Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Cb/213/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Vladovou v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, proti odporcovi: HLT CENTER, s.r.o., Miletičova 44, Bratislava, IČO: 36 738 395, zastúpenému: advokát Mgr. Andrej Šabík, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava o zaplatenie 11.402,65 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.402,65 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.10.2009 do zaplatenia, a náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 684,00 eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 4.006,70 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.03.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi istinu 11 402,65 eur s príslušenstvom, titulom neoprávneného odberu elektrickej energie. Návrh odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta bolo zistené, že odberné miesto odoberá elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie, čo je v zmysle ustanovenia § 39 písm. a) bod. 1 a písm. c) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v platnom znení neoprávneným odberom, na základe čoho si navrhovateľ vyčíslil výšku vzniknutej škody v súlade s § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z. v sume 11.402,65 eur.

Tunajší súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 19.04.2011 č. k.: -20, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote na tunajší súd odôvodnený odpor, na základe ktorého bol platobný rozkaz ex lege zrušený.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Uviedol, že dňa 24.08.2009 uzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o združenej dodávke elektriny. V období od 11.08.2008 do 23.08.2009 bol riadny zmluvným partnerom navrhovateľa a to napriek skutočnosti, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola uzatvorená len ústna zmluva o dodávke elektrickej energie, nakoľko žiadny právny predpis striktne netrvá na písomnej forme zmluvy. Odporca má za to, že nárok navrhovateľa nemožno kvalifikovať ako škodu v zmysle zákona o energetike z dôvodu, že sa nejedná o skutočne vzniknutú škodu, t. j. to čo reálne odporca spotreboval. Navrhovateľ bol oprávnený odporcovi fakturovať reálne spotrebovanú elektrickú energiu, ktorej hodnota za obdobie od 11.08.2008 do 23.08.2009 mala predstavovať sumu vo výške 1 631,35 eur a nie sumu, ktorú žiada navrhovateľ.

Navrhovateľ sa k odporu odporcu vyjadril, podaní zo dňa 08.11.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2011. V podaní uviedol, že kontrola odberného miesta bola u odporcu vykonaná dňa 06.08.2009 poverenými zamestnancami navrhovateľa. Pri tejto kontrole bol zistený neoprávnený odbere nakoľko bolo zistené, že odporca odoberal elektrickú energiu bez uzavretej zmluvy. V danom čase zmluva o dodávke elektrickej energie medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá nebola. Vyjadrenia odporcu o tom, že dňa 10.07.2008 malo dôjsť k uzavretiu zmluvy sú zavádzajúce, nakoľko k uzatvoreniu zmluvy v tento dátum nedošlo. Odporca je oprávnený odoberať elektrinu až na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny, uzavretím ktorej sa stáva oprávneným odberateľom. Odporca uzavrel zmluvu o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. dňa 19.08.2009 a zmluva o združenej dodávke elektriny so spoločnosťou ZSE Energia, a.s. až dňa 24.08.2009. Vzhľadom na to, že kontrola odberného miesta, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektriny bola vykonaná dňa 06.08.2009, tzn. 18 dní pred uzavretím zmluvy o združenej dodávke elektriny, bol v čase uskutočnenia kontroly odberného miesta odporca neoprávneným odberateľom elektriny. Navrhovateľ záverom uviedol, že podľa Všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s. sa zmluva o združenej dodávky elektriny uzatvára v písomnej forme, navyše odporca v odpore nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o uzavretí zmluvy v ústnej forme. Výpočty odporcu pri odbere elektrickej energie zahŕňajú len obdobie od 11.08.2008 do 06.08.2009, avšak odporca odoberal elektrinu neoprávnené až do dňa 24.08.2009, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o združenej dodávke elektriny.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to najmä s výpočtom náhrady škody vyčíslenej sumy 11 402,65 eur, vyúčtovaním náhrady škody č. 3002281, pokusom o zmier, s protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, záznamom o kontrole odberného miesta s polopriamym, nepriamym meraním, objednávkou odberu elektrickej energie a rezervovanej kapacity zo dňa 24.08.2009, zmluvou o združenej dodávke elektriny číslo zmluvy 140244355 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 06.08.2009 bola navrhovateľom vykonaná kontrola odberného miesta odberného miesta V.Y. XX, A., číslo odberného miesta: 480 626 8000, ktorého odberateľom bol odporca. Pri uvedenej kontrole bol zistený neoprávnený odber z dôvodu, že odporca odberal elektrickú energiu bez uzavretej zmluvy. Z fotokópie protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 06.08.2009 súd zistil, že tento deň bola vykonaná kontrola v odbernom mieste č. 348264 a to tak, že bola vykonaná kontrola číselníka elektromeru VT= vysoká tarifa aj NT = nízka tarifa a zaznamenaný stav spotreby na týchto číselníkoch s tým, že v protokole je uvedená aj skutočnosť, že ide o odberné miesto HLT CENTER s. r. o. na adrese V. XX, A., taktiež bolo zistené, že všetky kontrolované plomby sú neporušené a v bode 4 protokolu je uvedené: „ odberateľ bez platnej obchodnej zmluvy“. Uvedený protokol bol podpísaný aj štatutárnym zástupcom odporcu pánom S..

Z fotokópie objednávky odberu elektrickej a rezervovanej kapacity je zrejmé, že túto objednávku podpísal štatutárny zástupca odporcu pán S. a je dátová na deň 24.08.2009.

Z fotokópie zmluvy o združenej dodávke elektriny číslo zmluvy 140244355 podpísanej dňa 24.08.2009 mal súd preukázané , že túto zmluvu uzatvorili právny predchodca navrhovateľa ZSE Energia, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava ako dodávateľ a odporca obchodná spoločnosť HLT CENTER, s. r. o. ako odberateľ.

Právny zástupca navrhovateľa predniesol žalobu zhodne s písomným návrhom a s písomným vyjadrením k odporu.

Právny zástupca odporcu uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiavajú písomne podaného odporu. Uviedol aj to, že odporca nerozporoval, že by vôbec neodoberal elektrickú energiu od navrhovateľa, avšak je ochotný uhradiť len reálne odobratú elektrickú energiu, čo podľa ich výpočtov predstavuje sumu vo výške 1.600,- eur. Vo svojom prednese poukázal na skutočnosť, že v júni 2008 odporca kupoval od spoločnosti Skloexpres objekt, pričom ku dňu 30.06.2008 sa táto spoločnosť odhlásila od dodávky elektrickej energie. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ mal za to, že išlo o neoprávnený odber mal 12 mesiacov na to, aby odporcu odpojil. Odporca ani nikdy nezasahoval do meracej jednotky, čo

konštatovali aj zamestnanci navrhovateľa. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že v danom prípade išlo o neoprávnený odber majú za to, že navrhovateľ daný odber nesprávne vypočítal.

Odporca v tomto konaní namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa. K aktívnej legitimácii navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nie je v danom prípade aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie nároku na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom elektriny.

Svedok J.. W. B. uviedol, že pracuje u navrhovateľa na pozícii špecialista správy energetických zariadení. Odporca v roku 2008 odkúpil areál od spoločnosti Skloexpres. Následne žiadal navrhovateľa o zníženie kapacity dodávky elektrickej energie, nakoľko spoločnosť Skloexpres bola veľkoodberateľ. Odporca nesplnil podmienky vyplývajúce z návrhu na uzatvorenie zmluvy. Z toho dôvodu nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi.

Svedok J.. M. A. pred súdom uviedol, že od kúpy areálu od spoločnosti Skloexpres rokovali s navrhovateľom o podpísaní zmluvy na odber elektrickej energie. Nakoľko odporca chcel od navrhovateľa odoberať elektrickú energiu v menšom počte ako jeho právny predchodca musel splniť niekoľko podmienok. Jednou z podmienok bolo aj prebudovanie trafostanice. Po úspešnom prebudovaní navštívil svedok navrhovateľa za účelom uzatvorenia zmluvy na odber elektrickej energie.

K svojej aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľ uviedol, že jeho aktívna vecná legitimácia vyplýva nepriamo zo zákona o energetike. Hlavným predmetom podnikania navrhovateľa je distribúcia elektriny, ktorú navrhovateľ vykonáva na základe povolenia na distribúciu elektriny a jedine navrhovateľ prevádzkoval distribučnú sústavu a distribuoval elektrickú energiu na území, kde sa predmetné odberné miesto odporcu nachádzalo.

V súlade s čl. VII bodu 7 písm. a ) a b) Zmluvy je pre odber elektriny do odberného miesta potrebné uzatvoriť zmluvu, ktorou sa zabezpečí distribúcia a zároveň dodávka elektriny, pričom žiadateľ je povinný požiadať o uzatvorenie takejto zmluvy splnomocneného obchodníka s elektrinou alebo dodávateľa elektriny najneskôr 14 pracovných dní pred začatím dodávky a distribúcie elektriny do odberného miesta.

Zmluvu o dodávke elektriny si uzatvorí žiadateľ s vybraným obchodníkom alebo dodávateľom elektriny.

Podľa § 39 ods. 1 písm. a) Zákona č. 656/2004 Z. z. neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa.

Podľa § 39 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z. z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo. V tomto prípade určovala spôsob výpočtu náhrad škody vyhláška ministerstva Hospodárstva č. 154/2005 Z. z.

Podľa§ 2 písm. b) bod 9 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, distribučnou sústavou sa rozumie vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV vrátane vysokého napätia alebo nízkeho napätia a elektroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia; súčasťou distribučnej sústavy sú aj meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia potrebné na prevádzkovanie distribučnej sústavy; súčasťou distribučnej sústavy je aj elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia, ak takéto elektrické vedenie alebo elektroenergetické zariadenie nespája národnú prenosovú sústavu s prenosovou sústavou členského štátu Európskej únie alebo s prenosovou sústavou tretích štátov; na takomto elektrickom vedení a elektroenergetickom zariadení sa preprava elektriny uskutočňuje v režime schválenom Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

Podľa § 24 os. 2 písm. a),b), e) a w) zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný:

a) zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy, b) nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny v sústave transparentným a nediskriminačným spôsobom, e) zabezpečiť distribúciu elektriny, w) dodržiavať kvalitu dodávok elektriny a poskytovaných služieb

Podľa bodu 3.11 písm. a) bod 2 Prílohy č. 1 prevádzkového poriadku PDS - Obchodné podmienky pripojenia do distribučnej sústavy, prístupu do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s., neoprávneným odberom elektriny v zmysle ustanovenia § 39 zákona o energetike je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny

Podľa bodu 3.11 písm. b) a c) citovanej Prílohy č. 1, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny v prípade zistenia neoprávneného odberu elektriny. Množstvo elektriny, ktoré bolo spotrebované odberateľom elektriny neoprávnene v zmysle § 39 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, je súčasťou strát prevádzkovateľa distribučnej siete do času zistenia neoprávneného odberu. Po termíne zistenia neoprávneného odberu nemožno množstvo elektriny neoprávneného odberu považovať za straty.

V prípade neoprávneného odberu odberateľa elektriny v zmysle zákona o energetike uhradí odberateľ elektriny všetky platby za škodu spôsobenú prevádzkovateľovi distribučnej sústavy neoprávneným odberom na účet prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že dňa 25.06.2008 požiadal odporca ako právny nástupca spoločnosti SKLOXPRESS navrhovateľa o pripojenie zariadenia k distribučnej sústave. Dňa 04.07.2008 navrhovateľ akceptoval žiadosť odporcu a zaslal mu návrh zmluvy o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s., avšak k samotnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi nedošlo, čo potvrdzuje aj žiadosť odporcu o vystavenie faktúr zo dňa 21.08.2009 adresovaná navrhovateľovi, v ktorej uznal odporca, že v čase od 01.07.2008 na základe dohody s pracovníkom ZSE čerpal elektrickú energiu bez podpísanej zmluvy o odbere. Argumentácia odporcu spočívajúca v tom, že Zmluva o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy bola uzatvorená, a že daná zmluva mal ústnu formu je neprijateľná, nakoľko každý právny úkon, teda aj zmluva o pripojení k odbernému zariadeniu do distribučnej siete, musí vychádzať z prejavov vôle jeho účastníkov. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by vôľa účastníkov konania uzavrieť zmluvu pripojení k odbernému zariadeniu do distribučnej siete skutočne existovala a, že by v tomto smere bola aj prejavená.

Dňa 06.08.2009 vykonali pracovníci navrhovateľa kontrolu odberného miesta u odporcu. Pri tejto kontrole bol zistený neoprávnený odber, nakoľko bolo zistené, že odporca odoberal elektrickú energiu bez uzavretej zmluvy. Odporca odobratú elektrickú energiu spotreboval a jej cenu navrhovateľovi neuhradil.

Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku neoprávneného odberu a ktorú odporca v konaní namietal je vypočítaná podľa nameranej spotreby a takto aj bola odporcovi vyúčtovaná vo faktúre č. 3002281 zo dňa 23.09.2009, splatnej dňa 08.10.2009 vo výške 11.402,65 eur. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplynulo, že navrhovateľ pri výpočte škody vychádzal

zo skutočne nameraných hodnôt spotreby elektrickej energie na meracom zariadení ku ktorej boli pripočítané náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektrickej energie.

Súd si od navrhovateľa vyžiadal správu o podrobnom výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Z uvedenej správy vyplýva, že navrhovateľ pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vychádzal s vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Tento právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Obdobie neoprávneného odberu je od 24.08.2008 ( teda od ukončenia zmluvy) do 24.08.2009 ( deň, kedy došlo k zisteniu neoprávneného odberu) t. j. 365 dní. Výška škody bola vyčíslená na sumu 10 653,66 eur + náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny, ktoré v čase zistenia neoprávneného odberu elektriny predstavovali sumu 63,42 eur a sumu vo výške 685,57 eur, ktorú v tomto konaní namietal odporca. Uvedená suma namietaná odporcom predstavuje DPH z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.

K odporcovým namietanej aktívnej legitimácii navrhovateľa má sú za to, že z ustanovenia § 24 ods. 2 písm. a) a e) zákona o energetike, ako aj z citovaných ustanovení Prevádzkového poriadku vyplýva, že neoprávneným odberom je odber bez uzavretia zmluvy o dodávke elektriny a v prípade, že nastane takáto situácia, navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej siete má právo obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny a uplatniť si náhradu škody vzniknutú neoprávneným odberom.

Súd na základe vykonaného dokazovania, v zmysle vyššie citovaných ustanovení dospel k záveru, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa. V danom prípade sa jednalo o neoprávnený odber elektriny v areáli, ktorého vlastníkom je odporca. Z uvedených dôvodov vznikla odporcovi povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi vo výške, ktorá bola vyčíslená neoprávneným odberom elektrickej energie a zároveň uplatnená navrhovateľom t. j. 11 402,65 eur za obdobie od 24.08.2008 ( ukončenie zmluvy z dôvodu predaja nehnuteľnosti odporcovi) do 24.08.2009 ( deň zistenia neoprávneného odberu). Z vyššie uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľa považoval za dôvodný a opodstatnený, keď zhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie zo strany odporcu, keď sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil a preto mu vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi vydať.

Súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a to znalecké dokazovanie, ktorým mala byť preukázaná výška náhrady škody a jej spôsob výpočtu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní navrhovateľ. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie účastníka konania. Súd tento návrh odporcu považoval za nadbytočný a nehospodárny, ako aj vzhľadom na vykonané dokazovanie ( uvedená náhrada škody a spôsob jej výpočtu vyplýva explicitne zo zákonných ustanovení).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 684,00 eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 4.006,70 eur.

Podľa § 10 ods. 1, § 14, ( resp. § 13a za úkony vykonané po 01.07.2013) § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.006,70 eur, a to za dvanásť úkonov právnej pomoci: 1) prevzatie a príprava zastúpenia 2) podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu ( 15.03.2011) 3) podanie na súd - vyjadrenie k odporu ( 08.11.2011) 4) účasť na pojednávaní (13.12.2011) 5) podanie na súd - odpoveď na výzvu súdu ( 03.02.2012) 6) účasť na pojednávaní (08.03.2012) 7) podanie na súd - písomné stanovisko k veci ( 20.04.2012) 8) podanie na súd - písomné stanovisko k veci ( 09.05.2013)

8) účasť na pojednávaní (06.05.2014) 9) podanie na súd - vyjadrenie (20.05.2014) 10) účasť na pojednávaní ( 03.02.2015)

- tarifa za úkon á 270,54 eur + 20% DPH, režijný paušál 4 x 7,41 eur, 4 x 7,63 eur, 1 x 7,81 eur, 2 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur t. j. všetko spolu 4.006,70 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.