Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-108-2013.pdf
PDF · 80.66 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/108/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa: N.. H.. L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, Bratislava, zastúpený Mgr. Ing. Mariánom Galbavým, advokátom, sídlo Tehelná 6, Trnava, IČO: 42 287 529, proti odporcovi: Ministerstvo spravodlivosti SR, sídlo Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody podľa zák.č.58/1969 Zb.,
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 24.05.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 9.608,67 EUR s príslušenstvom titulom skutočnej škody a 25.000,- EUR s príslušenstvom titulom nemajetkovej ujmy podľa zák.č.514/2003 Z.z.. Svoj návrh odôvodnil tým, že v konaní pred Krajským súdom v Bratislave pod č.k. 30Cb 120/94 bol uznesením z 11.09.1998 pod č.k. 30Cb 120/94-50 pripustený do konania na strane odporcu a uznesením z 10.01.2002 mu ustanovil súd opatrovníka. Krajský súd v Bratislave bez prítomnosti odporcu vyhlásil dňa 20.05.2002 rozsudok pod č.k. pod č.k. 30Cb 120/94-96, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.07.2002. Dňa 15.01.2007 bol navrhovateľ upovedomený o začatí exekúcie ktorej právnym titulom bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20.05.2002 pod č.k. 30Cb 120/94-96. Na základe uvedeného upovedomenia o začatí exekúcie navrhovateľ sa dostavil na súd kde mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20.05.2002 pod č.k. 30Cb 120/94-96, proti ktorému podal podľa § 205 ods.2 písm. a) O.s.p. odvolanie. Najvyšší súd SR uznesením z 26.02.2010 pod č.k. 5Obo/105/2009 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20.05.2002 pod č.k. 30Cb 120/94-96 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nakoľko exekúcia prebiehala pod č.k. EX 4619/09 zrážkami zo mzdy, navrhovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorá bola uznesením Okresného súdu Bratislava I z 10.11.2011 pod č.k. 2Er 1518/2006, EX 4619/2006 zastavená. Exekúcia zrážkami zo mzdy prebiehala od októbra 2008 do októbra 2011, čím navrhovateľovi bolo zrazených zo mzdy 9.608,67 EUR, túto sumu si uplatňuje ako skutočnú škodu s príslušenstvom. Keďže samotná exekúcia na sumu vyše 7 miliónov Sk zásadne zasiahla do osobného i profesného života, navrhovateľ sa domáha nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,-EUR.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, podaním zo 07.11.2013, tunajšiemu súdu doručeným 14.11.2013 s tým, že podľa názoru navrhovateľa došlo k nesprávnemu úradnému postupu Krajského súdu v Bratislave, keď navrhovateľovi ako účastníkovi konania ustanovil opatrovníka bez právneho dôvodu a tak, rozhodnutie z 10.01.2002 pod č.k. 30Cb 120/94-89 je nezákonné. Odporca vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody
podľa §3 ods.1 písm. a), d) zák.č. 514/2003 Z.z.. Odporca poukázal na nález Ústavného súdu SR pod č. III. ÚS 399/2010, keďže odporca je označený Ministerstvo spravodlivosti SR, z dôvodu, že takto označený odporca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, žiadal návrh zamietnuť. K aplikácii právneho predpisu sa odporca vyjadril v dôsledku nezákonného rozhodnutia o ustanovení opatrovníka z 10.01.2002 pod č.k. 30Cb 120/94-89 a rovnako i k nesprávnemu úradnému postupu súvisiacim s týmto rozhodnutím, čo nastalo pred účinnosťou zák.č. 514/2003 Z.z. (01.07.2004), preto by súd pre právne posúdenie mal aplikovať zák.č. 58/1969 Zb..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinami - spisom Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 30Cb 120/94, uznesením Okresného súdu Bratislava I z 10.11.2011 pod č.k. 2Er 1518/2006-65, Ex 4619/2006, potvrdenie Mestskej časti Bratislava-Rača z 19.09.2012 pod č.:12871/2012, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 13.11.2014 pod č.k. 30Cb/120/94-426, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil skutočnosti identické v písomnom návrhu z 24.05.2013. Zdôraznil skutočnosť, že exekúcia výrazne zasiahla do jeho osobného aj pracovného života. Výrazne došlo k zníženiu jeho príjmu, keď ako muž- živiteľ rodiny mal príjem vo výške životného minima 300,-EUR mesačne a bol odkázaný na príjem svojej bývalej manželky s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ bol samostatne zárobkovo činná osoba - inžinier architekt, vypracovával projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie. V dôsledku vedenia exekúcie banka navrhovateľovi zrušila podnikateľský účet a keďže bolo málo klientov ktorý boli ochotní platiť v hotovosti, prišiel o zákazky, až musel zrušiť živnostenský list a odhlásiť sa z komory architektov. Toho času pracuje v štátnej správe.
Bezprostredne po otvorení pojednávania vo veci samej súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na označenie účastníka konania na strane odporcu v súlade so zák.č. 58/1969 Zb. resp. zák.č. 514/2003 Z.z. ktorý sa vyjadril s tým, že účastník konania na strane odporcu je označený v súlade s § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z.. Vo vzťahu k námietke premlčania sa právny zástupca vyjadril s tým, že kedy škoda vznikla bolo ustálené až rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 26.02.2010 pod č.k. 5Obo/105/2009, ktorým bol zrušený rozsudok, ktorý bol exekučným titulom. O výške škody sa navrhovateľ dozvedel až zastavením exekúcie 10.11.2011.
Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd zistil identické skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení zo 07.11.2013, pričom opäť zdôraznila námietku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko označený odporca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V ďalšom, keďže navrhovateľ svoj nárok odvíja od upovedomia o začatí exekúcie z 15.01.2007 a uviedol i skutočnosť nezákonného rozhodnutia o ustanovení opatrovníka 10.01.2002 a s tým spojený nesprávny úradný postup, podľa § 22 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. uplatnený nárok je premlčaný. Odporca žiadal návrh zamietnuť.
V prvom rade súd ustálil, ktorý právny predpis pri hmotnoprávnom posúdení bude aplikovať. Keďže navrhovateľ sa domáha nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka uznesením z 10.01.2002 pod č.k. pod č.k. 30Cb 120/94-89 a pri vyhlásení rozsudku bez prítomnosti odporcov a ustanoveného opatrovníka dňa 20.05.2002 pod č.k. pod č.k. 30Cb 120/94-96 a z opatrnosti nezákonné rozhodnutie o ustanovení opatrovníka uznesením z 10.01.2002 pod č.k. pod č.k. 30Cb 120/94-89, súd návrh podľa § 27 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., účinný od 01.07.2004, posúdil podľa zák.č. 58/1969 Zb..
Podľa § 1ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 18 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Z návrhu doručeným súdu 24.05.2013 súd zistil, že navrhovateľ zastúpený advokátom sa proti označenému odporcovi Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava domáha náhrady škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z.. V prvom rade je treba konštatovať, že podľa čl. 47 ods.2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. V tejto súvislosti § 5 ods.2 O.s.p. ustanovuje, že súdy poučovaciu povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom, čo je tento prípad. Napriek uvedenému je potrebné uviesť, že obsahom poučenia súdom je poučenie o procesných právach a povinnostiach (pri rešpektovaní ústavného princípu rovnosti účastníkov), pričom o povinnostiach vyplývajúcich z hmotného práva, súd nepoučuje (označenie účastníka nie je procesným poučením). Ustanovenie § 5 O.s.p. je všeobecným zákonným ustanovením, ktoré sa nepoužije, ak iný zákon upravujúci civilný proces poučovaciu povinnosť výslovne upravuje. Vzhľadom na uvedené súd má zato, že v prejednávanej veci v ktorej navrhovateľ je zastúpený advokátom, podľa § 5 ods.2 O.s.p. súd poučovaciu povinnosť nemá.
Čo sa týka označenia odporcu Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava súd musí vzhľadom na uplatnený nárok podľa lex specialis zák.č. 58/1969 Zb. poukázať na ust. § 1 ods.1, ktorý nepochybne upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ktoré vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie a na ust. § 18 ods. 1, ktorý upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Z označenia odporcu a ani z obsahu návrhu nevyplýva, že sa navrhovateľ domáha nároku od štátu. Označenie štátu je veľmi dôležité z hmotného práva, nakoľko subjekt tak, ako bol navrhovateľom označený Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, má právnu subjektivitu a to bez ohľadu na skutočnosť, či súčasťou označenia je IČO alebo nie. Zo zákona 58/1969 Zb. je nepochybné, že sa škodu podľa tohto zákona zodpovedá štát, t.j. Slovenská republika, za ktorý priamo zo zákona koná príslušný štátny orgán. Z uvedeného vyplýva, že ústredný orgán štát nezastupuje! Iba v prípade, ak by navrhovateľ uviedol iný orgán ako je uvedený v § 9 cit. zákona alebo by neuviedol žiadny orgán, je povinnosťou súdu navrhovateľa poučiť aby tento nedostatok odstránil. Ak by tak účastník neurobil, súd nemôže návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu, že štát ako nositeľ zodpovednosti označený bol. V prípade, že je ako odporca označený nie štát ale len štátny orgán, čo je tento prípad, tento orgán nezodpovedá za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb., lebo nie je nositeľom právnej povinnosti, a preto nie je pasívne legitimovaný. Ak navrhovateľ podal návrh nie proti štátu, ale proti ústrednému orgánu ktorý má právnu subjektivitu, je povinnosťou súdu poučiť navrhovateľa o potrebe zmeny v označení odporcu. V prípade, že navrhovateľ zmenu včas neurobí, súd návrh zamietne pre nedostatok pasívnej legitimácie. Tu treba opäť zdôrazniť, že navrhovateľ je zastúpený advokátom, kedy súd podľa § 5 ods.2 O.s.p., poučovaciu povinnosť nemá!
Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že označenie odporcu Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava je v súlade s § 4 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., súd vyhodnotil ako nedôvodné, odporujúce uvedenému zákonnému ustanoveniu, v ktorom je uvedené, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods.1, koná v mene štátu .... V konečnom dôsledku s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd na predmetný návrh aplikoval zák.č. 58/1969 Zb., ktorý rovnako v ust. § 1 ods.1 a § 18 ukladá zodpovednosť štátu a nie ústrednému orgánu.
Keďže označený odporca nemá hmotnoprávnu zodpovednosť podľa zák.č. 58/2003 Z.z. a to ani podľa zák. č. 514/2003 Z.z. (s odkazom na ktorý navrhovateľ účastníka konania na strane odporcu označil), súd odporcom vznesenú námietku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako dôvodnú a návrh zamietol. Vzhľadom na dôvod zamietnutia návrhu, z hospodárnosti konania sa súd s meritom veci nezaoberal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Súdne konanie je podľa § 4 ods.1 písm. k) zák.č. 71/1992 Zb.z. v znení noviel oslobodené od súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.