup rozhodcovského súdu upravený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu zverejnený na jeho internetovej stránke, pričom bolo zistené, že rozhodcovskému súdu sa umožňuje vydať rozsudok aj bez prejednania veci v zrýchlenom konaní a dlžníkovi je možné doručiť rozsudok aj náhradným doručením, t.j. dlžník sa nemusí o prebiehajúcom konaní a vydanom rozhodcovskom rozsudku ani dozvedieť. Takýto postup značne znevýhodňuje dlžníka pri jeho obrane v rozhodcovskom konaní v porovnaní s občianskym súdnym konaním. Uvedené okolnosti navodzujú dojem, že oprávnený zámerným použitím právom dovolených prostriedkov mal za cieľ dosiahnuť výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok absenciu právomoci rozhodcovského súdu konať.

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline zo dňa 06.09.2013, sp. zn. RK-PC-1882/13-LP, predložený oprávneným preto nie je spôsobilým exekučným titulom, je v rozpore so zákonom a na základe neho nie je možné nariadiť nútený výkon rozhodnutia v tejto veci.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 97,41 EUR. Namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý sa nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uzavretá rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo je v jej ustanoveniach uvedené, nie je ani súčasťou nepodpísaných všeobecných obchodných podmienok. Povinný mal na výber rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť, resp. mal možnosť od zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, čím hneď dvakrát mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy. O týchto možnostiach bol dlžník riadne poučený, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa oprávneného povinný nebol nútený pochopiť text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe a nebol nútený k okamžitému podpisu zmlúv. Práva spotrebiteľa teda neboli v žiadnom smere porušené, zvlášť možnosť odstúpenia od zmluvy je najsilnejším právom spotrebiteľa v tomto smere, ktoré mu zabezpečuje zrušenie zmluvy ex tunc bez hrozby sankcií. Exekučný súd nedal odpoveď na otázku, akú formu by mala mať rozhodcovská zmluva, ak by mala byť považovaná za individuálne dojednanú zmluvu, keďže nie je možné od oprávneného požadovať, aby uzatváral s každým jedným spotrebiteľom inú zmluvu, s iným obsahom a v inej forme. Exekučný súd by nemal suplovať aktivitu povinného, hoci ten zostáva pasívny pri bránení svojich práv, ako v rozhodcovskom konaní, tak aj v priebehu exekúcie. Súd prvého stupňa ako exekučný súd tak svojím postupom, ktorým preskúmava rozhodcovské rozsudky predložené ako exekučný titul v takomto rozsahu prekračuje rozsah preskúmavacej právomoci daný zákonom. Na podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a sp. zn. , uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. .

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný ().

Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 10.05.2011. Zároveň s touto zmluvou bola zmluvnými stranami spísaná rozhodcovská zmluva č. 8300036975, ktorej obsahom bolo o.i. vyhlásenie, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred jedným z dvoch nižšie uvedených rozhodcovských súdov (Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.). O túto zmluvu oprel svoju právomoc rozhodovať spor rozhodcovský súd, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, oprávneným predložený ako exekučný titul, t.j. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zo dňa 10.05.2011 uzavretá v priamej súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, ďalej len „Smernica“), či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.

Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o revolvingovom úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže zo strany oprávneného nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil práve rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ.

Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho nemožno meniť individuálnym dojednaním, pričom je predložený zároveň so zmluvou o úvere a ostatnými príslušnými listinnými dokladmi, pričom táto zmluva o úvere je prioritným záujmom spotrebiteľa, nepochybne svedčí tomu, že povinný v pozícii spotrebiteľa nemal vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednávať individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide totiž aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach, In: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ tak nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, t.j.

či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku resp. zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok, t.j. zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie by malo mať pre spotrebiteľa istý osobitný, pre neho prospešný, význam.

Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdí, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (bod 7/ rozhodcovskej zmluvy, ktorý stanovuje možnosť dlžníka odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní), svedčí to skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon spravidla neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, keďže je v rozpore s účelom a cieľom Smernice.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon). Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 Smernice je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, ak bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (,

). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ.

Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je tak zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 a nasl. . Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Je nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Z obsahu spisu nijako nevyplýva opak, t.j. že je možné charakterizovať povinného ako podnikateľa, resp. inak spochybniť jeho postavenie v pozícii spotrebiteľa vo vzťahu k oprávnenému, poskytovateľovi spotrebného úveru. Definovanie predmetného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva súdu oprávnenie na vec aplikovať ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je preto neplatná. Neplatná

rozhodcovská zmluva znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený takto nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Odvolací súd preto v súlade s postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.