Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-412-2014.pdf
PDF · 88.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/447/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, Panenská 7, zast. JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: I. H., T.. XX.XX.XXXX, H. D. R. XX, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobným návrhom zo dňa 13.06.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.06.2014 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.165,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 01.03.2010 až do zaplatenia a trovy konania titulom dlhu na spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol žalovanému.
Žalovaný, ktorému súd doručil všetky listiny (žaloba, prílohy, poučenia), bol v konaní nečinný.
Po zistení, že o veci možno rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 03.02.2015.
Na základe žiadosti (Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.11.2007) vyhotovenej na štandardnom formulárovom tlačive žalobcu, obsahujúcom na rube aj všeobecné podmienky žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, vyplýva, že žalovaný požiadal o spotrebiteľský úver na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný vyčerpal ku dňu 30.04.2009 z úverového rámca peňažné prostriedky v sume 1.489,81 eura. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% z úverového rámca, takže v sume 50,- eura, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca.
Podľa článku V. - 3. Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bola žalobcom na zaplatenie vyzvaný.
Žalobca vyzval žalovaného dňa 22.01.2010 výzvou - čiastočné odstúpenie od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX na úhradu dlžnej sumy 1.165,56 eura (pozostávajúcej z dlžných mesačných
splátok úveru v sume 250,- eura, istiny v sume 869,69 eura, a zmluvnej pokuty za omeškanie úveru v sume 45,87 eura). Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 28.02.2010, ktorú žalovaný neuhradil.
Medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 258/2001 Z.z. účinného v čase vzniku právneho vzťahu, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v pomere špeciality, pretože:
Hlavný právny vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 258/2001 Z.z., a tiež aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o stavebnom sporení, 2. občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občiansky zákonníka.
To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Avšak:
Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sa zákon ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Inak povedané, ak sa úver poskytne formou kreditnej karty o to viac, že boli poukázané na účet žalovaného, a v tomto prípade, sa zákon naň bude plne vzťahovať.
Podľa ust. § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase vzniku právneho vzťahu: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase vzniku právneho vzťahu: zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. §3 ods. 1 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu: Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu: spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa ust. § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť dve veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov. "Mierne narušenie" vyššie uvedenej koncepcie rozlišujúcej typ zmluvy a druh zmluvy nastalo prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZSÚ"), ktorý upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Otázkou je či sa táto zmluva chápe ako druh zmluvy alebo sa vytvoril osobitný zmluvný typ derogujúci a vylučujúci použitie ustanovení zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka ako tzv. absolútneho obchodu. Ak by sme sa vydali cestou osobitného zmluvného typu, tak by to znamenalo, že ZSÚ vytvoril nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ oproti zmluve o úvere obsiahnutej v Obchodnom zákonníka, a teda že nejde o absolútny obchod (podobný názor sa preferuje napr. v komentári k Obchodnému zákonníku: Suchoža a kol.). V danom prípade by teda išlo o občianskoprávny vzťah s primárnym použitím ZSÚ a subsidiárnym použitím Občianskeho zákonníka (čomu nasvedčuje aj § 1 ods. 8 ZSÚ).
Z ustanovenia § 2 ZSÚ totiž celkom jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi spotrebiteľskými a inými úvermi operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi (na jednej strane) a inými úvermi (na strane druhej) netkvie len v tom, či sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (ust. § 2 písm. a/ ZSÚ) , ale je tu tiež ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to subjektmi takéhoto vzťahu. Vyložením citovaných ustanovení v ich celkovom kontexte potom musí byť zrejmé, že spotrebiteľský úver má spotrebiteľský úver obvykle charakter pôžičky (z hľadiska všeobecného uvažovania o zmluvných typoch inak synonymum pre úver), keďže voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi na to, aby si spotrebiteľ mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (odchylnej od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, pričom napokon definitívnym pomocným vodítkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania, povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel.
Vychádzajúc z týchto úvah súd prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o sptrebiteľskom úvere zo dňa 18.11.2007 posudzoval síce podľa zmluvného typu upraveného v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale ako druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Občianskom zákonníku.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniklo povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania. Podľa § 5b Zákona č. 102/2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa od jeho účinnosti, t.j. od 1.5.2014, súd na premlčanie prihliada ex offo, t.j. bez vznesenia námietky premlčania zo strany povinnej osoby - žalovaného.
V tomto prípade Zmluva bola uzatvorená dňa 18.11.2007, žalovaný vyčerpal ku dňu 30.04.2009 z úverového rámca peňažné prostriedky v sume 1.489,81 eura. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% z úverového rámca, takže v sume 50,- eura, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Žalobca vyzval žalovaného dňa 22.01.2010 na splatnosť úveru do 28.02.2010. Dňa 29.02.2010 začala plynúť trojročná premlčacia lehota, v ktorej sa mohlo právo uplatniť na súde. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože trojročná premlčiaca lehota uplynula 29.02.2013 a žaloba bola podaná dňa 25.06.2014, teda po uplynutí trojročnej lehoty, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech mal.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, v konaní mal plný úspech žalovaný. Nakoľko však žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.